V tomto tak trochu netypickom blogu som sa snažil načrtnúť môj zámer napísať a spísať jednotlivé hokejové články do akejsi vlastnej Hokejovej encyklopédie :) Samozrejme, napisat takéto dielo si vyžaduje kopu času a postupné pridávanie článkov. Nechcem však len skopírovať z internetu články ale písať vlastné s pomocou internetu, časopisov a kníh o NHL a celkovo o hokeji. Budem však niečo postupne pridávať aj tu v podobe určitých fragmentov.

Jedna z najväčších a najintenzívnejších rivalít v Národnej hokejovej lige panuje medzi Olejármi z Edmontonu a Plameňmi z Calgary z chladnej kanadskej provincie Alberta.

V tomto blogu som rozoberal osudy slávnych tímov.

Tento skvelý útočník bol jednou z najpodceňovanejších hviezd svojej doby a nemenej úspešný ako kouč sa preslávil najmä defenzívnou taktikou a tímovým poňatím hry.

Tradícia Červených krídel siaha do 20. rokov minulého storočia. Zameral som sa však na posledných 30 rokov a chcel som priblížiť vzostup slávneho klubu.Red Wings je vďaka nesmiernej chuti, vytrvalosti a schopnosti vyhľadávať talenty symbolom úspechu v NHL. Hokej je v Detroite natoľko populárny, že sa mu prezýva Hockeytown (Hokejové mesto)

Tento 191 centimetrov vysoký center bol kompletným hráčom a príkladným lídrom. Dodnes je symbolom jednej organizácie. Ako je Steve Yzerman ikonou Detroitu Red Wings alebo Joe Sakic Colorada Avalanche, veľa znamenal aj Mike ´´Mo´´ Modano pre Dallas Stars. Zahral si za tri kluby: Minnesotu North Stars, po presťahovaní do texaského Dallasu bojoval za Hviezdy a na sklonku kariéry aj za Red Wings. Mike síce nenazbieral prestížne ocenenia ako Hart či Art Ross Trophy ani nikdy neprekonal stobodovú hranicu, no jeho prínos pre hokej v USA je obrovský a schopnosť byť pilierom tímu obdivuhodná.

Tím Pittsburgh Penguins vyhral počas svojej doterajšej histórie trikrát Stanley Cup. Tučniaci, ktorí patria do Národnej hokejovej ligy od sezóny 1967-1968, napísali veľmi zaujímavú históriu. Tento klub prežil slávu a víťazstvá ale aj úpadok a finančné problémy. Najžiarivejšie momenty v podobe pohárového víťazstva prišli na začiatku 90. rokov a pred troma rokmi. Na ich triumfoch je zaujímavých niekoľko faktov – Stanley Cup získali vždy na ľade súpera, v daných sezónach nemali oslnivú základnú časť a za všetkým vždy stál, či už z pozície hráča alebo ako majiteľ Mario Lemieux. Ich cesty za slávou sú skvelou ukážkou toho, že ten skutočne najlepší tím sa zomkne v momentoch v ktorých ide o veľa a vie vytrvalo bojovať. Fanúšikom Penguins chcem pripomenúť zisk ich prvého titulu.

V neľútostných súbojoch o Stanley Cup je dôležitý zrejme každý gól. Ak však výnimočný hráč načasuje svoju formu a nastrieľa tri alebo dokonca viac gólov v jednom, často rozhodujúcom zápase, môže to mať na jeho tím skvelý účinok. A môže ho nabudiť aj na najvyššiu métu. Popisoval som väčšinou samotné zápasy a bližšie okolnosti než gólové akcie. Tie treba skôr vidieť ako podrobne opisovať.

Pasca stredného pásma (v angl. neutral zone trap) je defenzívna a v podstate vyčkávacia taktika, ktorá zabraňuje súperovi v rýchlemu prieniku cez stredné časť klziska a dáva možnosť na protiútok. Center formácie je obyčajne na súperovej modrej, kde forčekuje a za ním sú dvaja krídelníci, ktorí sú v oblasti červenej (stredovej) čiary. Obrancovia sú väčšinou vysunutí na vlastnú obrannú čiaru. Takéto rozmiestnenie zabraňuje prihrávkam a rýchlym presunom súpera. Používa sa rozmiestnenie 1-2-2 ale aj 1-3-1. Táto taktika je veľmi účinná na zdolanie záverečného tlaku súpera a udržanie tesného vedenia. Pomáha tímom, ktorí nedisponujú vysokým útočným potenciálom. Je kritizovaná, pretože jej využívanie sa výrazne podieľalo na znížení počtu gólov od polovice 90. rokov. Navyše tímy, ktoré tento ´´diabolský nástroj ´´ využívajú, hrajú dosť nudne a bez veľkej streleckej aktivity. Takže tento štýl hokeja prispieva k tomu, že sa fanúšikovia občas odvracajú od sledovania.

