Ktorá finálová prehra Canucks bolela viac, proti Rangers alebo Bruins?

Dnes sa poberieme na západné pobrežie Kanady, do mesta s viac ako storočnou históriou hokeja. Hráči Vancouver Canucks boli dvakrát veľmi blízko k tomu, aby nad hlavu zdvihli Stanley Cup, ale ani raz neboli úspešní. Bolela viac prehra proti Messierovým Rangers z roku 1994 alebo proti Chárovmu Bostonu z roku 2011?

2011

V jeho jedinej sezóne plnej chýb John Tortorella pred svojím odvolaním nakázal vancouverským fanúšikom zabudnúť na rok 2011. To bol iný čas a iný tím. Ale aký tím. A aká trpká porážka v siedmom zápase, ktorá namiesto osláv odštartovala nepokoje.

Hovorte si, čo chcete o tíme Canucks z roku 1994, ktorý bol veľmi blízko k prvému titulu v histórii organizácie, keď dokázal vyrovnať sériu z 1-3 na 3-3, ale napokon podľahol v siedmom zápase New Yorku Rangers. To je skvelý príbeh priemerného tímu, ktorý prekonal celosezónne očakávania. Od tímu z roku 2011 sa očakávalo veľa. Títo Canucks vyhrali Prezidentovu trofej, mali jednu z najlepších obrán i útokov a v kádri víťaza Art Ross Trophy, Daniela Sedina. Vo finále dokonca viedli nad Bostonom 2-0 a aj 3-2 na zápasy predtým, než napokon prehrali. Canucks vyhrali dva tesné zápasy 1:0 a tretí v predĺžení, ale v troch zápasoch boli sfúknutí Bostonom v pomere gólov 17:3. Roberto Luongo inkasoval 15 gólov za sedem tretín a v šiestom zápase bol vystriedaný. Prehra 0:4 na domácom ľade v siedmom zápase nebola vôbec šokujúca. Daniel Sedin s bratom Henrikom počas siedmich zápasov nazbierali spolu iba päť bodov.

Na papieri boli Canucks lepším tímom, ale prehrali psychologickú vojnu s taktikou Bostonu. Nevedeli, ako reagovať, najmä keď si Brad Marchand robil z Daniela Sedina osobné boxovacie vrece. Do dnešného dňa sa preto vo Vancouveri hovorí o tom, čo sa malo s Canucks v roku 2011 stať a nie čo sa v skutočnosti stalo.

Autor: Ben Kuzma

1994

Čo zabolí viac: prehrať o kolo alebo prehrať na cieľovej fotografii? Finálová porážka Canucks z jari 1994 spadá do tej druhej kategórie. A práve preto bolí viac ako tá z 2011.

Áno, prehra z 2011 vyčnieva pre svoj neslávny záver. Po tom, čo Canucks prehrali posledný zápas proti Bostonu – na svojom ľade – nahnevaní fanúšikovia rozpútali nepokoje. Časti mesta sa ocitli v plameňoch. Bol to jeden z najčernejších dní v histórii mesta. Ale tá samotná prehra bola nudná a bez napätia. Canucks do tretej tretiny vstupovali s mankom troch gólov, aby napokon prehrali 0:4. Presunieme sa o 17 rokov skôr do siedmeho zápasu na Manhattane. Canucks spolu s Rangers odohrali úžasnú sériu, v ktorej mal vždy navrch iný tím. Rangers vyhrali tri z prvých štyroch zápasov, aby potom Canucks vyhrali zápasy číslo 5 a 6. Jazdci vstúpili do tretej tretiny siedmeho zápasu s vedením 3:1, ale kapitán Canucks Trevor Linden znížil na rozdiel jediného gólu po piatich minútach hry. Šesť minút pred koncom sa objavil Nathan Lafayette. Nováčik „Kosatiek“ sa ocitol s pukom pred bránkou s jasným výhľadom. Vystrelil perfektnú strelu...teda, takmer perfektnú. Síce prekonal brankára Mikea Richtera, ale puk sa odrazil von od žrde. Canucks boli takto blízko k vyrovnaniu na 3:3.

A to je ten dôvod, prečo sa prehra z roku 1994 zaryla hlbšie. Vancouver mohol spoznať ten pocit výhry Stanley Cupu. Prehra z roku 2011 bola braná tak ťažko pre nepokoje po zápase, čo je divné, keďže nepokoje v meste boli aj po prehre o 17 rokov skôr.

Autor: Matt Larkin

Originálne články pochádzajú z magazínu The Hockey News a pre vás ich preložili členovia komunity, Matej Antálek (coffey) a Martin Hadbavný (Maple).