Priekopník, inovátor, iniciátor. Pred 100 rokmi sa narodil Ted Lindsay

Ted Lindsay je nespochybniteľnou hokejovou legendou. Zoznam činov, ktoré urobil ako prvý alebo jediný hokejista v histórii NHL, je priam ohromujúci. Pripomeňme si ich pri príležitosti stého výročia jeho narodenia.

Hovorilo sa mu „Terrible Ted” (Strašný Ted) alebo „Scarface” (Zjazvená tvár). Dominoval hokejovými schopnosťami i tvrdosťou. Štyrikrát vybojoval Stanleyho pohár, osemkrát bol uvedený do prvého All-Star tímu sezóny, jedenásťkrát nastúpil v Zápase hviezd. Bol členom slávnej Production Line. Detroit Red Wings, u ktorých strávil najväčšiu časť kariéry, viedol ako kapitán a neskôr aj ako manažér a tréner. Jeho číslo 7 bolo v klube vyradené z užívania. Bol ocenený za rozvoj ľadového hokeja v USA a uvedený do Hokejovej siene slávy i Siene slávy kanadského športu. Jeho meno dnes nesie trofej udeľovaná najlepšiemu hráčovi podľa hlasovania ligových hokejistov.

Vo svojich hráčskych dobách nebol až taký populárny ako Gordie Howe, Maurice „Rocket” Richard, Jean Béliveau, Jacques Plante, Doug Harvey či Terry Sawchuk. Predsa len, na ľade aj mimo neho mal mnoho nepriateľov. Činy, ktorými zmenil alebo vyformoval NHL, však z neho postupom času spravili jednu z najväčších legiend NHL.

Zo všetkých činov, ktorými prepísal dejiny, sú dostatočne známe iba dva: pokus o založenie hráčskych odborov a nová podoba oslavy po zisku Stanleyho pohára. Jeho ostatné záslužné činy sú známe menej, alebo ich historici celkom prehliadli. Ak však prejdeme všetky knihy, ktoré o ňom boli napísané, ak zohľadníme dobové reportáže a zanalyzujeme jeho štatistiky, zistíme, že mnohé z toho, čo dokázal, dokázal ako prvý alebo jediný hokejista v dejinách.

Prvý nasledovník bývalého hráča

Ted Lindsay sa narodil 29. júla 1925. Jeho otcom bol Bert Lindsay, kedysi brankár ligových mužstiev Montreal Wanderers a Toronto Arenas. Svoju prvú zmluvu s Red Wings podpísal 18. októbra 1944. O jedenásť dní neskôr odohral svoj prvý zápas v NHL a o ďalšie štyri dni strelil svoj prvý gól v NHL. Všetky tieto dátumy vošli do histórie, pretože sa vďaka nim stal prvým hokejistom, ktorý to dokázal ako syn bývalého, pravidelne nastupujúceho ligového hráča.

Až po ňom začali do ligy prichádzať ďalší a ďalší mladíci, ktorí pravidelným nastupovaním v NHL pokračovali v šľapajach svojich otcov.

Úmyselne od zadného mantinelu

V roku 1943 začali Red Wings ako prvý klub v NHL zámerne nastreľovať puk do útočného pásma. Tento spôsob hry postupne začali využívať aj ostatné tímy. K jeho zdokonaľovaniu prispel aj Ted Lindsay.

Lindsay prišiel na to, že puk vie nastreliť tak, aby sa odrazil presne na hokejku spoluhráča, čo bolo pri vtedajšej nízkej kvalite mantinelov veľmi náročné. Tento trik začal skúšať so svojím kumpánom z Production Line, Gordiem Howeom. Časom ho vycibrili a začali ho využívať aj v súťažných zápasoch. Jednu takúto Lindsayho prihrávku môžete vidieť aj vo videu na konci článku.

Korčuľovanie so Stanleyho pohárom

Finále play-off 1950 skončilo v druhom predĺžení siedmeho zápasu, v ktorom Detroit zdolal newyorských Rangers. Pohár bol najskôr odovzdaný manažérovi Jackovi Adamsovi. Po ňom prišli na rad hokejisti. Niektorí sa s ním fotili, niektorí sa ho dotkli. Ted Lindsay však usúdil, že pohár by mali vidieť aj tí, vďaka ktorým bol platený. Vzal ho preto k mantinelu a umožnil priaznivcom, aby ho videli zblízka. S pohárom obkorčuľoval celé klzisko. Tak sa postaral o zrod jednej z najslávnejších tradícií v NHL.

Lindsay bol nielen prvým hráčom, ktorý dvihol Stanleyho pohár z podstavca v strede klziska a korčuľoval s ním popred fanúšikov, ale aj prvým hráčom, ktorý to urobil hneď štyrikrát. Po triumfe v roku 1950 sa takto tešil aj v rokoch 1952, 1954 a 1955.

Zavedenie faulov lakťom a kolenom

Ted Lindsay patril medzi najtvrdších hráčov svojej doby. Často hral tak tvrdo až surovo, že aj samotná NHL na to musela zareagovať a v dôsledku jeho tvrdých zákrokov zaviedla tresty za faul lakťom a faul kolenom.

Šéfovia ligy, protihráči a fanúšikovia iných tímov ho nenávideli, pretože nepoznal hranice a zvykol hrať zlomyseľne. V lige nazbieral 1808 trestných minút, čo bolo jednoznačne najviac medzi hráčmi, ktorí v NHL pôsobili v rokoch 1944 až 1965. Ako jediný hokejista v dejinách patril medzi desať najvylučovanejších hráčov súťaže až v 14 ročníkoch. Stále pritom stihol pozbierať 851 bodov v 1068 zápasoch.

