Magazín
Výluka 2004/05 priniesla viacero zmien. Aj zánik waiver draftu
Každoročne sa v NHL koná vstupný draft, pri expanzii prebieha rozširovací draft a nie je to tak dávno, čo bol bežnou súčasťou sezóny aj takzvaný waiver draft. Práve na ten si v tomto článku zaspomíname.
Výluka v sezóne 2004/05 znamenala pre Národnú hokejovú ligu prelom. Zaviedol sa platový stop a zmenilo sa viacero pravidiel. Niektoré veci neprežili. Neprežil ani waiver draft, ktorý bol predchodcom súčasného systému s waiver listinou nechránených hráčov.
Už v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol v NHL problém s nevyrovnanosťou tímov. Liga sa to snažila vyriešiť intraligovým draftom, ktorý ešte v strede 60. rokov fungoval, ale po expanzii už nebol dostatok hráčov, a tak tímy strácali o jeho využívanie záujem.
Konával sa v júni a lepšie tímy museli uvoľniť niekoľko talentovaných hráčov pre tie slabšie. Tie si volili v poradí od najslabšieho po najsilnejší. Tímy si pritom mohli časť hráčov uchrániť.
Po jeho zániku však existoval dopyt po novom systéme. Ten vznikol v 70. rokoch. Nerovnováhu medzi tímami zmierňoval a pomáhal aj tímom zbavovať sa hráčov, ktorých by inak nemohli vymeniť a pritom by o ich služby mohol mať niekto záujem. Bol šancou pre niektorých hráčov, ktorí sa v nabitých tímoch nedokázali presadiť napriek svojej kvalite.
Prvýkrát sa waiver draft konal v roku 1977 a mal svoje čaro 27 rokov. Takmer v každom roku si našiel svoje miesto pred začiatkom základnej časti, po skončení prípravného obdobia, keď mali tímy lepšiu predstavu o tom, ako bude vyzerať ich základná zostava.
Tímy si po tréningovom kempe mohli uchrániť 18 korčuliarov a dvoch brankárov, pričom súperi nemohli siahnuť ani na hráčov v prvom roku profesionálneho kontraktu.
Tímy volili rovnako ako v intraligovom drafte – od najslabšieho po najsilnejší a za každého hráča museli zaplatiť poplatok. Vyberalo sa až dovtedy, kým všetky tímy nepovedali, že už nemajú záujem o žiadneho hráča.
Prvé roky boli však veľmi biedne. Pri premiére boli vybraní len traja hráči a nikto významný. O rok neskôr bolo tých hráčov päť. Prvé náznaky obchádzania pravidiel sa prejavili u Canadiens a urobili sa opatrenia, aby sa to neopakovalo. V roku 1979 sa liga zlúčila s WHA, a tak najbližší waiver draft prišiel až v 80. rokoch.
V tej ére sa z novinky stala pevná súčasť kalendára a začalo ju využívať čoraz viac generálnych manažérov. Dokonca sa na ňom objavovali zvučnejšie mená, vrátane Yvona Lamberta či budúceho člena Siene slávy Sergea Savarda.
Čoraz častejšie však slúžil aj ako zdroj bitkárov. Pre niektorých hráčov sa stal waiver draft nočnou morou. Pocítil to najmä Jeff Brubaker, ktorý menil vďaka nemu pôsobisko v štyroch sezónach po sebe.
Koncom 80. rokov opäť začali tímy nachádzať diery v pravidlách, aby si uchránili lepších hráčov. Liga však urobila ďalšie opatrenia a všetko bolo tak ako malo byť. Aj v 90. rokoch bolo možné vídať na drafte najmä tvrdých hráčov, bitkárov a veteránov na sklonku svojich kariér.
Do roku 2000 sa NHL rozšírila o ďalších deväť tímov. Keďže cez rozširovací draft kvalitu nezískali, liga sa im snažila pomôcť aj na waiver drafte, kde mohli voliť ako prvé. Nové tisícročie prinieslo zánik.
Generálni manažéri sa ho vtedy snažili využiť najmä na zbavovanie sa preplatených hráčov, a tak sa na ňom objavovalo viac zaujímavých mien ako kedykoľvek predtým.
Keď liga na vyrovnanie súťaže a zníženie výdavkov tímov na platy zaviedla platový strop, vytratil sa pôvodný zmysel waiver draftu. Generálni manažéri prišli aj s novým systémom, ktorý by umožňoval tímom zbavovať sa nechcených hráčov.
Tí mohli byť zapísaní na waiver listinu, z ktorej si ich v priebehu 24 hodín mohol ktokoľvek iný stiahnuť. Ak o hráča malo záujem viacero tímov, právo získať ho dostal ten najslabší. Ak si hráča nestiahne nikto, môže byť poslaný do záložného tímu.