K dejinám hudby v NHL: Tradícia, ktorá sa v Európe veľmi nepresadila

Dejiny organu a organovej hry v Európe sú bohaté. Jedna moderná tradícia sa však vyvinula mimo starého kontinentu a v Európe sa veľmi nepresadila – sú to športové organy.

Tento fenomén môžeme sledovať v severnej Amerike. Spája sa najmä s hokejom a bejzbalom. Zo súčasných 32 tímov NHL iba 6 nemá organistu. Sú to Vancouver Canucks, Philadelphia Flyers, Carolina Hurricanes, Dallas Stars, Utah Mamoth, Las Vegas Golden Knights a Edmontom Oilers.

Organ pôvodne nebol kostolný nástroj. Používal sa na amfiteátroch či hipodróme – starovekých športových podujatiach. V podstate sa tak nástroj vrátil k svojmu pradávnemu účelu. História moderného profánneho organu však siaha k divadelným organom zo začiatku 20. storočia. Boli to masovo vyrábané nástroje, ktoré sa zväčša nachádzali v kinosálach a slúžili na ozvučenie nemých filmov. Medzi najvýznamnejšie firmy patrila predovšetkým tradičná firma Rudolph Wurlitzer Company a od roku 1918 aj firma Barton Organ Company. V 20. rokoch firma Barton disponovala i organovou školou. Divadelný organista musel byť predovšetkým schopný improvizátor, ktorý poznal spamäti kanonický repertoár klasickej hudby, dobových populárnych piesní, vedel používať krátke predpísané hudobné fragmenty v štýle Wagnerovho Leitmotif a bol schopný vhodne používať registre.

V roku 1929 firma Barton postavila organ v 20 000-vej hale Chicago Stadium, domovskom stánku tímu NHL Chicago Black Hawks. Úvodný recitál mal na ňom Marcel Dupré v roku 1929. Bol to najväčší píšťalový divadelný organ na svete s prezývkou „Mighty Barton“. Išlo o šesťmanuálový nástroj s 864 registrami. Údajne bol tak mohutný, že organista musel obmedzovať používanie registrov, lebo hrozilo poškodenie budovy. Viažu sa k nemu viaceré anekdoty. Na konci jedného boxerského zápasu sa fanúšikovia začali búriť voči rozhodnutiu rozhodcu. Organista v snahe zabrániť násilnostiam položil predlaktia na manuál a zvuk všetkých 864 registrov bol tak hlasný, že svetlá v hale začali blikať a ľudia si ohromene sadli. Nástroj bol ligovou legendou. Používal sa na zápasoch Chicaga Black Hawks (NHL) a Chicaga Bulls (NBA) až do presťahovania klubov do inej haly v 90. rokoch. Organ bol následne demontovaný a jeho značná časť bola zničená pri požiari skladu. V zmysle ligovej hrdosti a súťaživosti bol v roku 1934 napriek prebiehajúcej finančnej kríze inštalovaný píšťalový organ na Olympia Stadium v Detroite. Krátky experiment s päťmanuálovým divadelným nástrojom Wurlitzer malo aj Toronto Maple Leafs. V Toronte sa organ dlho neohrial. Odstránili ho a miesto neho vytvorili priestor pre 1800 miest na sedenie. Prvý hokejový organista bol zbehlý divadelný organista. Tento titul sa pripisuje organistovi z Chicaga, ktorým bol Al Melgard (1890 – 1977). Bol známy svojim technickým a improvizačným majstrovstvom a veľkou dávkou svojského humoru. Počas jedného zápasu začal smerom k rozhodcom hrať ľudovú pieseň Three Blind Mice (Tri slepé myši). Dnes je pieseň na viacerých športových podujatiach zakázaná a organista môže byť vykázaný zo štadióna. Melgardov nástupca Frank Pellico ukončil kariéru športového organistu vo februári minulého roku. V Detroite roky pôsobil Art Quarto (1914 – 2008). Hlavnou úlohou organistu bolo hrať štátnu hymnu pred zápasom a počas zápasu reagovať na priebeh hry a stimulovať fanúšikov. Vznikli dva typické druhy športového organového repertoáru. Charges, čo sú zvyčajne hudobné signály, často chromaticky stúpajúce, v štýle fanfáry, ktoré signalizujú zlomový moment v hre. Napríklad powerplay tímu alebo očakávanie záverečného tlaku. Často sa používajú na vyvolanie očakávania a vzrušenia u publika. Na druhej strane clappers sú melodickejšie a rytmickejšie skladby, ktoré povzbudzujú dav k tlieskaniu, často s jednoduchou, chytľavou melódiou. Medzi príklady patria nápevy s tlieskaním alebo piesne, ktoré počítajú s potleskom davu.

