Ak by sme urobili prieskum medzi hokejovými fanúšikmi, čo sa im na hokeji najviac páči, trúfame si povedať, že najčastejšou odpoveďou by boli krásne akcie a predovšetkým góly. Preto veríme, že ďalší diel magazínu o legendách poteší nejedného fanúšika. Pozrieme sa totižto bližšie na kariéru čistokrvného strelca, ktorý bol rýchly ako blesk, a pochádzal z krajiny tisícich jazier. Áno, je to Teemu Ilmari Selänne, ktorý vstrelil v NHL 684 gólov, a odohral v nej dlhých 21 sezón, počas ktorých si získal srdcia mnohých fanúšikov, a právom si vyslúžil prezývku “The Finnish Flash” (Fínsky blesk).

Teemu Selänne sa narodil 3.júla 1970 v hlavnom meste Fínska - Helsinki. Vyrastal spolu s dvoma bratmi. Paavo, ktorý bol jeho dvojičkou a druhý brat Panu. Spolu s rodinou žili istý čas v meste Rauma, než sa usadili v Espoo, v čase keď mal Teemu 10 rokov. Ako malý sa Teemu venoval trom športom, a to hokeju, futbalu a bandy. Športom sa venoval aj jeho brat Paavo, ktorý sa nakoniec presadil v pozemnom hokeji, v ktorom reprezentoval Fínsko na viacerých šampionátoch. Teemuovi sa najviac zapáčil ľadový hokej, a tak sa pridal k tímu Jokerit Helsinki, sídliacemu neďaleko od Espoo. Po dvoch juniorských sezónach za Jokerit si ho všimli aj v zámorí, a na drafte 1988 si ho z desiateho miesta vybral tím Winnipeg Jets. Selänne sa zúčastnil tréningového kempu, avšak do NHL sa nehrnul. Vrátil sa naspäť do Fínska, kde si splnil vojenskú povinnosť, a naďalej hrával za Jokerit, ktorému dopomohol s postupom do najvyššej fínskej ligy. Prvú sezónu v SM-Liige mu však prekazilo zranenie nohy, a stihol tak odohrať len 11 zápasov, počas ktorých si pripísal 12 bodov. Následne odohral za Jokerit ešte dve sezóny, ktoré boli úspešnejšie. V tej prvej získal trofej Raima Kilpiöa, pre najväčšieho gentlemana, a v tej druhej, získal s 39 gólmi trofej Aarneho Honkavaaru pre najlepšieho strelca. Navyše vstrelil víťazný gól vo finále play-off, takže sa stal aj domácim šampiónom.

Po sezóne 1991-92 sa ako 22-ročný presunul za veľkú mláku. Vzhľadom k tomu, že s Winnipegom nemal podpísaný kontrakt, stal sa z neho obmedzený voľný hráč. To chcelo využiť Calgary, ktoré podpísalo so Selännem prostredníctvom offersheetu kontrakt na tri roky, ktorý mal hodnotu 2.7 milióna dolárov. To bolo o 1.5 milióna dolárov viac, ako mu ponúkali Jets. Winnipeg sa však rozhodol ponuku dorovnať a Selänneho si udržal. S istotou môžeme tvrdiť, že toto rozhodnutie neoľutovali. Svoju premiéru v NHL zažil Teemu 6. októbra 1992 proti Detroitu, a pri výhre 4:1 si pripísal dve asistencie. Gólovú mašinu rozbehol o dva dni neskôr proti San Jose. Svoj prvý hattrick vstrelil vo svojom piatom zápase NHL, a po 12 zápasoch v NHL mal na svojom konte 11 gólov. Všetkých naokolo šokoval svojou rýchlosťou. Keith Tkachuk rozlišoval rýchlosť, a rýchlosť Teemu Selänneho, ku ktorej nikto nemohol stačiť. Ikonickým predstavením bolo, keď 2. marca 1993 prekonal rekord Mikea Bossyho v počte gólov nováčika. V ten večer vstrelil 54. gól v sezóne, a pri oslave vyhodil pravú rukavicu do vzduchu, na ktorú potom mieril hokejkou a napodobňoval výstrely. O pár dní neskôr si pripísal 110. bod v sezóne, čím prekonal nováčikovský rekord Petra Šťastného v počte bodov. To ale neboli konečné čísla, zastavil sa až na neuveriteľných 76 góloch a 132 bodoch. Zaznamenal 16 viacgólových zápasov, 4 hattricky, a jeden štvorgólový večer. Niet pochýb, že sa stal najlepším strelcom (spolu s Alexom Mogilnym), získal Calder Trophy pre najlepšieho nováčika, a dostal sa do prvého tímu All-Star. V prvom kole play-off ale Winnipeg nestačil na Vancouver.

Hneď vo svojej prvej sezóne si vytvoril osobné maximá v počte gólov aj bodov. Niet sa čomu čudovať, že v nastolenom tempe nedokázal pokračovať, napriek tomu však patril medzi najnebezpečnejších útočníkov. Gól s poradovým číslom 100 vstrelil vo svojom 130. zápase. Rýchlejšie to dokázal len Mike Bossy, ktorý na to potreboval o jeden zápas menej. V druhej sezóne sa však nedostal do play-off a nepodarilo sa mu to ani o rok neskôr, počas výlukou skrátenej sezóny. V sezóne 1995-96 mal na konte 72 bodov počas 51 zápasov, keď bol 6. februára 1996 znenazdajky vymenený do tímu Mighty Ducks of Anaheim. Táto správa ho sklamala, a z tréningu Winnipegu, na ktorom sa to dozvedel, odišiel bez slov.

Neskôr však priznal, že daná výmena bola najlepšia vec, aká sa mu stala. Spolu s Paulom Kariyom vytvorili jednu z najdynamickejších dvojičiek v celej NHL. Počas jeho prvej celej sezóny za Káčerov (1996-97) doviedli s Kariyom tento tím po prvýkrát v histórii do play-off. Teemu zaznamenal 51 gólov a 109 kanadských bodov, a napriek tomu, že sa o Anaheime povrávalo ako o mužstve jedného útoku, porazili Mighty Ducks v prvom kole Phoenix Coyotes, a padli až na Detroite. Sezónu 1997-98 zakončil s 52 presnými zásahmi, čo bolo najviac v celej lige spolu s Petrom Bondrom. Maurice Richard Trophy pre najlepšieho kanoniera sa začala udeľovať až od tej nasledujúcej sezóny, ale Selänne pokračoval vo svojom gólostroji, a 47 gólov v sezóne 1998-99 mu vyniesla vôbec prvú trofej Mauricea Richarda v histórii NHL. Výraznejší tímový úspech v drese Anaheimu však neprišiel, dokonca počas sezóny 2000-01 sa tento tím nachádzal na chvoste tabuľky západnej konferencie, a tak sa Selänne 5. marca 2001 počas rozohranej sezóny sťahoval opäť. Tentokrát to však bolo neďaleko do susedného San Jose. Po príchode do tímu podstúpil menšiu operáciu, a stihol tak odohrať už len 12 zápasov so ziskom 13 bodov. Počas nasledujúcich dvoch sezónach v drese Žralokov viedol tento tím v góloch, ale ani tu nedosiahol na tímový úspech. Počas sezóny 2002-03, kedy bolo už jasné že San Jose nepostúpi do play-off, a s vedomím, že Selännemu končí zmluva, sa ho generálny manažér snažil vymeniť. Záujem prejavilo New Jersey, avšak Teemu využil no-trade klauzulu a výmene zabránil.

Po skončení sezóny mal dve možnosti. Ostať v San Jose a podpísať kontrakt v hodnote 6.5 milióna dolárov, alebo vyskúšať trh s voľnými hráčmi. Vybral si druhú možnosť, a spolu so starým známym Paulom Kariyom sa dohodli, že to spolu skúsia v Colorade Avalanche. Verili, že práve tam sa im podarí pozdvihnúť Stanleyho pohár. Tento plán ale stroskotal, a Selänne zažil jednu z najslabších sezón. Nazbieral len 32 bodov, bol presunutý do štvrtého útoku, a počas play-off plnil úlohu aj zdravého náhradníka. Problémy mu robilo koleno, čo si neskôr vyžiadalo aj operáciu, a tak mu výluka počas rokoch 2004-05 padla vhod.

