Ktorá dynastia Canadiens bola tá najlepšia?

Väčšina tímov v NHL môže v spojení so svojím mužstvom o slove dynastia len snívať. Mnohí označujú Chicago za novodobú dynastiu. Edmonton či New York Islanders zažili obdobie dynastie v 80. rokoch, ale len jeden klub sa môže pýšiť viacerými dynastiami. Montreal Canadiens zažil minimálne dve a my dnes budeme vyberať tú najlepšiu.

1950s

Každý, kto žil v 50. rokoch minulého storočia, vie, že všetko bolo vtedy lepšie, vrátane Montrealu Canadiens. Na začiatok uznávam, že hráči Canadiens, ktorí dominovali v 70. rokoch, boli väčší a rýchlejší, ale nemohli sa rovnať tým z 50. rokov v charaktere, schopnostiach a tvrdosti.

Zostavy v 50. rokoch boli plné zázračných mien ako Richard (dokonca dvaja), Geoffrion, Beliveau, Harvey, Moore and Plante. Mali ešte zázračnejšie prezývky – The Rocket, Pocket Rocket, Boom Boom a Le Gros Bill. Všetky poháre vyhrali v ére Original Six, keď tímy spolu hrali iba 14-krát za sezónu. Výsledkom boli mnohé vyhrotené rivality a mnoho šancí na vznik krivdy. Tímy cestujúce medzi mestami na „back-to-back“ zápasy sedeli na opačných koncoch vlaku a jedlo sa podávalo v rozdielnom čase, aby neprichádzalo k potýčkam. Canadiens v 70. rokoch mali síce Guya Lafleura a Kena Drydena, ale tí profitovali z hrania v dobe, keď sa talent viac rozložil v lige vďaka expanzii a ešte pred prílivom Európanov.

Obidve éry boli obdarené výborným manažmentom a trénerským zborom. Nie je sa moc o čom rozhodovať medzi Toeom Blakeom a Scottym Bowmanom, ale Sam Pollock (generálny manažér) bol schopný nazbierať draftové voľby v 70. rokoch a vykradnúť vačky generálnym manažérom expanzných tímov tým, že sledoval hĺbku vo farmárskom systéme vybudovanom Frankom Selkem. Súčasní fanúšikovia Canadiens by boli radi za hociktorú z týchto dvoch dynastií, ale tá z rokov 50. bola lepšia.

Autor: Pat Hickey

1970s

Canadiens sú jedinou organizáciou, pri ktorej sa môžete hádať o najlepšej dynastii a nie len o najlepšom tíme v histórii. Vyberať si medzi tímom z 50. a 70. rokov je rovnaké ako debatovať o líderstve Abrahama Lincolna proti Winstonovi Churchillovi. Každý tím má rovnako 10 hráčov v Sieni slávy a čo sa týka individuálnych trofejí, hráči z 50. rokov ich majú dvanásť v porovnaní s desiatimi od chlapov z rokov 70-tych.

Ale je tu pár kľúčových oblastí, v ktorých majú hráči zo 70. rokov navrch. Po prvé, pri počte 17 tímov oproti tímom šiestim, keď dominovali hráči z 50. rokov, bolo ťažšie dosiahnuť to, čo sa im dosiahnuť podarilo. Neskoršia družina sa tiež musela vysporiadať s rozširovacím draftom, ktorý rozdelil talentovaných hráčov viac rovnomerne medzi tímy a zároveň so vznikajúcou konkurenčnou ligou WHA, ktorá mnohých výborných hráčov odlákala. Ale kde má dynastia zo 70. rokov najviac navrch, je ich úplná dominancia počas sezón. Vtedajší Canadiens vytiahli percentuálny pomer výhier až na 78,6 % počas štyroch sezón, kým hráči z 50. rokov mali 65,9% pomer. Tím zo sezóny 1976/77 stále drží rekord NHL v počte bodov, keď ich nazbierali až 132.

„Habs“ mali presne 58, 60 a 59 výhier v prvých troch sezónach dynastie, čo ich radí na druhé, tretie a štvrté miesto v histórii NHL. A tímy zo sezón 1976/77 a 1977/78 majú tretí resp. štvrtý najlepší percentuálny pomer výhier v histórii. Čo sa play-off týka, hráči zo 70. rokov hrali 59 zápasov a prehrali iba desať, zatiaľ čo hráči z 50. rokov hrali 49 zápasov a prehrali deväť. Je to veľmi tesné, ale víťazom je tím rokov sedemdesiatych.

Autor: Ken Campbell

Originálne články pochádzajú z magazínu The Hockey News a pre vás ich preložili členovia komunity, Matej Antálek (coffey) a Martin Hadbavný (Maple).