V mladosti boli spochybňovaní, napriek tomu vyrástli v legendy

Keď pred 20 rokmi Detroit Red Wings vyhrali Stanleyho pohár 2002 so svojou málo vídanou enklávou budúcich členov Siene slávy, z víťazstva sa tešili aj tri ostrieľané osobnosti, ktoré spájalo, že to spočiatku nemali ľahké. Keď v NHL začínali, nedávali sa im veľké šance na úspech. Oni sa však nielenže dokázali presadiť, ale stali sa jednými z najlepších hokejistov na svojich postoch v ligových dejinách.

Dominik Hašek

Kto by nepočul o jedinečnom brankárovi, ktorý zo začiatku svojej kariéry v NHL musel prestáť mnoho vtipov a pochybností, aby postupne umlčal aj tých najväčších kritikov?

Hašek dostal nálepku gólmana chytajúceho chaotickým štýlom, ktorý žiadnym štýlom ani nebol. Z jeho netypického váľania po ľade a akrobatického zastavovania puku akoukoľvek časťou tela sa však vykľulo impozantné umenie.

Hoci bol najskôr spochybňovaný, dokázal chytať efektívne a svojím nenapodobiteľným štýlom pritiahol veľkú pozornosť. Po odchode z Chicaga, v ktorom v NHL začínal a ktoré ho rýchlo a trestuhodne vymenilo, pozbieral mnoho úspechov. Stal sa olympijským víťazom, dvakrát získal Stanleyho pohár (druhýkrát v roku 2008), dvakrát vyhral Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča základnej časti NHL a Trofej Lestera B. Pearsona pre najlepšieho hráča podľa hlasovania ligových hokejistov, trikrát si odniesol Trofej Williama M. Jenningsa pre brankára tímu s najnižším počtom inkasovaných gólov v základnej časti, šesťkrát vyhral Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára NHL, šesťkrát bol uvedený do prvého All-Star tímu sezóny a stal sa jedným z najlepších gólmanov v hokejovej histórii.

Brett Hull

Syn slávneho Bobbyho Hulla nastrieľal v sezóne 1983/84 v 57 zápasoch juniorskej BCHL až 105 gólov. Hoci išlo o slabú súťaž, stačilo mu to na to, aby bol draftovaný zo 117. miesta. Problém bol v tom, že draftu do NHL sa dočkal až na tretí pokus, pretože dva roky o neho žiadny klub nemal záujem. A problém bol aj v tom, že pôsobil ako jednostranne zameraný hokejista, ktorého bolo občas vidieť až príliš.

Brett bol čistokrvný strelec. Vynikal explozívnou strelou z prvej najmä pri presilovke, ale nerád sa vracal a neochotne bránil. V porovnaní so svojím otcom, ktorému sa hovorilo The Golden Jett, bol slabší aj fyzicky a korčuliarsky. Mal nadváhu, bol a zostal zavalitý a sám priznával, že je lenivý. Často sa pochybovalo o jeho kondícii a záujme o hru. Okrem toho miloval žartíky, veľa rozprával a neotáľal s otvorenou kritikou a úprimnosťou, v dôsledku čoho každú chvíľu niekoho urazil. Bol jedným z najkontroverznejších hráčov svojej éry.

Napriek okolnostiam sa stal aj jedným z najlepších strelcov v dejinách NHL – so 714 gólmi v 1269 zápasoch základnej časti mu patrí piate miesto. Tak ako jeho otec, aj on získal vlastnú, slávnu prezývku (The Golden Brett) a v mnohých smeroch svojho otca nakoniec prekonal, i keď spočiatku ho mnohí odpísali s tým, že sa k nemu ani len nepriblíži. Jeho 228 gólov počas troch sezón je dodnes neprekonaný rekord NHL a len jeden z veľkého množstva rekordných zápisov, ktoré vytvoril. Za všetko hovoria aj dve víťazstvá Stanleyho pohára (v roku 2002 ho vyhral druhýkrát), Pearsonova trofej či tri nominácie do prvého All-Star tímu sezóny.

Luc Robitaille

Luc Robitaille bol pred vstupom do NHL odpisovaný pre svoje slabé korčuľovanie. Bol síce draftovaný ako osemnásťročný, ale o jeho reputácii v hokejovom svete hovoril fakt, že Los Angeles Kings, ktorí si ho vybrali zo 174. priečky draftu 1984, pred ním zvolili dokonca aj jedného mladíka, ktorý neskôr ľadový hokej celkom zanechal a prešiel na bejzbal.

Korčuľovanie nikdy nebolo jeho ozdobou. Aj v dobách, kedy sa naň tak veľmi neprihliadalo, patril medzi mizerných korčuliarov a v porovnaní s inými hráčmi značne zaostával. Nebol ani technicky vyspelý – vedel strieľať góly, ale mal problém presadiť sa v hre jeden na jedného. Svoje nedostatky si však dobre uvedomoval, otvorene o nich rozprával už od začiatkov svojej kariéry v NHL a neustále pracoval na tom, aby ho na ľade neobmedzovali.

Napriek všetkým prekážkam nastrieľal v základnej časti NHL 668 gólov a pozbieral 1394 bodov. Medzi ľavými krídlami ho v oboch smeroch prekonal iba Alexander Ovečkin. Získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika súťaže, na sklonku hráčskej kariéry sa dočkal aj vytúženého Stanleyho pohára. A podobne ako Hašek a Hull, aj on k nemu prispel veľkou mierou a aj on v najkratšom možnom čase po skončení kariéry vstúpil do Siene slávy.