Po obnovení ligy v sezóne 2005-06 sa Teemu ako voľný hráč dohodol s Anaheimom, kde už predtým pôsobil. Podpísal jednoročný kontrakt v hodnote jedného milióna dolárov, a pre neho aj pre Anaheim to bol výborný podpis. Selänne znova hokejovo pookrial, a góly strieľal ako na začiatku kariéry. 30. januára 2006 vstrelil gól do siete Los Angeles a pripísal si tisíci bod v NHL. Celkovo sa trafil do čierneho 40-krát, zaznamenal 90 bodov, a získal Bill Masterton Trophy. Anaheim vypadol v play-off 2006 až vo finále konferencie, a tak mali od nasledujúcej sezóny veľké očakávania. Klub sa premenoval na Anaheim Ducks, Selänne opäť podpísal ročný kontrakt, tentokrát v hodnote 3,75 milióna dolárov, a spanilá jazda sa mohla začať. 22. novembra vstrelil 500. gól v NHL, ako druhý Fín po Kurrim. 31. decembra nastúpil na tisíci zápas v NHL, a zahral si vo svojom desiatom zápase All-Star Game, no a 18. Februára skóroval 301. gól v drese Anaheimu, čím prekonal klubový rekord Kariyu. V play-off si následne Anaheim postupne poradil s Minnesotou, Vancouverom, a Detroitom, aby vo finále narazil na Ottawu Senators. Jean-Sebastien Giguere popisoval Selänneho ako najlepšieho spoluhráča v tíme, a chcel vyhrať pohár spolu so Selännem, pretože mu to veľmi prial, a veľmi rád by videl ako Teemu vyhrá Stanley Cup. Finálová séria sa vyvíjala jasne v prospech Ducks, a len päť zápasov stačilo na to, aby bolo o novom šampióne jasno. 36-ročný Teemu Selänne sa konečne dočkal, a mohol sa tešiť zo zisku najslávnejšej trofeje. K zisku trofeje prispel 15 kanadskými bodmi, ale bola to hlavne jeho prítomnosť v tíme, ktorá pomáhala jeho spoluhráčom.

Po zisku pohára zvažoval Selänne, že ukončí svoju kariéru. Dlho premýšľal a nakoniec podpísal opäť jednoročný kontrakt s Anaheimom až na konci januára 2008. Po jeho príchode vyhrali Ducks 20 zápasov zo zvyšných 26. Obhajoba titulu sa však nekonala. Následne podpísal ďalší, tentokrát dvojročný kontrakt, a pokračoval v prekonávaní historických míľnikov. Stal sa len šiestym Európanom, ktorý prekonal hranicu 1 200 bodov, a len osemnástym hráčom celej histórie, ktorý nastrieľal 600 gólov. 2. apríla 2010 vstrelil gól s poradovým číslom 602, čím prekonal svoj detský vzor – Jariho Kurriho. V sezóne 2010-11 nazbieral 80 bodov, čo bolo tretie najvyššie číslo, ktoré dosiahol hráč vo veku 40 rokov a viac. Napriek tomu, že častokrát laboroval s nejakým zranením, odohral pravidelne väčšiu porciu zápasov sezóny, až napokon v sezóne 2011-12 ako 41-ročný odohral všetkých 82 zápasov a nazbieral úctyhodných 66 bodov. Žiadnemu staršiemu hráčovi sa nepodarilo odohrať kompletnú sezónu. Veľmi pekný moment sa odohral vo Winnipegu, kde sa NHL po 15 rokoch vrátila, a Selänne si tak opäť mohol zahrať v meste, kde začínal svoju kariéru. Tamojší diváci ho privítali veľmi vrúcne. Po tejto sezóne pokračovala kariéra Selänneho ďalej v skrátenej sezóne, po ktorej sa nechal počuť, že tá ďalšia bude jeho poslednou. Sezóna sa však začala nešťastným zranením, pri ktorom prišiel o pár zubov, stihol však naskočiť do 64 zápasov, a nazbierať 27 bodov. Posledný zápas základnej časti odohral proti Coloradu. V tomto zápase dostal na dres kapitánske céčko, bol vyhlásený za prvú, druhú aj tretiu hviezdu zápasu, a spolu s brankárom Colorada, Giguerom, ktorý takisto zvažoval koniec kariéry, sa spoločne rozlúčili s fanúšikmi. V play-off si Anaheim poradil ešte s Dallasom, ale v druhom kole nestačil v siedmom zápase série na neskoršieho víťaza z Los Angeles. Hold Selännemu vzdali všetci spoluhráči, protihráči a diváci, a Selänne po tomto zápase definitívne zavesil korčule na klinec.