V roku 1934 Laurens Hammond (1895 – 1973) vytvoril elektrický organ s charakteristickou farbou zvuku. Bol navrhnutý ako lacná, spratná náhrada píšťalového organu. Vlajková loď firmy bol model Hammond B-3 spolu zo zosilňovačom a reproduktorom Leslie. Zvuk tohto nástroja je pre hokej charakteristický. Prvýkrát ho použili New York Rangers v Madison Square Garden. Prvou organistkou, ktorá hrala v Madison Square Garden bola Gladys Gooddingová (1893 – 1963). Pôsobila tu od roku 1935. Aj ona bola pôvodne divadelnou organistkou. Stala sa prvou organistkou pôsobiacou v basebalovej lige (MLB) na plný úväzok. Hrala na štadióne Brooklyn Dodgers (MLB), kde ju prezývali organovou kráľovnou z Ebbets Field. V istom období sa u Rangers striedali spolu s Eddiem Laytonom (1925 – 2004). Ten bol známejší skôr ako organista zo zápasov New York Yankees (MLB) a New York Knicks (NBA). Layton bol prvým športovým organistom, ktorý nepochádzal z divadelnej organovej školy, ale bol najatým hráčom firmy Hammond, ktorý mal v 50. rokoch predvádzať ich produkty. Okolo roku 1960 organom disponovali všetky tímy original six. V Bostone a Montreale taktiež požívali Hammond. Vyprofilovali sa tak dva štýly organovej hry v NHL. Na jednej strane Melgardov divadelný píšťalový organ z Chicaga, na strane druhej elektrický Hammond Gladys Gooddingovej z New Yorku.

V roku 1967 liga expandovala a do hry prišlo ďalších 6 tímov. Do ligy okrem iných pribudol aj klub s notou v logu – St. Louis Blues. Keďže bol klub s hudbou úzko spätý, na hudobnej zložke zápasov si dali si záležať. Ich organista Norman Kramer (1928 - 2020) bol v klube celebritou. Vedel nevídane vyvolať reakciu divákov. Aj hráči a tréner si uvedomovali energetickú injekciu, ktorú im dokázal počas domácich zápasov dodať Kramer. V nasledujúcej sezóne sa do novín dostala roztržka medzi Kramerom a majiteľom klubu. Kramer údajne vyhlásil, že je hodný platu 20-gólového strelca. Blues sa dokonca kvôli Kramerovi dostali do konfliktu s Chicagom. V roku 1970 vznikla roztržka či bude na zápase hviezd na organe hrať Melgard, alebo Kramer. Kvôli svojim požiadavkám sa Norm Kramer v roku 1973 so St. Louis musel rozlúčiť. Zohral však významnú rolu v budovaní hokejového organového kánonu. V St. Louis dokázal vybudovať hlasno povzbudzujúce obecenstvo.

V 70. a 80. s rozvojom techniky do ligy vnikli nahrávky piesní najmä rockovej a metalovej hudby. Pioniermi v tomto smere boli Philadelphia Flyers a Minnesota North Stars. V kontraste s dravou rockovou hudbou vyznieval repertoár športového organistu ako staromódne klišé. Organová hudba na štadiónoch tak išla do úzadia.

V súčasnosti mohutné drahé organy v arénach nie sú nutné. Z nostalgie a úcty k starým časom ich však kluby budujú a vydržiavajú si aj klubových organistov. Píšťalové organy stále nájdeme v United Centre (Chicago), Xcel Energy Center (Minnesota), Amalie Arena (Tampa Bay), či Little Caesars Arena (Detroit). Digitálne organy s organovou konzolou a pedálom sú napríklad v Madison Square Garden (NY), Bell Centre (Montreal), Honda Center (Anaheim), Crypto.com Arena (LA), Enterprise Center (St. Louis), či SAP Center (San Jose). Tímy, ktoré organistu nemajú používajú nahraté organové sample, ktoré púšťa DJ. Ani oni tak nie sú od organovej hry celkom odstrihnuté. V roku 1930 hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý na stránkach časopisu Cirkevné listy mrzuto konštatuje, že mladí sa o ničom inom nerozprávajú len o športe. Táto športová horúčka povojnovej doby je vraj na príčine, prečo sa kandidáti učiteľstva tak málo venujú pestovaniu hudby a menovite organu. Figuš vtedy nemohol tušiť, že sa v Amerike obidva fenomény časom elegantne spoja.

Historický záznam Gladys Gooningovej, rezidenčnej organistky NYR:

Marián Hossa skúša organ v Chicagu:

Zdieľať na FB  |  Nahlásiť chybu 3

Najlepšie doplnky výživy na podporenie imunity u aktívnych jedincov

5 zdravých smoothie receptov na raňajky plných bielkovín a vlákniny