Je to už 22 rokov čo sa chladné a na severoamerické pomery menšie mesto Edmonton prebúdzalo do víťazného opojenia. Pod víťazným opojením si predstavujem zisk najcennejšej trofeje akú môže hokejový tím vyhrať a to Stanleyho pohár. Olejári mali v osemdesiatych rokoch fantastický tím, skutočne ničivú ofenzívnu mašinériu, ktorá lámala rekordy v NHL. Hrdinom číslo jedna pre obyvateľov Edmontonu a celej Kanady bol Wayne Gretzky, The Great One.Bol to skutočný šok a nával smútku, keď ho majiteľ Pocklington vymenil v lete 1988 do Los Angeles Kings. S ním bol vymenený aj výborný obranca Marty McSorley. Bez superhviezdy Gretzkyho, bez najlepšieho hokejistu všetkých čias, bez ústredného motoru tímu bol klub Oilers na odpis.

Kedže sa blíži najdôležitejšia časť sezóny, rozhodol som sa napísať prehľad hráčov, ktorí najviac vynikali vo vyradzovacích bojoch. Sú to legendy, ktoré získali viackrát pohár, strelili pamätné góly či predviedli úžasné zákroky. Väčšina z nich vyhrala aj cenu pre najužitočnejšieho hráča play-off - Conn Smythe Trophy.

Ron Francis bol vynikajúcim stredným útočníkom, ktorý vedel skvele tvoriť hru, brániť a pritom nezaťažovať svoj tím trestnými minútami. Je v predných priečkach historických tabuliek NHL, čo sa týka bodovania a počtu zápasov ale aj napriek tomu sa mnoho ľudí nevie zbaviť pocitu, že je jeden z najpodceňovanejších hráčov v celej histórii NHL. Síce nikdy nebol nominovaný do All-Star Teamu ani nevyhral Hart Trophy, napriek tomu svojim správaním mimo ľadu a jemnými spôsobmi na ľade nápadne pripomína Steva Yzermana či Joea Sakica. Zrejme je to aj tým, že v tej dobe pôsobilo tak veľa hviezd na poste centra ako Gretzky, Messier, Lemieux. S jeho menom sa väčšinou spája číslo 10.

Tentokrát som sa rozhodol napísať blog o tomto skvelom centrovi a trénerovi, o hráčovi, ktorý nebol superhviezda ale aj tak vzbudzoval pozornosť svojou tvrdou hrou a bojovnosťou. A v polovici 90. rokov aj tak neunikol oku keďže aj laik si všimol, že len jeden hráč permanentne hraje bez prilby. Craig MacTavish hral v NHL od roku 1982 do roku 1997.

Slávny klub Maple Leafs čakal do začiatku sezóny 1992-1993 na vytúžený Stanley Cup dlhých 25 rokov. Avšak generálny manažér Cliff Fletcher, ktorý už jeden kanadský tím – Calgary Flames priviedol k poháru (1989) a jeho výmeny a podpisy dávali šancu zaútočiť na prestížnu trofej. V roku 1992 prišiel do Mekky hokeja v rámci veľkej výmeny s Calgary hviezdny Doug Gilmour a tvrdý obranca Jamie Macoun. Fletcher dal šancu aj Rusovi Nikolaiovi Borschevskému. Trénerom Javorových listov sa stal už dnes zosnulý Pat Burns.

V druhej časti príbehov z histórie Vám prinášam ďalší článok.Opäť som načrel hlboko do dejín hokeja.Prajem zaujímavé čítanie.

V mojom vôbec prvom blogu sa budem zaoberať najdlhším zápasom v histórii NHL.Dúfam,že sa Vám tento článok bude páčiť.