Legendy NHL: Dominik Hašek

„Bol Waynom Gretzkym medzi brankármi.“ Túto vetu povedalo veľa hráčov i expertov, keď ho odborníci zaradili medzi sto najväčších legiend kanadsko-americkej NHL. Reč bude o českom brankárovi Dominikovi Hašekovi.

Ak nebol najlepší, tak aspoň patril medzi najlepších brankárov svojej éry i všetkých čias. Hašek dokázal naháňať súperom strach bez toho, aby rozdával bodyčeky a stala sa z neho veľká legenda napriek tomu, že to veľa zámorských odborníkov spočiatku neočakávalo.

Hašek sa narodil 29. januára 1965 v Pardubiciach a prvé kroky na ľade robil na rybníku v piatich rokoch. Už odvtedy sa doma hral na brankára. Hokeju sa začal venovať ako šesťročný a jeho talent bol zrejmý už čoskoro. V 16 rokoch dokonca dostal šancu hrať v najvyššej československej súťaži. Vytvoril tým národný rekord.

O dva roky neskôr už za Pardubice chytal pravidelne a doviedol ich k dvom titulom v rokoch 1987 a 1989. S domovinou sa rozlúčil po jednej sezóne strávenej v Dukle Jihlava. V tom čase mal už niekoľko rokov po drafte v NHL.

Jeho práva patrili Chicagu, ktoré si ho vybralo v roku 1983 zo 199. miesta. Vtedy krútili hlavami nad jeho neortodoxným štýlom chytania, ale neskôr tím zaujal najmä svojimi výkonmi v reprezentácii. Na niekoľký pokus s ním podpísali zmluvu a on mohol po Nežnej revolúcii opustiť krajinu bez toho, aby emigroval.

Šancu v zámorí dostal v sezóne 1990/91, ktorú strávil prevažne v IHL chytaním za Indianapolis Ice. Zažil však aj debut v NHL a za Blackhawks odchytal päť solídnych zápasov. Prvé víťazstvo zažil 8. marca 1991 v zápase proti Buffalu, ktoré sa neskôr stalo jeho domovom.

Ešte pred výmenou do Buffala odchytal v organizácii Blackhawks jednu sezónu. Opäť chytal v IHL, ale dostal aj šancu robiť náhradníka Eda Belfoura v prvom tíme. Zasiahol do 20 duelov. Bolo to dosť na to, aby sa ukázal, no Blackhawks verili viac Jimmymu Waiteovi, a tak dvadsaťsedemročného Čecha vymenili za brankára Stephanea Beauregarda a draftovú voľbu.

Sabres vtedy ani len netušili, akého hráča získali. Potreboval iba trochu doladiť svoje chytanie.

„Bol veľmi rozumný a presne vedel, čo sa na ľade stane. Jeho problémom však bolo, že to vždy urobil príliš skoro. Ukazoval svoje karty priskoro ako zlý hráč pokru. Spoločne sme pracovali na trpezlivosti,“ spomínal jeho brankársky tréner Mitch Korn.

Po príchode k Sabres si vybral jeho slávne číslo 39. Spočiatku robil náhradníka Grantovi Fuhrovi, no ten sa v sezóne 1993/94 zranil a Hašek dostal šancu chytávať pravidelne. A ako mu to išlo! V 58 dueloch mal 93% úspešnosť zákrokov a v priemere inkasoval len 1,95 gólu na zápas. Po sezóne získal Vezinovu trofej a bol nominovaný na Hartovu. O rok neskôr dopadol obdobne.

Hašekove úspechy pokračovali a rýchlo bol známy pod prezývkou „Dominator“. Tiež sa však prejavil aj jeho temperament. V sezóne 1996/97 mal konflikt s trénerom Tedom Nolanom a dokonca sa špekulovalo, že ho doviedol až k tomu, že menšie poranenie využil na to, aby v play-off nechal svoj tím v štichu. Určite sa mu uľavilo, keď Nolan tím v lete dobrovoľne opustil, pretože mu ponúkol len ročný kontrakt.

Fanúšikovia však mali Nolana v obľube a mnoho z nich vinilo za jeho odchod práve Hašeka, na ktorého v úvode ďalšej sezóny pravidelne bučali a v hale museli púšťať záznamy potlesku, aby to zmiernili. Svojou elitnou hrou si však napokon fanúšikov opäť získal a znova vyhral Vezinovu trofej a po prvýkrát aj Hartovu.

Ako jedinému brankárovi sa mu Hartovu trofej podarilo získať dvakrát. Obhájil ju hneď v nasledujúcej sezóne, v ktorej vychytal 13 čistých kônt a so šiestimi v decembri vyrovnal ligový rekord v počte núl v jednom mesiaci. Po sezóne prišiel rad na novú zmluvu. Bola trojročná s platom 26 miliónov amerických dolárov. V tom čase to bol rekordný zárobok brankára v NHL.

