Rozhovor s Petrom Budajom

Pred nedávnom nevedel nikto v Denveri ani vysloviť Budajove meno. Dnes ho už väčšina fanúšikov pozná pod prezývkou "Boo-Die". Brankár, ktorý chytá za Colorado druhú sezónu, si pomaly buduje v NHL dobré meno. Mimo ľadu je to človek, ktorý žije kľudný, ale aj zábavný život.

Redaktor: Čakali ste niekoľko mesiacov na svoje nové Audi RS4 a hneď v prvý deň do Vás narazila staršia pani. Ako prebehla oprava auta?
Peter Budaj: Auto som vymenil a tak mám znova úplne nové. Je to skvelé auto.

Redaktor: Starej pani ste už odpustili?
Peter Budaj: Takéto veci sa bežne v živote stávajú. Moji spoluhráči to však využili a v kabíne stále kolujú smiešne historky o tejto nehode. Všetko je však v poriadku. Hlavne, že mám už nové auto.

Redaktor: Ako veľa Európanov aj vy asi máte rád rýchle autá.
Peter Budaj: Áno, máme naozaj radi rýchle autá.

Redaktor: Aké bolo Vaše prvé auto?
Peter Budaj: Prvé auto som mal Chevy Trailblazer a kúpil som si ho ešte keď som hral v AHL v Hershey. Bolo to výborné autíčko.

Redaktor: Môžete porovnať amerických a slovenských šoférov?
Peter Budaj: Nemáme také veľké vozovky ako sú tie vaše. Na Slovenskú nemáme takéto široké diaľnice, sú podstatne užšie. U nás musíte byť neustále v strehu a sledovať čo sa na ceste deje. Nechcem sa dotknúť amerických šoférov, ale veľmi často sa stretávam so šoférmi, ktorí nepoužívajú smerovky, dokonca sa ani nepozrú či niekto práve nie je za nimi.

Redaktor: To sme my američania. Hľadíme len na seba.
Peter Budaj: Len je to trošku riskantné a veľmi ľahko môže dôjsť k nehode.

Redaktor: Ak by sa dalo vrátiť naspäť v čase a vy by ste boli sedemročné dieťa, čo by ste práve robili?
Peter Budaj: Pravdepodobne by som bol v škole a hral hokej. S hokejom som začal už v piatich rokoch a vždy som tento šport miloval. Som nesmierne šťastný, že som sa dostal až sem a môžem prežívať môj sen.

Redaktor: Kto bol v tej dobe Váš najlepší kamarát?
Peter Budaj: Môj brat Jozef, ktorý je ním až dodnes. Je o tri roky starší ako ja a vie o mne úplne všetko. Máme stále veľmi dobrý vzťah.

Redaktor: Čo robí Jozef?
Peter Budaj: Hrá hokej doma, na Slovensku. Keď bol mladší, hrával futbal, ale neskôr v pätnástich začal s hokejom. Keď som cez leto doma, hrávame spolu a môžem povedať, že je to výborný hráč.

Redaktor: Spomínate si v mladosti na najťažšie chvíle?
Peter Budaj: Bolo to keď som v šestnástich opustil domov a vybral sa do Kanady hrať hokej. Bol som mladý a veľmi vzrušený, ale boli to naozaj ťažké časy. Býval som zrazu v inej krajine a v inej rodine. Odlúčenie od domova a rodiny som aj vďaka častým telefonátom s príbuznými celkom zvládal. Bolo to však veľmi ťažké po hokejovej stránke. Nebolo jednoduché presadiť sa.

Redaktor: Chceli by ste byť raz otcom?
Peter Budaj: Samozrejme. Vždy keď som nad tým rozmýšľal, povedal som si, že ešte mám čas. Teraz som už starší a cítim sa aj viac dospelý.

Redaktor: Čo sa momentálne nachádza vo vašej chladničke?
Peter Budaj: Nič. Možno nejaká voda, trochu syra a šunky. Možno si urobím nejaký sendvič.

Redaktor: Takže asi jedávate často v reštauráciach?
Peter Budaj: Áno, moje obľúbené reštaurácie sú Maggiano's a Macaroni Grill. Zbožňujem taliansku kuchyňu a pochutím si aj na ázijskej. Veľmi rád mám rôzne druhy chleba, dokážem ho jesť na raňajky, obed a večeru.

Redaktor: Aký film ste naposledy videli?
Peter Budaj: Bol to film s názvom "300" a bol celkom dobrý. Som veľký fanúšik filmov. Môj vôbec najobľúbenejší film je "Statočné srdce" s Melom Gibsonom.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár