O tíme

Colorado Avalanche je organizácia s dlhou tradíciou, no pod súčasným názvom nastupuje až od roku 1995, kedy sa organizácia presťahovala do Denveru a zmenila svoje meno z Quebec Nordiques na Colorado Avalanche.

Hokejový klub Quebec Nordiques vznikol už v roku 1972 ako jeden zo zakladajúcich členov World Hockey Association (WHA). Počas siedmich sezón strávených v tejto lige sa klub tešil z jedného titulu, keď v roku 1977 získal Avco World Trophy.

O dva roky neskôr tím vstúpil do konkurenčnej NHL. Spolu s ním ho nasledovali aj tímy Edmonton Oilers, Hartford Whalers a Winnipeg Jets.

Zo začiatku sa klubu pomerne darilo a od roku 1981 až do roku 1987 sa vždy dostal do play-off. Zvrat prišiel v sezóne 1987/88 a klub sa zrazu stal jedným z najhorších v celej súťaži. Aj vďaka tomu však mal trikrát právo vyberať na drafte ako prvý, čo viedlo k zisku Matsa Sundina, Owena Nolana a Erica Lindrosa.

Lindros sa na úvod kariéry preslávil tým, že odmietol podpísať kontrakt s Nordiques, čo viedlo k výmene s Flyers. Quebec za Lindrosa získal švédsky talent Petra Forsberga, dve voľby v drafte a 15 miliónov amerických dolárov. A aj vďaka tomu sa organizácia v nasledujúcej dekáde stala úspešnou.

V sezóne 1992/93 sa klub po šiestich rokoch dostal opäť do play-off a o dva roky neskôr vyhral titul v Severovýchodnej divízii a mal druhú najlepšiu bilanciu v celej lige.

Tím bol úspešný na ľade, no mimo neho sa trápil ekonomicky. Mesto Quebec bolo pre ligu najmenším trhom a v máji 1995 klub definitívne opustil kanadské mesto. Novým sídlom sa stal coloradský Denver, kam klub priviedol nový vlastník COMSAT Entertainment Group.

37 dní po ohlásení sťahovania, stihli fanúšikovia v Denveri kúpiť 12 000 permanentiek. Klub bol po prvýkrát prezentovaný 10. augusta 1995 a stal sa druhou organizáciou NHL, ktorá hrala v tomto meste (po Colorado Rockies).

Avalanche odohrali svoj prvý zápas v McNichols Sports Aréne 6. októbra 1995 a boli úspešní, keď dokázali zdolať Detroit 3:2. Avalanche sa mohli spoľahnúť na hviezdy ako Sakic, Forsberg, Foote, no veľkou posilou sa stal Patrick Roy, ktorý do klubu prišiel z Montrealu 6. decembra 1995.

Roy sa stal medzi fanúšikmi ihneď obľúbencom a klubu svojimi výkonmi výrazne dopomohol k veľmi úspešnej sezóne, ktorú Avs ukončili s bilanciou 47-25-10 a ziskom 104 bodov. V play-off tím postupne vyradil Vancouver, Chicago i Detroit, aby postúpil do finále Stanley Cupu, v ktorom si poradil s Floridou 4:0 na zápasy. Pre mesto Denver to bolo prvé veľké víťazstvo v profesionálnom športe.

V ďalšej sezóna Colorado získalo Prezidentovu trofej určenú pre najlepší tím po základnej časti. Avalanche sa v play-off dostali až do finále konferencie, v ktorej opäť narazili na Detroit. Ten bol tentokrát úspešnejší a sériu vyhral pomerom 4:2. To už medzi klubmi panovala obrovská rivalita, ktorá začala v predchádzajúcom play-off.

V roku 1997 viedli finančné problémy COMSAT k predaju Ascent Entertainment skupine AT&T Liberty Media Group za 755 miliónov dolárov.

V sezóne 1998/99 sa klub presunul z Pacifickej do Severozápadnej divízie. Napriek slabému štartu a len 2 víťazstvám v prvých 9 zápasoch, Avalanche sa podarilo skončiť na druhom mieste v Západnej konferencii. V play-off sa opäť podarilo prebojovať do finále konferencie, no v ňom klub podľahol Dallasu, neskoršiemu víťazovi Stanley Cupu.

V ďalšej sezóne odohral klub svoj prvý zápas v novej hale Pepsi Center, ktorá stála 160 miliónov amerických dolárov. Klub pred play-off získal z Bostonu legendárneho obrancu Raya Bourqua a útočníka Dava Andreychuka. Klub v play-off opäť skončil svoju účasť v konferenčnom finále.