V sezóne 1998/99 si vytvoril osobné rekordy s 93,7% úspešnosťou zákrokov a priemerom 1,87 inkasovaného gólu na zápas. Tretíkrát po sebe sa tešil z Vezinovej trofeje a bol aj nominovaný na Hartovu trofej. So Sabres zažil aj úspešné ťaženie v play-off, kde tím skončil až vo finále a Dallasu podľahol po tom, čo Brett Hull strelil v treťom predĺžení známy kontroverzný gól.

Po sezóne Hašek prekvapil, keď oznámil, že zváži koniec kariéry. Nakoniec tak ešte neurobil. Problém mu robili aj zranenia, ktorého ho sužovali v sezóne 1999/2000. Ďalšia sezóna bola jeho posledná v drese Sabres a po šiestykrát si v nej zaistil Vezinovu trofej. Buffalo ho vymenilo do Detroitu, kde dostal šancu byť súčasťou ambicióznejšieho klubu.

Hašek so 41 výhrami pomohol Red Wings k zisku Prezidentskej trofeje a úspechy neprestávali ani v play-off. Po úspešnej finálovej sérii s Carolinou sa tešil zo svojho prvého Stanleyho pohára. V play-off stanovil nový ligový rekord so šiestimi nulami, ktorý však vydržal platný len rok (prekonal ho Martin Brodeur).

„Dominátor“ sa po veľkom triumfe rozhodol ukončiť definitívne kariéru. Slovíčko definitívne však v jeho slovníku znamenalo na rok. Vrátil sa v drese Red Wings, no zranenie slabín a následná operácia mu návrat pokazili.

Jeho túžba po chytaní ho však neopúšťala a po vypršaní zmluvy s Detroitom sa dohodol na podpise jednoročnej zmluvy s Ottawou, ktorá v tom čase patrila medzi popredné tímy ligy. Šancu chytať za ňu dostal až po výluke a jeho forma gradovala smerom k olympiáde. Na nej sa však opäť zranil a jeho pôsobenie u Senators sa skončilo.

V lete roku 2007 podpísal už ako štyridsaťjedenročný zmluvu opäť s Red Wings. Tímu pomáhal k víťazstvám a skoro zažil aj ďalší úspech v play-off. V konferenčnom finále však Detroit nestačil na Anaheim, ktorý sa stal nakoniec šampiónom.

Po sezóne Hašek opäť zvažoval koniec kariéry, ale nakoniec podpísal ďalší ročný kontrakt s „červenými krídlami“. V bráne sa striedal s Chrisom Osgoodom, ale do play-off vstupoval ako jednotka. Po nevýrazných výkonoch však o tento post nakoniec prišiel. Osgooda však podporoval a nakoniec sa tešil z druhého pohára v kariére.

Len päť dní po tomto úspechu sa pardubický rodák opäť rozhodol zavesiť lapačku na klinec. Po ročnej odmlke však oznámil opäť návrat do hry. Tentokrát však v rámci Českej extraligy, v ktorej posilnil Pardubice. Doviedol ich k majstrovskému titulu a následne sa nechal zlákať Kontinentálnou hokejovou ligou.

Po sezóne v drese Spartaka Moskva sa rozhodol kariéru ukončiť opäť, pretože nedostal ponuku od favorita na Gagarinov pohár. Tentokrát to bolo skutočne definitívne. Končil ju ako dvojnásobný držiteľ Hartovej trofeje, šesťnásobný víťaz Vezinovej trofeje, dvojnásobný šampión NHL, ale aj ako olympijský víťaz. V roku 1998 bol základom zlatej cesty Českej republiky na turnaji v japonskom Nagane.

Individuálne ocenenie	Roky
Hartova trofej	1997, 1998
Cena Lestera B. Pearsona	1997, 1998
Vezinova trofej	1994, 1995, 1997, 1998, 1999, 2001
Jenningsova trofej	1994, 2001, 2008

Počas svojej kariéry v NHL vychytal 389 víťazstiev v 735 dueloch. V priemere inkasoval 2,2 gólu na zápas a zo všetkých striel, ktorým čelil, zneškodnil 92,2 % – ligový rekord. V roku 2015 mu Sabres slávnostne vyradili číslo 39, symbolicky pred duelom proti Red Wings. Niekoľko mesiacov predtým sa stal členom Siene slávy.

Hašek sa preslávil okrem netradičného štýlu chytania aj svojou prilbou s mriežkou. Nosil ju ako jeden z posledných brankárov v kanadsko-americkej NHL. Na jeho neortodoxné chytanie sa však bude spomínať častejšie.

„Bol taký zvláštny. Nikdy predtým som niečo také u iného brankára nevidel. Nemohol som tomu spočiatku ani uveriť. Myslel som si: Má šťastie, je to brankár so šťastím,“ poznamenal v minulosti Martin Brodeur.