Legendy NHL: Börje Salming

Dnes si predstavíme hráča, ktorý je mnohými považovaný za najlepšieho obrancu v histórii tradičného tímu Toronto Maple Leafs. Reč bude o Börjem Salmingovi, ktorý mal aj neoceniteľný vplyv na otváranie brán tímov NHL hráčom zo „starého kontinentu“.

Salming bol ofenzívne obdareným obrancom, ktorý si však srdcia kanadských fanúšikov získal hlavne svojou fyzickou hrou do tela. V roku 2015 sa dostal do Radu legiend Maple Leafs a pri storočnici NHL medzi sto najlepších hráčov všetkých čias.

Jeho púť sa začala v rodnom Švédsku. Narodil sa 17. apríla 1951 v menšom meste Kiruna, ktoré je najsevernejšie položeným mestom v krajine a pýši sa tým, že v blízkej dedine vyrastala taká hokejová ikona.

Salming vyrastal bez otca, ktorý zahynul pri nehode v miestnej bani, keď mal jeho syn päť rokov. Voľba začať s hraním hokeja bola pre neho jednoduchá. Spolu s hádzanou to bol najpopulárnejší šport v okolí a venoval sa mu aj jeho starší brat Stig.

Kiruna mala svoj vlastný klub, a tak mohol blízko domova hrávať aj organizovanú súťaž. V rokoch 1967 až 1970 začal v mladom veku prerastať Druhú divíziu a následne dostal šancu v najvyššej súťaži. Pripojil sa k Brynäsu, s ktorým v rokoch 1971 a 1972 získal majstrovské tituly.

V tom čase zaujal tím Toronto Maple Leafs Ingre Hammarström, na ktorého sa prišiel pozrieť skaut Gerry McNamara. Ten sa vrátil do Kanady s odporúčaním, aby tím podpísal zmluvu aj so Salmingom. A tak sa aj stalo. V máji 1973.

Pred príchodom Salminga do NHL vládlo v Severnej Amerike presvedčenie, že európski hráči nevydržia tvrdosť miestneho hokeja. Mnohí to očakávali aj od prvého Laponca v profesionálnom zámorskom športe.

Rodák z Kiruny však ukázal, že je na NHL pripravený po všetkých stránkach. Z ľahkého terča tvrdých zámorských hráčov sa stal Európan, ktorý vedel, ako bodyčekovať. Jeho prednosťou však zostávala aj jeho šikovnosť. Rád hral dopredu, ale keď bol na ľade Wayne Gretzky, jeho jedinou úlohou bolo ubrániť ho.

Už po svojom ligovom debute v dueli proti Buffalu v sezóne 1973/74 bol označený za najlepšieho hráča zápasu. Nováčikovský ročník nakoniec ukončil s 39 bodmi. Často patril medzi tri hviezdy zápasu a dokonca za to hneď získal Molsonov pohár. V Toronte začala žiariť prvá hviezda z Európy.

Nebolo to však všetko ružové. Po priznaní o užívaní kokaínu dostal suspendáciu a utrpel aj dve vážne zranenia. Pri jednom mu korčuľa porezala tvár. To druhé však pre neho bolo ešte nepríjemnejšie.

„Horšie bolo dostať hokejkou do oka. Vaše oko to zatlačí dozadu. Myslel som si, že mi visí von. Bolo to skutočne strašidelné. Pri tej korčuli som vedel, že je niečo zlé, keď všade striekala krv. Nevedel som, čo sa stalo, až kým som si ráno nedal dole obväzy. Vtedy som to uvidel a nebolo to nič pekné,“ zaspomínal pre Toronto Star.

V Národnej hokejovej lige nakoniec strávil 17 rokov a ako prvý Európan odohral viac ako 1 000 zápasov. Torontu zostal verný až do posledného ročníka v zámorskej kariére, v ktorom si obliekol dres Detroit Red Wings.

Počas 1 148 zápasov základnej časti strelil 150 gólov, nazbieral 787 bodov i 1 344 trestných minút. V play-off pridal 12 gólov a 37 asistencií v 81 stretnutiach.

Pravidelne sa radil medzi najväčšie hviezdy ligy a trikrát si zahral aj v zápase hviezd. Bojoval o Norrisovu trofej, no nikdy ju nezískal. Dvakrát bol druhý za Larrym Robinsonom, štyrikrát sa umiestnil v prvej päťke. V Toronte vytvoril šesť rekordov a doteraz drží aj jeden ligový – v počte bodov získaných nedraftovaným obrancom.

Salming sa po sezóne 1989/90 rozhodol vrátiť do Švédska, kde zasiahol do troch sezón v drese AIK IF. Následne zavesil korčule na klinec a ľutoval len to, že Toronto nedoviedol k Stanleyho poháru. Po hokeji sa začal venovať podnikaniu so športovou spodnou bielizňou.

„King“ sa stal veľkým vzorom hráčov vyrastajúcich v Európe, najmä vo Švédsku. Bez neho by napríklad nemusel ani Nicklas Lidstrom zažiť také úspechy aké zažil. Salming bol totiž jeho veľkou inšpiráciou.

„Každý Švéd, ktorý teraz v NHL zarába veľké peniaze, by mal poslať časť z toho Salmingovi,“ povedal o ňom analytik Harry Neale.

S Nealem mnoho ľudí súhlasí, no samotná legenda sa za pioniera Európanov v NHL nepovažuje. Nebol prvý, ale ako prvý v lige zažiaril. A to je nepopierateľné. Poklonu za jeho kariéru mu zložili viackrát.

V roku 1996 sa stal prvým Švédom v Hokejovej sieni slávy, o desať rokov vyvesili Maple Leafs pod strop svojej haly jeho číslo 21 a o takmer ďalších desať rokov mu postavili pred Air Canada Centre sochu.

Do svojej Siene slávy ho v roku 1998 uviedla aj Medzinárodná hokejová federácia. Švédsko reprezentoval na dvoch európskych juniorských šampionátoch, troch majstrovstvách sveta, troch Kanadských pohároch a na jednej olympiáde. Najväčšími úspechmi boli striebro z MS v roku 1973 a bronz z MS v roku 1972.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 21. 12. 2017 | Rubrika: Magazín