V júli 2000 bol klub spolu s arénou a basketbalovým tímom Denver Nuggets predaný podnikateľovi Stanovi Kroenkemu za 450 miliónov amerických dolárov. Dohoda zahrňovala aj podmienku, že klub nesmie byť minimálne najbližších 25 rokov z Denveru presťahovaný.

Ročník 2000/2001 bol pre Colorado najlepším, aký kedy klub zažil. Tím nazbieral 118 bodov, aby získal svoju druhú Presidents Trophy, Joe Sakic nazbieral 118 kanadských bodov a päť hráčov hralo v zápase hviezd. Úspešnú sezónu zavŕšil zisk druhého Stanley Cupu, keď hráči Avalanche zdolali vo finále New Jersey.

Triumf sprevádzal príbeh Raya Bourqua, ktorý bol počas svojej skvelej kariéry verný jednému klubu – Bostonu. S túžbou získať Stanley Cup bol vymenený do Colorada, s ktorým sa mu to nakoniec podarilo. Aj preto Joe Sakic predal Stanley Cup do rúk tohto výnimočného obrancu, ktorý ako prvý zdvihol strieborný pohár nad hlavu.

Sezóna bola úspešná aj z pohľadu odovzdávania individuálnych ocenení. Sakic získal Hart Memorial Trophy, Lady Byng Memorial Trophy, Lester B. Pearson Award a zdieľal víťazstvo NHL Plus/Minus Award. Patrick Roy získal Conn Smythe Trophy a Shjon Podein bol ocenený King Clancy Memorial Trophy. Sakic a Bourque sa dostali do prvého All-star tímu a Rob Blake do druhého.

Sezóna po druhom titule bola opäť pomerne úspešná. Klub získal divízny titul a po štvrtýkrát v rade sa dostal až do konferenčného finále. V ňom však tento raz podľahol Detroitu, ktorému sa neskôr podarilo získať Stanley Cup.

V nasledujúcej sezóne tím získal ďalší divízny titul, celkovo deviaty v sérii, čím vytvoril nový rekord NHL. Colorado však sezónu začalo zle a na prvom mieste v tabuľke divízie malo len jednobodový náskok a získalo titul v posledný deň základnej časti, keď zdolalo St. Louis a Vancouver prehral s Los Angeles. Avalanche v play-off tentokrát veľa vody nenamútili a opustili ho po prvom kole.

Po sezóne ukončil kariéru legendárny brankár Patrick Roy a ihneď sa objavovali špekulácie, či David Aebischer dokáže Roya v bráne Avalanche nahradiť. Aj napriek tomu, že klub mal v zostave deväť elitných hráčov, nepodarilo sa mu získal divízny titul a v play-off vypadol v druhom kole.

Sezónu poznačil aj škandál, ktorý sa uskutočnil priamo na ľade. 8. marca sa odohral duel proti Vancouveru, keď Todd Bertuzzi zozadu buchol do hlavy Steva Moora, ktorému ukončil hokejovú kariéru. Bertuzzi pre trest nehral v nasledujúcich 17 mesiacoch a v Denveri sa stal nepriateľom číslo jedna.

Po lock-oute sa v tíme veľa zmenilo. Colorado patrilo medzi tímy s najbohatším rozpočtom a zrazu sa muselo uskromniť s platovým stropom, ktorý bol stanovený novou kolektívnou zmluvou. Klub však nazbieral 95 bodov a v play-off sa dostal do druhého kola.

V sezóne 2006/07 sa klubu príliš nedarilo, k čomu dopomáhala aj nie príliš ideálna situácia v obrane a na brankárskom poste. Klubu Colorado Avalanche sa po prvýkrát v histórii nepodarilo postúpiť do play-off.

Ďalšia sezóna znamenala pre tím návrat Petra Forsberg na záver základnej časti a návrat do vyraďovacích bojoch. V nich klub zdolal v prvom kole Minnesotu, no v druhom nestačil na Detroit, ktorý neskôr získal Stanley Cup.

Ročníkom 2008/09 sa nebude chváliť žiaden fanúšik tímu. Klub skončil s najhoršou bilanciou v histórii a na celkovom 28. mieste v lige. Okrem toho, že po druhýkrát nepodstúpil do play-off, nedarilo sa ani hráčom individuálne. Po prvýkrát sa najproduktívnejší hráč nedostal cez hranicu 70 bodov, keď Milan Hejduk a Ryan Smyth nazbierali iba 59 bodov.

Po sezóne ukončil aktívnu kariéru jediný klubový kapitán Joe Sakic, ktorého číslo 19 bude visieť pod stropom miestnej haly vedľa Royového čísla 33 a čísla 77, ktoré patrilo Bourqueovi.