Slovenská radosť v NHL V. – Šťastného púť do Siene slávy

Keď v roku 1995 ukončil kariéru, slovenských fanúšikov to zamrzelo. Už ho viac na ľade nemohli vidieť. O tri roky neskôr však slovenský hokej potešila jedna správa zo zámoria. Peter Šťastný bol uvedený do Hokejovej siene slávy v kanadskom Toronte.

Únik ako z filmu

Kariéra legendy sa začala písať v hlavnom meste Slovenska, kde bol spolu s bratmi odchovancom bratislavského Slovana. V drese „belasých“ žiaril v Československej lige a dával o sebe vedieť aj vo farbách národného tímu. Veľmi rýchlo si ho tak všimli aj skauti zo zámoria, kde bolo stále netradičné vídať hráčov z Východnej bloku.

Tím Quebec Nordiques v roku 1979 draftoval jeho brata Antona bez toho, aby vôbec vedel, či sa mu hráča podarí do Severnej Ameriky priviesť. Kanadský tím mal pritom záujem aj o jeho súrodencov Mariána a Petra. Všetci traja totiž tvorili vynikajúci útok.

Súrodenci vedeli, že odchod do zámoria bude nereálny, ale Petra nahnevalo, keď mu predstavitelia štátu pohrozili, že ak neprestane prejavovať svoju kritiku smerom ku vláde, tak ho nenechajú hrať hokej. To ho motivovalo k tomu, aby všetko riskol a utiekol za slobodou.

Anton sa k nemu pripojil a šanca prišla počas turnaja majstrov v rakúskom Innsbrucku. Krátko po príchode do dejiska turnaja Peter zatelefonoval vedeniu Nordiques, aby ho informoval o svojom pláne. Tím poslal do Rakúska svojich predstaviteľov, ktorí po skončení turnaja pomohli bratom i Petrovej manželke utiecť do Viedne a odtiaľ cez Amsterdam do Kanady.

Po príchode sa bratia postarali o zmenu v trápiacom sa tíme a ten sa stal konkurencieschopný. Bratia Šťastní, ku ktorým sa neskôr pridal aj Marián, uchvátili celú provinciu a boli neprehliadnuteľní v celej NHL.

Quebecké obdobie

Cesta Petra Šťastného do Siene slávy sa začala v ročníku 1980/81, keď ako dvadsaťštyriročný odohral za Quebec 77 zápasov so ziskom 39 gólov a 70 asistencií. So 109 bodmi pomohol tímu dostať sa do play-off, hoci ročník začal nepriaznivo. Ako prvý nováčik histórie prekonal 100-bodovú hranicu a získal Calderovu trofej.

Šťastný aj v nasledujúcich piatich sezónach zakaždým prekonal hranicu 100 bodov, pričom v ročníku 1981/82 si vytvoril osobné maximum so 139 bodmi. Najviac gólov, 47, strelil vo svojej tretej sezóne v zámorí.

Najúspešnejšie obdobie spolu s tímom zažil v roku 1985, keď sa Nordiques dostali po vyradení znepriateleného Montrealu do konferenčného finále. V ňom však v šiestich dueloch podľahli Flyers. Tím si zahral v play-off ešte v dvoch sezónach a následne prišiel úpadok. Šťastný v tíme vydržal do sezóny 1989/90, v ktorej ho postretla výmena.

Šťastný diabol

Výmena po desiatich rokoch strávených v Quebec City zaviedla hráča s číslom 26 na chrbte do New Jersey, kde si tiež pomerne rýchlo získal miestnych fanúšikov. To už jeho produktivita začala klesať tak ako jeho vek nezadržateľne rástol.

V drese Devils odohral tri celé sezóny a najviac mu vyšiel ročník 1991/92, v ktorom zaznamenal 24 gólov a 38 asistencií v 66 zápasoch. Po sezóne 1992/93 sa stal voľným hráčom a dohodol sa na zmluve so St. Louis Blues.

V St. Louis dlho nehral, našiel tam domov

V St. Louis pokračoval jeho výkonnostný úpadok a nakoniec za tím absolvoval v ročníku 1993/94 len 17 zápasov so ziskom piatich gólov a 11 asistencií. Tento ročník mu dal možnosť opäť si zahrať za Slovan, ako aj reprezentáciu samostatného Slovenska, na čo bol hrdý.

Definitívne hráčsku kariéru ukončil v roku 1995 po ďalších šiestich stretnutiach v drese Blues. V nich zaznamenal len gól a asistenciu.

Peter Šťastný ukončil skvelú kariéru ziskom 1239 bodov za 450 gólov a 789 asistencií. V play-off k tomu pridal 33 gólov a 72 asistencií v 93 dueloch. Počas svojej kariéry bol druhým najproduktívnejším hráčom 80. rokov minulého storočia po Wayneovi Gretzkym.

V St. Louis Šťastný našiel svoj domov a v tíme pracoval ako skaut zameraný na Európu až do roku 2000. To už bol dva roky v Sieni slávy, do ktorej bol uvedený ako vôbec prvý hráč narodený aj odchovaný na „starom kontinente“.

Tri reprezentácie

Okrem výkonov v drese Slovana či troch tímov NHL si Šťastný obliekol aj dresy troch reprezentácií. Stal sa vôbec prvým hokejistom, ktorý reprezentoval tri krajiny a na troch rôznych podujatiach. A aj tam bol úspešný.

S Československom sa stal dvakrát majstrom sveta, s Kanadou získal kanadský pohár v roku 1984 a Slovensko pomohol dostať medzi elitu a na Olympiáde v roku 1994 k peknému šiestemu miestu. Ako generálny manažér napokon zostavil tím, ktorý sa stal majstrom sveta.

„Bola to dlhá cesta od hrania hokeja na ulici v Bratislave na Slovensku až po túto prestížnu hokejovú inštitúciu. Mal som veľké šťastie, že som mohol dosiahnuť veľa tímových i individuálnych úspechov. Aby ste to dokázali, musíte mať šťastie na to, aby ste boli obklopení a ovplyvnení tými správnymi ľuďmi. V tomto smere som bol požehnaný,“ povedal Peter Šťastný počas slávnostného ceremoniálu, ktorý v roku 1998 priniesol radosť aj fanúšikom pod Tatrami.