Noc Gordieho Howea priniesla niečo, čo NHL dovtedy nevidela

Ani ten najväčší bojovník a najtvrdší chlap sa niekedy neubráni slzám. Obzvlášť, keď dostane ten najkrajší dar, aký si mohol priať. Veľký "Mr. Hockey" Gordie Howe, ako ste ho nepoznali:

Legendárny "Mr. Hockey" Gordie Howe bol jedným z najhúževnatejších hráčov, akí sa kedy preháňali po klziskách Národnej hokejovej ligy. Vytvoril si rešpekt svojou medveďou silou, svojimi tvrdými lakťami a päsťami, keď s ľahkosťou zrážal súperov a lámal im kosti. Popri tom predvádzal grandiózny hokej, pravidelne dvíhal fanúšikov zo sedadiel svojimi gólmi a zápas čo zápas robil všetko pre to, aby dokázal, kto je najlepší.

Mimo ľadu vyrástol v džentlmena prvej veľkosti. Bol zdvorilý a ohľaduplný. Mnohí, ktorí ho poznali osobne, o ňom dodnes hovoria ako o najmilšom človeku, akého kedy stretli. "Akoby bol na úplne inej úrovni, než my ostatní," povedal o ňom jeden z jeho veľkých obdivovateľov, Wayne Gretzky.

Vzhľadom na spôsob svojej hry nemal Gordie v NHL mnoho možností ukázať aj tú nežnejšiu stránku svojej osobnosti. NHL v ére Original Six bola tvrdá a surová, Gordie získal prezývku Mr. Hockey až po skončení svojej kariéry a príbehy o jeho vzácnej galantnosti sa začali šíriť až postupom rokov. Faktom tiež je, že on sám o takýto imidž počas aktívnej kariéry ani nestál.

O prvú veľkú prezentáciu jeho krehkej stránky v období, kedy sa v ligových arénach oháňal lakťami, sa teda museli postarať iní. Konkrétne Detroit Red Wings, jeho zamestnávatelia. Na jeho počesť zaranžovali 3. marca 1959, presne pred 66 rokmi, "Noc Gordieho Howea". Noc, ktorá nakoniec priniesla niečo, čo NHL u tohto velikána dovtedy nevidela.

Najkrajší dar, aký si mohol priať

Noc Gordieho Howea bola oslavou najlepšieho hokejistu (nielen) v červeno-bielom drese s okrídleným kolesom. Red Wings hrali vo svojej Olympii proti bostonským Bruins. V NHL sa tej noc hral iba tento zápas. Slávnosť Gordieho Howea bola v hokejovej Amerike hlavnou udalosťou.

Gordieho noc odštartovala dvoma gólmi Red Wings v úvodnej tretine. Harryho Lumleyho v bránke Bruins prekonali Marcel Pronovost a Alex Delvecchio práve po prihrávke Howea.

Hlavná ceremónia prišla na rad v prestávke medzi prvou a druhou tretinou. Gordie stál na ľadovej ploche a Red Wings mu postupne venovali rôzne dary v hodnote takmer 10 tisíc dolárov. Darovali mu dovolenku v Miami, oblečenie, batožinu, záhradný gril, televízor, hračky pre deti a na záver nové auto s poznávacou značkou GH-9000.

Red Wings doviezli automobil na ľadovú plochu, zabalený v celofáne. Keď celofán strhli a Gordie sa natiahol k dverám, náhle sa rozplakal, pretože "ten najkrajší dar", ako ho neskôr nazval, naň ešte len čakal: vo vnútri sedeli jeho rodičia, otec Albert a matka Katherine.