Pod holým nebom v obávanej väznici

Vo februári 1954 odohrali Red Wings exhibičný zápas pod holým nebom v obávanej väznici Marquette Branch Prison proti miestnym trestancom. Dodnes sú jediným ligovým klubom s takouto skúsenosťou. Ted Lindsay, vtedajší kapitán mužstva, teda zákonite zostáva jediným kapitánom, ktorý viedol svoj tím v takýchto špecifických podmienkach.

Bol to práve Lindsay, kto si vo väznici vyslúžil najväčšie ovácie, keď v mikrofóne zaznelo, že za posledných šesť sezón bol najvylučovanejším hráčom NHL. Väzni ho brali ako jedného zo svojich, pretože často hral za hranicou pravidiel, bol nesmierne tvrdý až zákerný a hovoril ich jazykom. Počas exhibície si napokon zahral aj s niektorými väzňami.

Imitácia streľby puškou do obecenstva

V marci 1956 prekvapil hokejovú verejnosť neznámy muž, ktorý pred tretím zápasom prvého kola play-off medzi Torontom a Detroitom zatelefonoval do torontských novín a vyhlásil, že ak Gordie Howe a Ted Lindsay nastúpia na ľade Maple Leaf Gardens, tak ich zastrelí. Howe a Lindsay sa nezľakli, nastúpili a v závere zápasu preukázali svoju veľkosť: Howe znížil na 4:3, Lindsay vyrovnal na 4:4 a sám Lindsay nakoniec rozhodol v predĺžení.

Lindsay po svojom víťaznom zásahu nakorčuľoval do stredu klziska, uchmatol hokejku za čepeľ, oprel si ju o rameno a začal predstierať streľbu do šokovaného obecenstva v Maple Leaf Gardens. Niečo také si nikto pred ním nedovolil.

Prvotný pokus o založenie odborov

Sezóna 1956/57 bola pre Teda Lindsayho individuálne najlepšou sezónou kariéry, napriek tomu musel Detroit opustiť. Manažér Jack Adams nemal žiadne pochopenie pre jeho snahu sformovať hráčske odbory a za trest ho vymenil do Chicaga, vtedy najslabšieho tímu ligy.

Lindsay zakladal odbory spolu s hviezdnym Dougom Harveyom z Montrealu. Vznik hráčskej asociácie bol oznámený vo februári 1957 s prezidentom Lindsayom na jej čele, ale majitelia klubov ju verejným očierňovaním hokejistov rozbili. Lindsayho snaha ich aspoň prinútila k tomu, aby na ligových hráčov nehľadeli ako na otrokov, a položila základy asociácie, ktorá bola oficiálne sformovaná v roku 1967.

Kraľovanie viacerým štatistikám

História NHL pozná desiatky hráčov, ktorí v jednej sezóne zaznamenali najviac gólov, alebo najviac gólových prihrávok, alebo najviac kanadských bodov, alebo najviac trestných minút. Ted Lindsay bol ako jediný muž v dejinách minimálne jedenkrát najlepší vo všetkých týchto ukazovateľoch.

V sezóne 1947/48 bol najlepším strelcom ligy s 33 gólmi. V sezónach 1949/50 a 1956/57 bol najlepším nahrávačom vďaka 55 asistenciám. V sezóne 1949/50 pozbieral 78 bodov, čo mu vynieslo Trofej Arta Rossa za prvé miesto v ligovom bodovaní. Nakoniec v sezóne 1958/59 bol najviac trestaným hráčom so 184 trestnými minútami.

Prekvapivý koniec pred míľnikom

Po sezóne 1959/60 mal Ted Lindsay na konte 999 zápasov v základnej časti NHL. Chýbal mu jediný zápas, aby sa stal prvým hokejistom s tisícimi ligovými zápasmi. Hokej v Chicagu ho však nenapĺňal, preto sa rozhodol skončiť. Stal sa tak prvým hráčom, ktorý odmietol takýto významný míľnik, a vzorným príkladom toho, že dejiny sa nie vždy prepisujú za každú cenu.

Lindsay sa svojho tisíceho zápasu v súťaži predsa len dočkal v októbri 1964, kedy sa vrátil na jednu sezónu do Detroitu. Primát prvého hráča s tisícim zápasom v NHL prenechal Gordiemu Howeovi, ktorý ho odohral v novembri 1961. Na tisícovej méte ho medzitým predbehli aj Bill Gadsby a Red Kelly.

Nové zvyky v Hokejovej sieni slávy

Ted Lindsay bol progresívny, inovatívny a iniciatívny nielen počas svojej jedinečnej kariéry, ale aj po jej skončení. Keď bol v auguste 1966 uvedený do Hokejovej siene slávy v Toronte, odmietol sa zúčastniť slávnostnej ceremónie, pretože v tej dobe ju mohli navštíviť iba bývalí hokejisti. Na slávnosť nemohli ísť jeho deti a manželka, nešiel na ňu teda ani on.

Lindsayho rázne stanovisko sa stretlo s odozvou. Sieň slávy nasledujúci rok tento nezmyselný zákaz zrušila a dovolila novým členom, aby si na slávnosť mohli vziať svojich blízkych. No a veľký Ted Lindsay si dal záležať na tom, aby do konca svojho života nevynechal už ani jednu ceremóniu pre ďalších nových členov.

---

Prečítajte si na SlovakFitness.sk: