Zabudnuté tímy NHL VIII. – Hamilton Tigers

V dnešnej časti seriálu o zabudnutých tímoch NHL sa budeme venovať klubu, ktorého zánik vydláždil cestu do súťaže americkým tímom. Reč bude o Tigroch z Hamiltonu.

Check out this #HamiltonTigers hockey jersey 100% customized starting at $64.99 #nhl https://t.co/fcKBLDgG7Y pic.twitter.com/hUUDUV2f9N

— Sports Squatch (@SportsSquatch) 27. januára 2016

Hamilton je pomerne veľké mesto v kanadskej provincii Ontário a pre predstavu, je zhruba také veľké ako Winnipeg. Hokej je v ňom populárny a v súčasnosti v ňom nájdeme viac ako 30 ľadových plôch. V Copps Coliseum hráva tím Hamilton Bulldogs, ktorý bol do minulého roka jediným profesionálnym klubom v meste.

Tým prvým však boli Tigers, ktorých vznik sa spája s inými „buldogmi“. V roku 1920 sa definitívne zrútil projekt hokejového tímu v Quebec City a miestni Bulldogs sa presťahovali do Hamiltonu, kde sa premenovali na Tigers. Prvým logom bola oranžová hlava tigra.

Po katastrofálnej sezóne 1919/20, v ktorej Quebec vyhral len štyri zápasy z 24, bolo jasné, že zmena názvu nebude jediná, ak chce tím pomýšľať na úspech. S pomocou ligy tak ostatné tri kluby museli tímu pár hráčov darovať. Išlo o niečo podobné ako expanzný draft. Do tímu tak prišli Billy Coutu z Montrealu, Joe Matte, Goldie Prodgers či Babe Dye z Toronta. To si však cenu straty budúcej legendy uvedomilo a len po jednom zápase v novej sezóne chcelo Dyea naspäť. Napokon sa s Hamiltonom dohodli na výmene.

Ani takáto výpomoc od ligy však nepomohla „tigrom“ k výraznému zlepšeniu. Prvá sezóna v Hamiltone sa skončila s bilanciou 6-18-0 a trpkým sklamaním – posledným miestom v oboch poloviciach sezóny. Tím pritom počas nej posilnil aj hviezdny útočník Joe Malone, ktorý nastrieľal až 28 gólov. V lete sa zmenilo logo, v ktorom tentokrát figuroval celý tiger v žltej farbe.

V ročníku 1921/22 sa upustilo od delenia sezóny, ale ani to nič nezmenilo na trápení klubu. Skončil s bilanciou 7-17-0 a oproti minulej sezóne si polepšil o dva body. Tréner Percy Thompson sa rozhodol na svojej pozícii skončiť a chopil sa pozície generálneho manažéra. Ako prvé prilákal do tímu trénera Arta Rossa. Následne urobil aj zmeny v zostave a dokonca si upísal aj budúceho člena Siene slávy, Billyho Burcha. Fanúšikov však sklamal, keď vymenil Maloneho do tímu Montreal Canadiens.

Kontroverzia však rýchlo utíchla, keď sa Malonemu nedarilo, kým Edmond Bouchard, ktorého za neho Tigers získali, viedol ligu s 12 prihrávkami. Tímu v prestavbe sa nedarilo ani v tretej sezóne a skončil tak, ako v tej prvej – s bilanciou 6-18-0. To znamenalo koniec Rossa, ktorého na lavičke nahradil Percy LeSueur. Opäť sa menilo aj logo. Tým sa stalo čierne „H“ v ktorom bolo žltým písmom napísané „TIGERS“.

Sezóna 1923/24 bola dovtedy najlepšiu v histórii tímu, ale tiež nešlo o nič prelomové – s bilanciou 9-15-0 skončil na poslednom mieste. Thompson po ročníku urobil ďalšie zmeny v zostave a k Burchovi získal bratov Reda a Shortyho Greenových. Posilnil aj defenzívu, a to prinieslo želaný efekt.

Pod vedením nového trénera Jimmyho Gardinera sa Hamiltonu podarilo odštartovať ročník s bilanciou 10-4-1 a nakoniec ho ukončiť s 19 výhrami, vďaka čomu skončil v konkurencii ďalších piatich tímov prvý a kvalifikoval sa do finále NHL. To však so sebou prinieslo aj problémy.

Thompsonovi pribudli vrásky na tvári, keď za ním po poslednom zápase prišli do kupé vo vlaku hráči, ktorí odmietli vo finále nastúpiť, ak im nepridá k platom ďalších 200 amerických dolárov. Problémom bolo, že kým liga zvýšila počet zápasov z 24 na 30, ročné platy zostali rovnaké.

Tím argumentoval, že zmluva nič o počte zápasov nehovorila. Situáciu tak napokon riešil aj šéf NHL, Frank Calder, ktorý sa hráčom vyhrážal suspendáciou. Hráči však trvali na svojom a vyhlásili, že radšej ukončia kariéru, ako by mali byť využívaní. Prvý štrajk v ligovej histórii bol na svete.

Bol deň finále a konflikt medzi hráčmi a vedením pretrvával. Prezident NHL sa na poslednú chvíľu snažil s hokejistami dohodnúť, ale neuspel. Liga ich tak suspendovala a každého potrestala pokutou 200 amerických dolárov. Titul putoval do rúk Canadiens, ktorí následne prehrali boj o Stanleyho pohár s Victoria Cougars.

Štrajk nakoniec potopil aj tím, ktorý bol konečne v rozkvete. V lete roku 1925 odkúpil mužstvo za 75 000 amerických dolárov „Big Bill“ Dwyer a presťahoval ho do novopostavenej Madison Square Garden v New Yorku. Vznikli tak Americans a niektorým hráčom stúpli platy až o 200 %.

V Hamiltone ešte vládla nádej, že Tigers krízu prežijú a vybudujú nové mužstvo, no v 22. septembra organizácia definitívne zanikla.

Sťahovanie Tigers bolo tým najdôležitejším, ktoré NHL zažila. Americans ukázali, že ľadový hokej môže uspieť aj v Spojených štátoch amerických a okamžite sa stali hitom. Takisto aj samotný štrajk bol prepojený s expanziou, pretože hráči chceli viac peňazí a americké kluby im ich vedeli poskytnúť.

V poslednej sezóne Hamiltonu v NHL pôsobil v lige len jeden klub zo Spojených štátov – Boston Bruins. Vďaka sťahovaniu Tigers sa liga presvedčila, že expanzia na juh má význam. Už v ročníku 1926/27 v nej hralo desať tímov, z toho šesť amerických.

Profesionálny hokej v Hamiltone zostal aj v ďalších desaťročiach, no NHL sa do neho už nikdy nevrátila.