Ab a Katherine žili v Saskatoone v kanadskej provincii Saskatchewan, v Gordieho rodisku. Gordie nezarábal toľko, aby mohol rodičov len tak zavolať do Detroitu, a ani oni sami si to nemohli dovoliť. Do mesta prišli na apel klubu potajomky, aby Gordieho prekvapili. Klub im zaplatil cestu aj hotel. Otec Ab bol tej noci v Detroite prvýkrát a vôbec po prvýkrát v živote uvidel svojho syna hrať v NHL. Takisto Katherine ho videla hrať v NHL po prvýkrát, hoci v Detroite už bola na jar 1950, keď Gordieho navštívila v nemocnici po tom, ako mu torontský Teeder Kennedy nalomil lebku a takmer ho pripravil o život.

Keď Ab a Katherine vystúpili z auta a milovaná Katherine objala svojho syna za búrlivých ovácií 15 tisíc divákov v Olympii, oči veľkého Gordieho Howea sa ligotali ešte viac.

To bola tá vzácna, krehká scéna, akú NHL dovtedy u tohto bojovníka s číslom 9 nevidela.

Diváci v Olympii si následne od Gordieho vypýtali krátku reč.

"Slzy mi nevadia," povedal po hodnej chvíli dojatý Howe. "Zo Saskatoonu sem je dlhá cesta. Chcem vám poďakovať za to, že ste mi pripravili najväčšie vzrušenie v mojom živote."

Noc Gordieho Howea mala nakoniec iba jednu chybičku krásy: Bruins v ďalšom priebehu zápasu vyrovnali na 2:2 a týmto výsledkom sa zápas skončil.

Najväčší hokejista všetkých čias

Gordie sa vracal k svojmu emotívnemu stretnutiu s rodičmi ešte mnohokrát.

"Keď som toho dňa šiel do Olympie, napadlo mi, aké by bolo pekné, ak by tu so mnou boli mama a otec," povedal po rokoch. "A nakoniec boli v tom aute. Mal byť zo mňa húževnatý muž, ako ma všetci poznali, ale keď som ich videl, tak ma to zlomilo, úplne ma to zlomilo."

A takisto sa ešte mnohokrát vrátil k iným myšlienkam, ktoré ho sprevádzali, keď mu Red Wings pripravili túto slávnosť.

Gordie mal vtedy 28 dní pred 31. narodeninami. V NHL hral už trinástu sezónu a dosiahol prakticky všetko, čo v tej dobe dosiahnuť mohol: štyrikrát vyhral Stanleyho pohár, päťkrát získal Trofej Arta Rossa pre najproduktívnejšieho hráča NHL a štyrikrát Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hokejistu. Vytvoril desiatky ligových rekordov.

Premýšľal, či má ešte v kariére pokračovať, či má ešte pre čo hrať. Hoci na jednu stranu pochyboval, či má ísť ďalej, na druhú stranu cítil, že má v nohách ešte dosť síl a že pred sebou môže mať ešte mnohé. A tak aj nakoniec bolo.

Po emotívnej oslave z 3. marca 1959 prišli ďalšie a ďalšie trofeje, ďalšie a ďalšie rekordy, ďalšie a ďalšie roky v NHL, ba dokonca ďalších šesť sezón v konkurenčnej WHA, kde si zahral po boku svojich synov Marka a Martyho. V sezóne 1979/80, keď mal už 52 rokov, s nimi za veľkej slávy odohral svoj 26. a posledný rok v NHL, aby dotvoril jednu fantastickú a nenapodobiteľnú kariéru.

V jeho poslednej sezóne v NHL mu diváci tlieskali všade, kde sa objavil. Pri zápasoch v preslávenej montrealskej aréne Forum mu fanúšikovia zvykli aplaudovať v stoji pri každom striedaní.

Niet divu, že sa mu hovorilo a navždy bude hovoriť Mr. Hockey.

A niet divu, že jeho veľký obdivovateľ Wayne Gretzky, ktorý ho postupom rokov pripravil o niektoré jeho rekordy, o ňom vyhlásil, že práve on bol tým "najväčším hokejistom všetkých čias."

---

Prečítajte si na SlovakFitness.sk: