Tomáš Kopecký bol pritom, keď Marián Hossa zlomil svoju kliatbu. Slovenskí útočníci v roku 2010 pomohli Chicagu k zisku prvého Stanleyho pohára od roku 1961. Získal by ho klub aj bez čerstvého člena Siene slávy?
„Ťažká otázka. Neviem, či by mali Blackhawks bez neho tri Stanleyho poháre, ale o jednom som presvedčený – na všetkých má obrovskú zásluhu. A dovolím si tiež povedať, že mladé chicagske hviezdičky popri ňom hokejovo vyrástli. Stali sa z nich lepší hráči. Aj z Kana, aj z Toewsa!“ povedal Kopecký pre denník Pravda.
Kopecký strávil v Chicagu ešte jednu sezónu a potom odišiel na Floridu. Hossovi sa medzitým v roku 2013 podarilo vyrovnať jeho zápis s druhým Stanleyho pohárom a o dva roky neskôr sa stal slovenským rekordérom s tretím titulom.
Spočiatku to však pre Hossu nevyzeralo ideálne. V roku 2008 si zahral vo finále za Pittsburgh proti Detroitu, ktorý nakoniec získal Stanleyho pohár. O rok neskôr oň bojoval s Detroitom proti Pittsburghu, no opäť vyhral druhý tím. Vtedy sa začalo hovoriť o kliatbe a asi len málokto čakal, že o rok bude vo finále opäť.
„Predstavte si, pod akým psychickým tlakom bol. Dvakrát prehral vo finále a ľudia o ňom začali vravieť, že je prekliaty a nikdy nič nevyhrá. Neskutočne ho to hnalo vpred. Celé Chicago to videlo, kabína tým jeho úžasným prístupom nasiakla. Bolo to niečo – v dobrom slova zmysle – ako rakovina. Nalepilo sa to na nás a chceli sme podstúpiť to, čo on. Robili sme všetko pre úspech,“ skonštatoval Kopecký, ktorého neprekvapilo, že Hossu uviedli do Siene slávy.
„Išlo len o to, či ho vezmú hneď alebo neskôr. Keď som videl, kto bol nominovaný, tak som si vravel – pri všetkej úcte k ostatným legendám – kto, ak nie Marián?“