Legendy NHL: Luc Robitaille, svojo času spoluhráč Stümpela i Pálffyho

O tejto legende sme stihli písať ešte v jeho poslednej sezóne v Národnej hokejovej lige, ktorá bola pre náš portál prvá. Zahral si s Wayneom Gretzkym i Jozefom Stümpelom a Žigmundom Pálffym. Reč bude o Lucovi Robitaillovi, ktorý patrí medzi sto najlepších hráčov histórie NHL.

Niekdajší známy útočník, ktorý sa preslávil ako výnimočný strelec, sa narodil 17. februára 1966 v quebeckom Montreale ako Luc Jean-Marie Robitaille. V danom prostredí nebolo ničím zvláštnym, že sa stal hokejistom.

Jeho mládežnícka kariéra bola úspešná, ale nie tak oslnivá, aby niečo naznačovalo, že sa z neho stane legenda. Problémom bolo najmä jeho korčuľovanie. Preto ho nakoniec Los Angeles mohlo v roku 1984 draftovať ešte v deviatom kole, po tom, čo draftom prešlo 170 iných mladíkov. Iné tímy sa pritom o neho osobne vôbec nezaujímali.

Kings sa zo svojej voľby začali tešiť v nasledujúcej sezóne, ktorá bola pre mladého Quebečana druhou v tíme Hull Olympiques z QMJHL. V 64 dueloch získal 148 bodov. Tá ďalšia bola jeho najvydarenejšia. V 63 zápasoch strelil 68 gólov a nazbieral 191 bodov. Vyslúžil si aj pozvánku do juniorskej reprezentácie Kanady a stal sa Hráčom roka v CHL.

V sezóne 1986/87 prišiel čas na jeho premiéru medzi mužmi v kanadsko-americkej NHL. Dvadsaťjedenročný mladík okamžite zaujal. V 79 zápasoch strelil 45 gólov a nazbieral 84 bodov. Tímu pomohol do play-off, ukázal, že má hviezdny potenciál a stal sa držiteľom Calderovej trofeje.

Budúca sezóna mu vyšla ešte lepšie a po prvýkrát v kariére pokoril 50-gólovú a 100-bodovú hranicu. V prvých ôsmich sezónach pred tou skrátenou zakaždým strelil aspoň 44 gólov a štyrikrát získal trojciferný počet bodov. V sezóne 1992/93 vytvoril rekord ľavých krídelníkov so 63 gólmi a 125 bodmi. Prekonal ho až Alex Ovečkin.

Robitaille hrával (najmä v presilovkách) s legendárnym Gretzkym, ale keď ten vynechal významnú časť sezóny 1992/93 pre zdravotné problémy, stal sa kapitánom a trápiaci sa tím dokázal doviesť do play-off. Kings sa po prvýkrát v histórii dostali až do finále, v ktorom podľahli Montrealu.

O rok neskôr zažil Robitaille pokles v produktivite a tím sa nedostal do play-off. V júli 1994 bol vymenený do Pittsburghu za Gretzkyho kamaráta Ricka Toccheta a voľbu v druhom kole draftu 1995. V skrátenej sezóne mu to ideálne nešlo a skončil ju s 23 gólmi a 19 asistenciami v 46 stretnutiach.

Po tejto sezóne nasledovala ďalšia výmena. Spolu s Ulfom Samuelssonom sa sťahoval k Rangers za Petra Nedvěda a Sergeja Zubova. V New Yorku strávil dve sezóny a v tej druhej sa stretol opäť aj s Gretzkym. V tej sa mu darilo najhoršie – v 69 dueloch získal len 24 gólov a 24 asistencií.

V lete 1997 sa mu rozhodol dať ďalšiu príležitosť v tíme nový generálny manažér Los Angeles Dave Taylor, jeho bývalý spoluhráč. Získal ho za Kevina Stevensa. Robitaille sa v prvej sezóne po návrate trápil, keď ho trápili zdravotné problémy a strelil len 16 gólov. Potom sa však vrátil do hviezdnej formy, ktorú si udržal v troch sezónach. 7. januára 1999 strelil aj svoj 500. gól v kariére. Mimochodom, v L.A. vytvoril úderný útok aj s dvojicou Slovákov, Stümpelom a Pálffym.

Po ročníku 2000/01 odmietol jednoročný kontrakt s výrazne nižšími platovými podmienkami a ako voľný hráč podpísal dvojročnú zmluvu za 9 miliónov dolárov s vtedy obľúbeným tímom voľných hráčov, silným Detroitom.

V drese Red Wings strávil dve sezóny, po produktívnej stránke to nebolo nič extra a v hviezdnom tíme sa musel zmieriť s pozíciou v nižšom útoku. Odmenou mu však bol jeho najväčší tímový úspech – v roku 2002 sa tešil zo Stanleyho pohára.

Po skončení zmluvy sa nakoniec ešte raz vrátil do Los Angeles, v ktorom absolvoval svoje posledné dve sezóny v lige. V ročníku 2005/06 odohral 65 zápasov, v ktorých strelil 15 gólov a pridal deväť asistencií. Bola to jeho labutia pieseň.

Posledný zápas kariéry odohral 17. apríla 2006, a hoci to bolo v hale San Jose, dočkal sa veľkých ovácií od fanúšikov. Tí ocenili okrem iného aj jeho 668 gólov a 1 394 bodov, ktoré nazbieral v 1 431 zápasoch. V klubovej histórii Kings je dodnes najlepším strelcom.

Robitaille si zahral v ôsmich zápasoch hviezd a ako reprezentant Kanady sa stal majstrom sveta (1994) i víťazom Kanadského pohára (1991). Za svoje úspechy sa v roku 2007 dočkal vyradenia svojho čísla 20 v Staples Center a o dva roky neskôr bol uvedený do Hokejovej siene slávy. V roku 2015 mu organizácia Kings po boku Gretzkyho venovala sochu.

„Lucky Luc“, ktorý je spolu s Daveom Taylorom najnižšie draftovaným hráčom NHL so štvorciferným počtom bodov, sa v roku 2006 stal prezidentom tímu USHL Omaha Lancers. Už o rok neskôr sa vrátil do Los Angeles ako prezident obchodných operácií. V roku 2017 sa stal prezidentom kalifornského klubu.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (3)