Jedno z najneočakávanejších finále histórie. Priniesla ho sezóna po výluke

Keď sa v roku 2002 dostal tím Carolina Hurricanes až do veľkého finále, bolo to veľké prekvapenie. Osud tímu však už taký prekvapujúci nebol. O štyri roky neskôr sa tím z Raleigh opäť postaral o jednu z najmenej očakávaných finálových sérií v histórii.

V roku 2002 tímu chýbala skutočná hviezda na vrchole kariéry. Ron Francis mal hviezdne meno, ale mal už aj 38 rokov. Viacero hráčov podalo výkony, ktoré už nikdy nezopakovali. V sérii proti Detroitu sa však nemohli rovnať hviezdam Red Wings a sériu prehrali v piatich dueloch.

O rok neskôr skončil tím na dne Juhovýchodnej divízie i Východnej konferencie. Ročník 2003/04 priniesol zlepšenie, ale tím stratil na poslednú postupovú pozíciu až 15 bodov. Potom prišla výluka a po nej sezóna, v ktorej sa od Hurricanes veľa nečakalo. Mali patriť na dno tabuľky.

Sezóna začala podľa očakávaní – prehrou, vydretou výhrou a ďalšou prehrou. Potom však prišlo vydarené obdobie a „Hurikáni“ boli opäť relevantným tímom v boji o play-off. Skvelú sezónu zažíval Eric Staal, ktorý so 45 gólmi a 100 bodmi pomohol tímu k ovládnutiu Juhovýchodnej divízie s 20-bodovým náskokom pred Tampou Bay. V konferencii skončil tím druhý za Ottawou.

V základnej časti bol brankárskou jednotkou Švajčiar Martin Gerber. Tomu sa však v prvom kole play-off proti Montrealu nedarilo a za stavu 0:2 na zápasy dostal šancu mladučký Cam Ward. Hurricanes sa podaril veľký obrat a po šiestich zápasoch postúpili do druhého kola. V ňom potrebovali päť zápasov na vyradenie New Jersey. V konferenčnom finále narazili na tvrdý oriešok v podobe Buffala, ktoré vyradili po siedmich zápasoch.

Pred sezónou s nimi počítal málokto, ale po vydarenej základnej časti sa dokázali hráči zo Severnej Karolíny prepracovať do finále Stanleyho pohára. Tam na nich čakal ešte prekvapivejší súper.

Edmonton túžil po úspechu, ale nemal za sebou najlepšie roky. Pred výlukou vynechal play-off v dvoch z posledných troch sezón a od roku 1998 nehral v druhom kole, čo sa mu podarilo od roku 1993 len dvakrát. Po výluke nepatril k favoritom.

Oilers na rozdiel od Caroliny otvorili sezónu výborne – troma výhrami po sebe. Potom prišlo trápenie a rapídny pokles v tabuľke. Od novembra prišlo k zlepšeniu a na jar zostával tím stále v boji o play-off. Napokon si ho vybojoval aj vďaka trápeniu Vancouveru, ktorý sa v druhej polovici marca pozdvihol, aby zbabral aprílové zápasy. Záver základnej časti nevyšiel ani Los Angeles.

„Olejári“ postúpili do vyraďovacích bojov ako ôsmy tím Západnej konferencie s trojbodovým náskokom pred Canucks. V prvom kole ich tak čakal držiteľ Prezidentovej trofeje a najväčší favorit na titul, Detroit. Ten bol aktívnejší, ale defenzíva Oilers pracovala výborne a hviezdam Red Wing skomplikovala život. Po prehre v úvodnom zápase prišli dve výhry, Detroit ešte stav série vyrovnal, ale Oilers vyhrali ďalšie dva zápasy a prekvapenie bolo na svete.

Na západe malo play-off bezprecedentný vývoj, keď sa už v prvom kole lúčili všetky štyri nasadené tímy. To dávalo nádej aj Oilers, ktorí nemuseli čeliť Nashvillu či Dallasu, ale postavili sa proti San Jose, ktoré vyradili v šiestich zápasoch. V konferenčnom finále narazili na šiesty nasadený tím, Anaheim Ducks. Vyradili ho v piatich zápasoch a po prvýkrát od roku 1990 boli vo veľkom finále.

Po prvýkrát v histórii celej NHL zároveň postúpil do finále Stanleyho pohára tím, ktorý základnú časť ukončil na ôsmom mieste svojej konferencie. Všetky nádeje sa v Kanade sústreďovali na Edmonton, ktorý mal pred sebou výzvu v podobe Caroliny, tímu z malého amerického trhu.

„Bolo skvelé prechádzať sa po Edmontone a cítiť to nadšenie v meste. Nemyslím si, že to bolo len v Edmontone, myslím si, že nám fandila skoro celá Kanada,“ spomínal vtedajší krídelník Oilers Fernando Pisani.

Výluka spôsobila veľa zmien v pravidlách a zavedenie platového stropu, bez ktorých by sme také zloženie finálovej série zrejme nikdy nevideli. Nepredpokladateľná bola aj samotná séria, ktorou vrcholil ročník 2005/06.

V prvom zápase si Oilers vybudovali vedenie 3:0 a Carolina neskórovala skôr, ako v závere druhej tretiny. Potom však na „Olejárov“ spustila smršť a zápas otočila na 4:3. Hostia sa nevzdávali a duel vyrovnali šesť a pol minúty pred koncom. V tretej tretine sa kanadskému tímu zranil brankár Dwayne Roloson, Ty Conlin v poslednej minúte zaváhal pri rozohrávke a Rod Brind’Amour rozhodol o výhre Hurricanes.

Tak ako Ward výraznou mierou pomáhal Caroline k úspechom v play-off, takou oporou v bráne bol aj Roloson, ktorý bol Wardovym konkurentom v boji o Conn Smythe Trophy. V Kanade tak bolela správa, že zranenie kolena gólmanovi sezónu predčasne ukončilo. V zvyšku série ho nahradil Jussi Markkanen.

Druhá rana prišla v druhom finálovom zápase, ktorý Carolina vo svojej PNC Aréne vyhrala hladko 5:0. Edmonton po návrate domov znížil stav série triumfom 2:1, no rovnakým pomerom o dva dni neskôr uspela Carolina, ktorá sa domov vracala s majstrovským mečbalom.

Zápas číslo päť bol zaujímavý. Edmonton viedol 1:0, potom prehrával 1:2, aby znovu viedol 3:2. Napokon rozhodovalo predĺženie, v ktorom v oslabení využil zaváhanie Coryho Stillmana Pisani. Bol to už jeho 12. gól v play-off a mohol byť pre sériu zlomový. Oilers sa vrátili domov a boli na koni, čo dokázali výhrou 4:0.

Rozhodujúci siedmy zápas sa hral v Raleigh. Domácich fanúšikov rozbláznil už po 86 sekundách hry Aaron Ward, ktorý otvoril skóre zápasu. V úvode druhej tretiny potrestal vylúčenie krajana Jaroslava Špačeka František Kaberle a do tretej tretiny sa vstupovalo za stavu 2:0.

Už po 63 sekundách strelil kontaktný gól Pisani svojím 14. gólom v play-off. Oilers tlačili a Pisani skoro skóroval opäť. Ward však predviedol neskutočný zákrok ľavým betónom a krátko na to pridal poistku do prázdnej brány Justin Williams, aby Carolina po prekvapujúcom ťažení v základnej časti docválala aj k prekvapujúcemu titulu. Tešila sa z prvého Staneyho poháru v klubovej histórii a Ward sa stal zaslúženým držiteľom Conn Smythe Trophy.

„Nikto normálny si vtedy (pred sezónou) nemyslel, že budú takí dobrí, okrem hráčov a trénera samotného – ten to hovoril od prvého dňa. Bol zo svojho tímu nadšený už po prvých pár tréningoch. Nadchlo ho, akí rýchli hráči boli a ako rýchlo sa prispôsobili jeho štýlu hry,“ spomínal komentátor Hurricanes John Forslund.

Zaujímavé z historického pohľadu bolo, že po finále ani jeden z finalistov nepostúpil v ďalšej sezóne do play-off, čo sa nikdy predtým v NHL nestalo. Edmonton v ňom napokon chýbal v nasledujúcich desiatich sezónach po sebe, Carolina v 11 z nasledujúcich 12. Oba tímy stále čakajú na svoju ďalšiu šancu zabojovať vo finále o Stanleyho pohár.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (5)