Exkluzívny rozhovor s talentovaným Matúšom Durišom

V zámorí pôsobí už druhú sezónu slovenský hokejový obranca Matúš Duriš, ktorý sa narodil 23. marca 1991 v Liptovskom Mikuláši. V prvej sezóne pôsobil v americkom tíme Portage Northern Huskies a svojimi výkonmi si vypýtal nomináciu do prvého All-Star tímu ligy. V tejto sezóne pôsobí v kanadskej juniorskej lige Greater metro junior „A“ hockey league (GMHL) v tíme Beaverton Brock Bucks, kde je nielen najproduktívnejším obrancom tímu, ale so svojimi 43 kanadskými bodmi v doterajších 39 zápasoch (15 gólov a 28 asistencií), patrí aj k najproduktívnejším obrancom celej ligy, čo je na jediného nášho obrancu pôsobiaceho v tejto lige veľmi slušný výkon.

Vzhľadom na to, že tomuto juniorovi bolo doteraz venované na Slovensku len málo pozornosti, za účelom jeho predstavenia sme ho požiadali o krátky rozhovor.

Vráťme sa na úplný začiatok tvojej kariéry. Aké boli tvoje hokejové začiatky?
K hokeju ma priviedli moji rodičia približne vo veku 3 rokov. Učili ma korčuľovať na našom sídlisku, kde vtedy bolo urobené klzisko a keďže ma to bavilo, tak ma neskôr prihlásili do hokejovej prípravky. Veľa som hrával hokej aj na sídlisku s kamarátmi, kde som získaval prvé cenné skúsenosti.

Mal si niekedy obdobie, kedy si si povedal „Kašlem na to, už ma to nebaví“?
Keď som bol menší, tak som chcel prestať s hokejom po prehre na jednom turnaji, lebo veľmi nerád prehrávam... Poriadne som sa vtedy vyplakal, ale asi po hodine ma to prešlo, lebo som nemohol myslieť na nič iné ako na opätovný návrat na ľad. Veľkou motiváciou pre mňa bola celková podpora môjho otca, ktorému vďačím za veľa. Pravidelne chodil na moje žiacke a dorastenecké zápasy v Liptovskom Mikuláši a občas mi moje zlyhania nekompromisne zrátal jediným slovom „drevák“ , čo ma dokázalo ešte viac „naštartovať“ (smiech)

Hokej bol jediný šport, ktorému si sa chcel naplno venovať, alebo ich bolo viac?
Vo voľnom čase som sa venoval rekreačne aj iným športom. Dodnes si rád zahrám napríklad futbal, golf alebo na Slovensku málo známy lacrosse, ktorý som hral po skončení minulej hokejovej sezóny aj aktívne za školu v Portage v USA. Skrátka, rád športujem.

Čo napokon rozhodlo, že si sa pobral do zámoria? Chcel si vyskúšať iné prostredie, alebo si u nás nedostal príležitosť, akú si očakával?
Zavážili obidva faktory. Prečo nehrám doma nebudem komentovať... Najviac ma ovplyvnilo asi to, že som bol v roku 2004 na turnaji v Hershey (USA), kde sa mi zámorský štýl hokeja veľmi zapáčil a celkom mi vyhovoval, tak som bol aj rád keď sa mi naskytla možnosť skúsiť to dlhodobejšie.

A aké boli tvoje začiatky v zámorí? Nebál si sa odísť do úplne iného prostredia?
Rodičia ma odmalička viedli k samostatnosti a nemal som problémy ani s cudzím jazykom, pretože študujem na bilinguálnom gymnáziu. Začiatky neboli až také ťažké, no aby som neklamal - zo začiatku mi bolo trochu smutno za domovom, ale rýchlo som si zvykol, hlavne v súčasnosti, keď sú možnosti internetovej komunikácie.

Čo ti teda dalo toto pôsobenie vo GMHL? V čom si sa podľa teba zlepšil?
Mojím pôsobením v GMHL som určite získal cenné skúsenosti, ktoré môžem využiť v budúcnosti, keďže sa tu hrá tvrdší a rýchlejší hokej. Myslím si, že som sa zlepšil v súbojoch jeden na jedného, trpezlivosti a tímovej hre. A keďže je tu užšie klzisko, všetko je rýchlejšie a ja nemôžem v hre priveľa váhať, ale hrať priamočiaro. Podľa trénerov som sa zlepšil v obranných činnostiach, ale zároveň ma považujú aj za ofenzívneho obrancu, keďže sa často snažím využiť svoju rýchlosť, korčuliarske schopnosti a strelu zápästím.

Ako tam prebiehajú tréningy? Je veľký rozdiel medzi trénovaním na Slovensku a v tvojom aktuálnom klube?
Tréningy sú zvyčajne zamerané na súboje jeden na jedného v obrannej tretine a na korčuľovanie. Na Slovensku to bolo zamerané na technické prvky a kombinácie. Keď sa to spojí dohromady, dá sa z toho v zápasoch vyťažiť.

Aké sú ciele tvojho klubu?
Každý klub by si najradšej dal najvyššie ciele. Sme mladý tím s potenciálom a cieľom dostať sa čo najďalej v play-off. V prvom kole nás síce čaká favorit, s ktorým máme nepriaznivú bilanciu v základnej časti, ale v play-off sa môže stať čokoľvek. Verím, že prekvapíme.

Čo vlastne robievaš vo voľno čase? Aké je to mesto? Dá sa tam zabaviť?
Vo voľnom čase sa snažím robiť niečo pre hokej a moje zlepšenie, tak chodím do posilňovne. Mestečko Beaverton leží pri jazere, takže keď mám deň voľna, tak idem so spoluhráčmi na ryby.

Chodíš v Kanade aj do školy, alebo iba hráš hokej?
Áno, študujem na strednej škole, ktorá je vzdialená asi 15 minút od domu rodiny, u ktorej bývam a tento rok by som mal maturovať. Moji rodičia, ale aj samotní tréneri kladú na štúdium dôraz.

Snom snáď každého mladého hokejistu je zahrať si v NHL, je to aj tvoj sen?
Určite by som si rád zahral v NHL, ale neviem si predpovedať budúcnosť. Ak sa niečo má stať, tak sa to stane, ak nemá – nestane sa... Keď bol Stanley Cup v Liptovskom Mikuláši, nedotkol som sa ho - som poverčivý...

Aký je tvoj obľúbený klub?
Môj obľúbený tím je od malička Detroit Red Wings a samozrejme Brock Bucks kde teraz hrám...(smiech)

A kto je tvojím hokejovým vzorom?
Mojím hokejovým vzorom je obranca Dion Phaneuf z Calgary Flames vďaka svojej tvrdej hre a výbornej ofenzívnej aj defenzívnej činnosti.

Aký je tvoj vzťah k reprezentácii?
Je to veľká česť reprezentovať svoju krajinu, žiaľ zatiaľ som šancu reprezentovať nedostal.

Čo by si odkázal návštevníkom SlovakNHL.sk a začínajúcim hokejistom?
Som ešte mladý na odkazy, ale návštevníkom SlovakNHL.sk chcem odkázať, že túto hokejovú stránku sa oplatí navštevovať, lebo obsahuje expresné informácie o zámorskom hokeji, hlavne o NHL a dáva priestor aj takým mladým hráčom ako som ja. Sám sa považujem za začiatočníka, ale odo mňa mladším hokejovým hráčom odporúčam tvrdo na sebe pracovať a napriek rôznym neúspechom a sklamaniam vždy ísť za svojím cieľom.