Dynastie NHL III. – Islanders a ich štyri Stanleyho poháre po sebe

Medzi jednu z najpamätnejších dynastií NHL sa radí aj najúspešnejšieho obdobie v histórii tímu, ktorého existencia bola následne popretkávaná viacerými zlými obdobiami a rozhodnutiami. Dlhé roky sa na úvod 80. rokov minulého storočia len spomína.

Tím New York Islanders to mal vždy ťažké v konkurencii tradičnejšieho tímu New York Rangers. Do NHL vstúpil v roku 1972 len preto, aby liga zabránila napredovaniu konkurenčnej WHA. Po dvoch rokoch budovania tímu sa však začalo „Ostrovanom“ veľmi rýchlo dariť.

Od sezóny 1974/75 sa 14-krát po sebe dostali do play-off. Ich najúspešnejšie obdobie prišlo v úvode 80. rokov, keď medzi rokmi 1980 a 1983 vyhrali ako prvý americký tím štyri Stanleyho poháre po sebe. Svoju dynastiu pritom takmer obohatili aj o piaty titul v sérii.

Pozoruhodné na tejto dynastii bolo, že sa až 16 hráčov zaslúžilo o každý jeden titul, menovite Mike Bossy, Bob Bourne, Clark Gillies, Butch Goring, Anders Kallur, Gord Lane, Dave Langevin, Wayne Merrick, Ken Morrow, Bob Nystrom, Stefan Persson, Denis Potvin, Billy Smith, Duane Sutter, John Tonelli a Bryan Trottier.

Všetko sa začalo v ročníku 1979/80, do ktorého tím vstupoval ako víťaz základnej časti z predošlého ročníka a jeden z favoritov. V dlhodobej časti sezóny sa však „Isles“ darilo menej ako sa čakalo. Po štyroch sezónach po sebe neprekročili stobodovú hranicu a získali len 91 bodov. Ešte pred play-off Bill Torrey vymenil populárneho Bullyho Harrisa s Daveom Lewisom do Los Angeles, z ktorého získal komplexného centra Butcha Goringa alebo tzv. „posledný kúsok skladačky“.

Vo vyraďovacích bojoch boli Islanders pomerne suverénni. Najskôr vyradili Los Angeles Kings 3:1 na zápasy, vo štvrťfinále zdolali Boston 4:1 na zápasy, v semifinále Buffalo 4:2 na zápasy a vo finále zdolali držiteľa Prezidentskej trofeje, Philadelphiu, 4:2 na zápasy. Osem rokov po tom, čo vstúpili do ligy, pobláznili Long Island ziskom Stanleyho pohára. Conn Smythe Trophy si prevzal Trottier.

V novej sezóne sa od newyorského tímu čakalo veľa. Fanúšikovia hokejom žili a prispievali k tomu aj výhry. Tím z Uniondale získal Prezidentskú trofej a v play-off bol neudržateľný. V ceste za úspešnou obhajobou prehral len tri zápasy a vo finále proti Minnesote len jeden. Pred ňou vyradil Toronto, ambiciózny Edmonton s Waynom Gretzkym a Rangers. Najužitočnejším hráčom play-off sa stal Goring.

Islanders sa v ročníku 1981/82 podarilo obhájiť post najlepšieho tímu základnej časti a ešte sa zapísali aj do histórie, keď ako prvý tím vyhrali 15 zápasov (v normálnej hracej dobe) po sebe. Pred play-off prehrali s Pittsburghom a ten sa skoro stal ich katom v úvodnej sérii vyraďovacích bojov.

Penguins viedli v rozhodujúcom piatom zápase 3:1 šesť minút pred koncom, no obhajca titulu zabral a nakoniec vyhral duel po predĺžení. To bola jediná väčšia prekážka v ceste za majstrovským hetrikom. Postupne si na ňom vylámali zuby Rangers, Nordiques a vo finále Canucks. Posledné dve série sa skončili najrýchlejším možným spôsobom. Trottier opäť získal Trofej Conna Smytha.

V ďalšej sezóne vyhral New York 12 z prvých 14 zápasov, no potom sa aj trápil a nakoniec základnú časť ukončil ako štvrtý tím Walesovej konferencie. V play-off však nebolo o čom a postupne si to odskákali Capitals, debutanti v play-off, mestský rival (Rangers), Boston ako víťaz základnej časti a Edmonton. Ten vo finále prehral 0:4. Najužitočnejším hráčom play-off sa stal brankár Billy Smith.

V roku 1983 sa naposledy stalo, že by nejaký tím v severoamerickom profesionálnom športe získal štyri tituly po sebe. Islanders totiž o svoju sériu prišli v roku 1984, keď vo finále stroskotali na Edmontone v piatich zápasoch. V repríze predošlého finále sa Oilers zo Stanleyho pohára tešili premiérovo. „Ostrovania“ im tak symbolicky predali štafetu – jedna dynastia sa skončila, ďalšia sa začala.

Islanders od tej svojej už nikdy nevyhrali základnú časť a v play-off sa najďalej dostali do konferenčného finále v roku 1993. Odvtedy to bolo prevažne trápenie a do bojov o Stanleyho pohár sa dostali len osemkrát. Až v roku 2016 pritom postúpili do druhého kola.

Sezóna	Základná časť	Play-off	Najproduktívnejší hráč
1979/80	2. miesto v divízii	Stanley Cup	Bryan Trottier (62)
1980/81	1. miesto	Stanley Cup	Mike Bossy (119)
1981/82	1. miesto	Stanley Cup	Mike Bossy (147)
1982/83	2. miesto v divízii	Stanley Cup	Mike Bossy (118)

Do Siene slávy sa dostali: Al Arbour, Mike Bossy, Clark Gillies, Denis Potvin, Billy Smith, Bill Torrey, Bryan Trottier.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 11. 01. 2018 | Rubrika: Magazín