O tíme

Tím New Jersey Devils bol založený už v roku 1974, ale vtedy bol ešte známy pod názvom Scouts a svoje zápasy hrával v Kansas City. Vtedajší tím vstupoval do NHL ako súčasť rozširovania ligy spolu s Washingtonom.

9. októbra 1974 odohrali Scout svoj prvý zápas, v ktorom nestačili na domáce Toronto a prehrali 2:4. V Kemper Aréne sa konalo ródeo a preto museli Scouts čakať až deväť duelov na svoj prvý domáci zápas, ktorý prehrali s Chicagom 3:4.

Scouts mali zlý štart do NHL, keď v prvej sezóne zaznamenali len 41 bodov a v tej ďalšej vyhrali iba 12 zápasov. Navyše ich trápili ekonomické problémy, ktoré boli jedným z faktorov, ktoré rozhodli o presťahovaní tímu do Denveru v roku 1976.

Colorado Rockies mali dobrý štart do sezóny a svoj prvý zápas, proti Torontu, vyhrali 4:2. Počas úvodu sezóny sa im darilo a vyzeralo to tak, že budú bojovať o play-off. Potom však prišiel nešťastný február a klub sa do play-off neprebojoval. O rok neskôr postúpili po prvýkrát do play-off z ôsmej pozície, no v prvom kole nestačili na Philadelphiu.

Tím strávil v Denveri len šesť rokov. Počas osemročnej existencie organizácie sa vystriedalo na lavičke až 10 trénerov a počas účinkovania v Colorade zmenil klub aj majiteľa a to hneď dvakrát.

Pred sezónou 1978/79 klub odkúpila skupina Arthur Imperatore, ktorá sa netajila túžbou presťahovať tím do New Jersey. NHL však presun nepovolila, pretože v New Jersey chýbala vhodná aréna.

Rockies sa hokejovo príliš nedarilo a ich koniec prišiel v roku 1982, kedy klub kúpil John McMullen a ten oznámil dlho očakávané sťahovanie do New Jersey. Klub musel zaplatiť tímom NY Islanders, NY Rangers a Philadelphii „prískočné“.

30. júna 1982 bol tím premenovaný na New Jersey Devils. Meno dostal po Jerseyskom diablovi, ktorý bol známy hlavne v Južnom Jersey. Klub začal hrávať v hale Brendan Byrne Arena, ktorá sa neskôr premenovala na Continental Airlines Arena.

Prvý zápas Devils skončil remízou 3:3 s Pittsburghom a prvé víťazstvo prišlo v domácom prostredí v zápase proti miestnemu rivalovi NY Rangers. V druhej sezóne tím utrpel veľkú porážku 4:13 od Edmontonu a Wayne Gretzky po zápase povedal, že Devils ničia celú ligu, pričom klub nazval organizáciou Mickeyho Mousa. V najbližšom domácom zápase proti Oilers sa fanúšikovia obliekli v štýle Mickeyho Mouse.

V sezóne 1983/84 hostili Devils Zápas hviezd, v ktorom Walesova konferencie zdolala Campbellovu konferenciu 7:6. Od roku 1984 sa tím začal postupne zlepšovať, avšak v silnej divízii nemal šancu vybojovať miesto v play-off.

V apríli 1987 sa novým prezidentom tímu stal Lou Lamoriello, ktorý sa tesne pred sezónou 1987/88 určil aj za generálneho manažéra, čo bolo pre množstvo ľudí prekvapenie, keďže Lamoriello nemal žiadne manažérske, trénerske, či hráčske skúsenosti z NHL. V sezóne 1987/88 však tím zaznamenal svoju prvú víťaznú sezónu a dostal sa do play-off. Po prvýkrát ako New Jersey, po druhýkrát v histórii organizácie.

V nasledujúcej sezóne padli Devils opäť pod 50% úspešnosť a neprebojovali sa do play-off. V ďalších štyroch sezónach sa klub dostal do play-off, ale nikdy neprešiel cez prvé kolo.

Po sezóne 1992/93 sa trénerom New Jersey stál Jacques Lemaire, ktorý z tímu urobil obranné monštrum. V sezóne 1993/94 sa prísne defenzívna taktika vyplatila a klub po prvýkrát zaznamenali 100-bodovú sezónu. V play-off sa klub dostal až do finále konferencie, v ktorom po skvelej sedemzápasovej sérii podľahol Rangers.

Sezóna 1994/95 priniesla fanúšikom Devils pocity, ktoré ešte nezažili. V skrátenej sezóne sa tímu darilo a v play-off zdolal všetko čo mu stále v ceste, aby zaknihoval svoj prvý zisk Stanley Cupu. Vo finále si poradili Devils s favorizovaným Detroitom. Vďaka víťazstvu sa prestalo rozprávať aj o sťahovaní tímu do Nashvillu.

Nasledujúca sezóna bola z pohľadu Devils zlá a klub sa nedostal do play-off. Po prvýkrát za posledných 26 rokov sa stalo to, že víťaz Stanley Cupu nepostúpil do vyraďovacích bojov. Zvyšok deväťdesiatych rokov sa niesol v znamení dobrých základných častí a neúspechov v play-off.

Všetko zmenil ročník 1999/200, kedy sa klubu darilo počas základnej časti i v play-off. Klub však nemal ideálny záver sezóny a Lamoriello prekvapujúco vyhodil trénera Ftoreka a nahradil ho Larry Robinsonom. Ťah sa vyplatil – New Jersey postúpilo až do finále, v ktorom zdolalo Dallas a získalo svoj druhý Stanley Cup.

Aj o rok neskôr sa tím vedený brankárom Martinom Broduerom dostal do finále Stanley Cupu. V ňom však nestačil na Colorado, s ktorým prehral v šiestich zápasoch. Na svoju ďalšiu účasť vo finále čakali Devils do roku 2003. Vo štvrtom finále v histórii klubu dokázali poraziť Anaheim a vyhrali svoj tretí Stanleyho pohár.

Devils v ďalších rokoch nechýbali v play-off, ale výrazného úspechu sa nedočkali. Od sezóny 2007/08 sa novým domovom tímu stala nová aréna Prudential Center, ktorá sa nedočkala pri svojom otvorení víťazstva. Devils 27. októbra 2007 podľahli Ottawe 1:4.

17. marec 2009 sa stal ďalším historickým dňom pre organizáciu. Jej dlhoročná opora, brankár Martin Brodeur, prekonal rekord Patricka Roya, keď zaznamenal svoje 552. víťazstvo. Okrem toho sa v ten deň stal historický lídrom bodovania Patrik Eliáš.