Legendy NHL: Alex Delvecchio

Z otcovej strany mal talianske korene, ktoré odhaľuje aj jeho meno. Z maminej strany mal však aj slovenské korene. Hokej sa učil hrať na ulici a nakoniec sa z neho stala jedna z najväčších legiend NHL. Legendárny kapitán Detroitu Alex Delvecchio.

Delvecchio sa narodil 4. decembra 1931v ontárijskom Fort William a až do dvanástich rokov nehral hokej na organizovanej úrovni. Učil sa ho od piatich rokov hraním na ulici alebo na dvore so svojimi kamarátmi. Na katolíckej škole dostal od riaditeľky povolenie vyrobiť klzisko, na ktorom medzi sebou hrávali zápasy školy.

V rodnom meste zaujal skauta tímu Detroit Red Wings Loua Passadora. Ten sa vrátil do „hokejového mesta“, kde presvedčil generálneho manažéra Jacka Adamsa, aby s ním podpísal zmluvu. Následne jeho kroky viedli do juniorského tímu Oshawa Generals z OHA.

V juniorskej lige odohral len jednu sezónu a kraľoval v nej so 72 asistenciami. V 54 dueloch si dokopy pripísal 121 bodov. Zažil aj debut v NHL, ale za Red Wings odohral len jeden zápas. Ďalšiu sezónu, 1951/52, odohral medzi mužmi celú.

Najskôr odohral za Indianapolis v nižšej AHL šesť zápasov so ziskom deviatich bodov. Potom našiel svoje miesto v prvom tíme. Hral síce len v treťom útoku, ale nedarilo sa mu zle. V 65 zápasoch strelil 15 gólov a pridal 22 asistencií. Najlepšie na tom všetkom bolo, že Red Wings hneď v tom ročníku pomohol k Stanleyho poháru.

Delvecchio strávil nakoniec v NHL 22 plných sezón a počas nich zostal verný jedinému tímu. Za Detroit odohral 1 549 zápasov. Žiaden iný hráč s výnimkou Nicklasa Lidströma, tiež hráča Red Wings, neodohral viac zápasov NHL, ak celú kariéru strávil v jednom tíme.

Vyžíval sa v hraní na poste centra i ľavého krídla. Preslávil sa ako súčasť údernej formácie, v ktorej ho doplnili ďalšie veľké legendy – Gordie Howe a Ted Lindsay. Aj vďaka ich prítomnosti v tíme nikdy neovládol klubové bodovanie. A to v súťaži nazbieral 1 281 bodov za 456 gólov a 825 asistencií.

S Howeom a Lindsayom hrával od svojej druhej plnej sezóny v NHL, no v ročníku 1968/69 nahradil v prvom útoku Lidnsaya Frank Mahovlich. Útok nastrieľal 118 gólov a prekonal rekord formácie Canadiens Toea Blakea, Elmera Lacha a Mauricea Richarda z roku 1945.

Počas svojej kariéry získal tri Stanleyho poháre, zahral si v 13 zápasoch hviezd a až do éry Stevea Yzermana bol najdlhšie slúžiacim kapitánom Red Wings. „Céčko“ na drese mal 12 rokov od roku 1962. V roku 1969 sa stal tretím hráčom histórie, ktorý pokoril tisícbodovú métu po Howeovi a Jeanovi Beliveauovi.

Hráč s prezývkou „Fats“ bol rýchly a šikovný, ale takisto slušný. Trikrát získal trofej Lady Byngovej a v kariére nazbieral dokopy len 383 trestných minút. Jeho sezónnym rekordom bolo 37 trestných minút. „Hral dobrý, čistý hokej,“ poznamenal v minulosti Howe, ktorému Delvecchio prihral na 210 gólov.

„Alex bol jedným z tých hráčov, ktorí robili hráčov okolo seba lepšími. Bol to extrémne nesebecký hráč. Pre neho sa hra akoby spomalila. Bol to špičkový, excelentný nahrávač,“ povedal o ňom Mickey Redmond pre Detroit Free Press.

Delvecchio ukončil kariéru v roku 1973 a v takmer každej ofenzívnej kategórii bol v tíme v historickom poradí druhý za Howeom. S ním si mohol zahrať aj v konkurenčnej WHA, ale lukratívnu ponuku odmietol. Po konci aktívnej kariéry zostal v Detroite a pracoval aj ako jeho hlavný tréner či generálny manažér. V roku 1977 začal podnikať a venovať sa charitám.

Práve v tom roku sa dočkal prvého významného ocenenia po konci kariéry – bol uvedený do Hokejovej siene slávy. V roku 1991 Detroit vyvesil pod strop Joe Louis Arény jeho číslo 10 a od októbra 2008 bola pred halou aj jeho socha.

Magazín The Hockey News ho v roku 1998 označil za 82. najlepšieho hráča histórie NHL a v roku 2017 sa dostal medzi stovku najlepších, ktorú zverejnila liga pri oslave svojej storočnice.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár