Zavrieť SlovakNHL.sk
15. 12.
 zápasy
 
TBL
2
Highlighty 
 
NYR
1
Highlighty 
PP
WPG
2
Highlighty 
 
STL
2
Highlighty 
 
DAL
4
Highlighty 
16. 12.
kurzy
01:00
UTA
 
 
01:00
CHI
 
 
01:00
PHI
 
 
01:00
01:00
VAN
 
 
01:00
EDM
 
 
01:00
ANA
 
 
02:00
WSH
 
 
04:00
CGY
 
 
04:00
+

Slováci v NHL

Cháru dostala do Siene slávy nezlomná vôľa: Mojím talentom bolo urobiť všetko, čo bolo treba

Jozef Struhár  
08.11.2025
Komentáre4

V ten večer bola tma – vonku aj vo vnútri zimného štadióna, keď doň vošiel Zdeno Chára. Jediný reflektor osvetľoval ľadovú plochu a rolbár, rodinný priateľ, vpustil malého Zdena s otcom do haly v Trenčíne. Tam sa zrodil jeden z najneuveriteľnejších hokejových príbehov.

„Vošli sme na ľad a to bol môj prvý kontakt s ľadom. Pamätám si tú vôňu. Bola to veľmi špecifická aróma – aréna, ľad, ten chlad. Prišiel som domov a povedal som si: To bolo úžasné. Chcem to zažiť znova,“ spomínal Chára pre ligový web.

Z chlapca, ktorý sa len náhodou ocitol na tréningu, vyrástol s 206 cm najvyšší hráč v histórii NHL. Vďaka neuveriteľnej vôli a pracovnej morálke sa stal pilierom tímu Boston Bruins a vzorom pre generácie.

„Zdeno sa vlastnou prácou vybudoval na jedného z najlepších hráčov, akí kedy v NHL pôsobili. Jeho osobnosť a oddanosť hovoria samy za seba,“ povedal generálny manažér Bruins Don Sweeney.

Článok pokračuje pod reklamou

Chára odohral v NHL 24 sezón, spolu 1680 zápasov – najviac spomedzi všetkých obrancov v histórii. Pôsobil v tímoch New York Islanders, Ottawa Senators, Boston Bruins a Washington Capitals, nazbieral 680 bodov (209+471) a v priemere odohral 23 a pol minúty na zápas.

Z mladučkého „outsidera“ sa stal držiteľ Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu (2009) a Ceny Marka Messiera za líderstvo (2011), ktorý doviedol Boston do troch finálových sérií o Stanleyho pohár, ktorý zdvihol nad hlavu v roku 2011.

„Myslím si, že moja vôľa a pracovná morálka sú mojím talentom,“ priznal Chára. „Bol som ochotný, bez ohľadu na čokoľvek, urobiť všetko, čo bolo treba. Nikdy som neprestal trénovať – išiel som až do extrému, aby som vedel, že pracujem viac ako ktokoľvek iný.“

Jeho prístup formoval už otec, bývalý olympijský zápasník. Keď mal Zdeno jedenásť rokov, ukázal mu finále 100-metrového šprintu na olympiáde v Soule 1988 a povedal: všetci sú si po 60-70 metroch rovní, ale iba tí najlepší dokážu „ísť za hranicu bolesti“.

Tento moment sa mu vryl do pamäti. „Všetko, čo som v kariére robil, bolo založené na disciplíne, trpezlivosti a konzistentnosti – a mne sa to páčilo. Miloval som tvrdú prácu a drinu,“ hovorí.

Tréner Claude Julien spomína, že ho musel doslova zastaviť: „Makával ako šialený, robil všetko, aj úlohy ostatných hráčov. Musel som mu povedať, aby spomalil.“

Chára však vždy posúval svoje hranice. Dokonca si predstavoval „neviditeľného súpera“, ktorý ho má prekonať, a naháňal ho do zbláznenia.

„Nebol najladnejším korčuliarom ani najšikovnejším hokejistom s prácou s hokejkou, ale všetko si vydrel,“ povedal jeho niekdajší partner v obrane Dennis Seidenberg. „Práve táto mentalita – snaha vyhrať každý súboj – z neho spravila šampióna.“

Chára nikdy nebol spokojný. A práve táto vnútorná súťaživosť, tá neúnavná snaha byť lepší, z podceňovaného chlapca z Trenčína urobila člena Hokejovej siene slávy, ktorým sa oficiálne stane už v pondelok.

„Nikdy som nebol v pohode s tým, kde som. Aj keď som vedel, že patrím medzi najlepších, stále som si hovoril: Môžeš byť lepší. Vedel som, že všetci po mne idú. Preto som sa musel neustále pripravovať,“ dodal.



Prečítajte si na SlovakFitness.sk: