Legendy NHL: Al MacInnis

Keď sa povie Al MacInnis, ako prvá každému napadne jeho delová strela príklepom. Aj s drevenou hokejkou bol schopný poslať puk k bráne rýchlosťou sto míľ za hodinu, a preto bola jeho komplexná defenzívna činnosť v jej tieni.

MacInnis je jedným z najkomplexnejších obrancov histórie NHL, ale už od mladosti bol známy pre svoju strelu. Bola silná a presná. A nebolo to vďaka talentu, ale nekonečnému trénovaniu.

Allan sa narodil 11. júla 1963 do početnej rodiny z malého rybárskeho mestečka Inversness z Nového Škótska. Bol siedmym z ôsmich detí otca baníka a matky učiteľky. Jeho rodina bola hokejovo založená. Otec mal neskôr na starosť miestny zimný štadión a všetkých sedem jeho synov hralo hokej.

Al často pomáhal svojmu otcovi Alexovi na zimnom štadióne, zbieral puky a doma s nimi strieľal na stodolu, či bola zima alebo leto. Strieľal tak často, že sa mu na rukách robili pľuzgiere. Vybudoval tým však svoju obávanú strelu.

Hokej hrával v Port Hawskesbury a ako šestnásťročný zamieril ďaleko od svojej rodiny, do Saskatchewanu, kde mohol ďalej rásť v tíme Regina Blue Pats. V prvej sezóne hral tak dobre, že v dvoch dueloch dostal šancu hrať aj za Regina Pats v prestížnejšej juniorskej lige WHL.

V ďalšej sezóne už hrával v OHL, kde si ho k sebe stiahol tím Kitchener Rangers. Tomu pomohol k majstrovskému titulu a okrem bránenia sa prezentoval aj zbierkou 39 bodov. Na drafte NHL, na ktorom bol považovaný za druhého najperspektívnejšieho obrancu, si ho vybralo Calgary z celkového 15. miesta.

Sezónu po drafte strávil opäť v Kitcheneri, kde dokázal nazbierať tentokrát až 75 bodov. 30. decembra 1981 zažil už aj svoj debut v NHL, keď nastúpil v zápase Flames proti Bostonu. Odohral ešte jeden zápas a vrátil sa medzi juniorov.

Aj ďalšiu sezónu strávil prevažne v OHL, no odohral už až 14 zápasov NHL. 23. októbra 1982 zaznamenal svoj prvý bod v kanadsko-americkej lige. Sezóna 1983/84 bola v jeho rozbiehajúcej sa kariére zlomová. Začal ju síce v tíme Colorado Flames, no po zisku 19 bodov v 19 dueloch bol povolaný do prvého tímu a zostal v ňom už natrvalo.

V ďalšej sezóne si zahral v Zápase hviezd a v roku 1989 bol základom úspechu Flames, ktorí získali svoj prvý Stanleyho pohár v histórii. V 22 dueloch play-off strelil sedem gólov a nazbieral 31 bodov. Bodoval v 17 zápasoch po sebe, čo je rekord NHL. Aj preto si prevzal po finálovej sérii Trofej Conna Smythea.

„Hokej hráte preto, aby ste vyhrali Stanleyho pohár. Rád by som ich vyhral viac, ale môžem byť šťastný. Je veľa skvelých hráčov, ktorí nezískali ani jeden. Zisk pohára v roku 1989 je bez pochýb vrcholom mojej kariéry,“ spomínal.

Rok 1989 bol tiež prvý z troch po sebe, v ktorom bol nominovaný na Norrisovu trofej. Ani raz ju však nezískal. V sezóne 1990/91 si vytvoril osobné maximum so 103 bodmi. Stovku dosiahol ako prvý obranca Flames a len ako štvrtý obranca vôbec.

Po piatich sezónach, v ktorých sa Flames nedarilo prejsť cez prvé kolo play-off, podpísal MacInnis štvorročnú zmluvu so St. Louis Blues v hodnote 3,5 milióna amerických dolárov ročne. Keďže bol obmedzeným voľným hráčom, Blues za neho museli poslať ako kompenzáciu Phila Housleyho a dve draftové voľby.

MacInnis sa stal jedným z najlepšie zarábajúcich hráčov NHL, ale jeho rozhodnutie nebolo len o peniazoch. Chcel novú výzvu a v St. Louis ju získal. V sezóne 1994/95 ho trápilo rameno, s ktorým v lete podstúpil operáciu. V sezóne 1995/96 odohral všetkých 82 zápasov.

V siedmy aprílový deň roku 1998 sa v zápase proti Detroitu stal MacInnis len šiestym obrancom histórie, ktorému sa v NHL podarilo nazbierať 1 000 bodov. Po ďalšej sezóne sa konečne dočkal aj individuálneho ocenenia a získal Norrisovu trofej.

Kým Stanleyho pohár bol vrcholom jeho kariéry, za druhý vrchol považuje olympijské zlato, ktoré získal s Kanadou v roku 2002. Bolo to zároveň naposledy, čo si obliekol na seba dres reprezentácie. Predtým s ňou hral na majstrovstvách sveta, Kanadskom pohári a na olympiáde v roku 1998.

Za St. Louis hrával až do sezóny 2003/04, v ktorej pre problémy s videním vyplývajúcim zo zranenia oka odohral len tri zápasy. NHL následne postihla výluka a on sa 9. septembra 2005 rozhodol ukončiť kariéru.

MacInnis zostal po hráčskej kariére v St. Louis, kde pracoval v Oddelení marketingu i hráčskych operácií. Tím mu v roku 2006 vyradil číslo 2 a o tri roky neskôr ho poctil bronzovou sochou pred Scottrade Center. To už bol dva roky členom Siene slávy.

Rodák z malého mestečka to dotiahol ďaleko. V NHL odohral dokopy 1 416 zápasov v dresoch Flames a Blues, v ktorých si pripísal 1 274 bodov za 340 gólov a 934 asistencií. V play-off pridal ďalších 160 bodov v 177 dueloch.

„Bola to strela, ktorá mi dala príležitosť hrať v NHL. Pokiaľ nie ste Gretzky, Lindros, Lemieux alebo Jágr, dostanete sa do ligy preto, lebo žiarite v jednej oblasti. U mnohých je to strelecký cit. U iných korčuľovanie. Môže to byť aj vaša strela. Tá bola pri mne celú moju kariéru,“ priznal legendárny obranca.

MacInnis si v lete roku 1989 zobral za ženu dlhoročnú priateľku Jackie, s ktorou majú štyri deti. Všetky, vrátane dcéry Lauren, tiež prepadli hokeju. Ryan bol dokonca v roku 2014 draftovaný tímom Arizona Coyotes. V otcových šľapajach však nekráča – je útočníkom.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 12. 04. 2018 | Rubrika: Magazín