Teemu Selänne patril medzi najväčších gentlemanov v NHL, ochotne rozdával autogramy, fotil sa s fanúšikmi, a podľa bývalého spoluhráča Marty McInnisa, mal priateľov v každom meste. Rešpekt a uznanie si vybudoval u všetkých spoluhráčov, protihráčov, manažérov, ale aj súperových fanúšikov. Selänne bol elitným zakončovateľom, a je najlepším strelcom z krajiny tisícich jazier. So 684 gólmi mu patrí 12. priečka v historických tabuľkách NHL, a s počtom 1 457 kanadských bodov 16. miesto medzi všetkými hráčmi NHL. V NHL odohral celkom 1 451 zápasov, a v play-off pridal ďalších 130, s bilanciou 44 gólov a 44 asistencií. Rok po tom, čo ukončil aktívnu kariéru vyvesili Ducks jeho dres s číslom 8 pod strop svojej arény, a v roku 2017 bol uvedený do Hokejovej Siene Slávy.

Na otázku, či považuje zisk Stanley Cupu za svoju najlepšiu vec v kariére odpovedal: „Áno, ale najlepšie na tom bolo to, že sme to vyhrali pred vlastnými fanúšikmi, ďakujem Vám. Je to pre mňa veľmi špeciálne a nikdy na to nezabudnem.” Teemu, myslím že budeme vravieť za viacerých z nás, ale to my ďakujeme tebe...

Zaujímavosti

Teemu má za sebou aj bohatú medzinárodnú kariéru. Nastúpil na šiestich olympijských hrách, získal jedno striebro, a trikrát sa tešil z bronzu. Okrem toho nastupoval na viacerých majstrovstvách sveta, či Svetových pohároch. Dohromady obliekol dres „Suomi“ 96-krát, a pripísal si 102 bodov. Na olympiáde v Soči získal bronzovú medailu (ku ktorej prispel v poslednom zápase dvoma gólmi) ako 43-ročný, čím sa stal najstarším hokejistom, ktorý získal olympijskú medailu. So 43 bodmi (24+19) je najproduktívnejším hráčom olympijských turnajov.

V rodnom Fínsku sa v rokoch 1997 a 1998 zúčastnil pretekov rally pod pseudonymom Teukka Salama, čo v preklade do angličtiny znamená “Teddy Flash”.

Bol posledným hráčom v NHL, ktorý nosieval prilbu značky Jofa.

Vydal aj autobiografiu s názvom "Teemu Selänne: My Life."

Spolu s manželkou Sirpa majú štyri deti a žijú v Kalifornii, kde sa Teemu stará o steakovú reštauráciu.

Tím Anaheim Ducks podpísal dvojročný vstupný kontrakt s obrancom Kodiem Curranom, ktorý by mal mať celkovú hodnotu 2 milióny amerických dolárov.

Tridsaťročný rodák z Calgary nebol v NHL nikdy draftovaný a posledné dve sezóny strávil v Rögle BK zo švédskej SHL. V nej sa v tomto ročníku stal najlepším obrancom i najužitočnejším hráčom, keď si pripísal 12 gólov a 37 asistencií v 48 stretnutiach.

Curran pred príchodom do Švédska získal dva majstrovské tituly v Nórsku (so Storhamarom) a Dánsku (s Esbjergom). V najvyššej nórskej lige získal aj ocenenia hráča roka a najužitočnejšieho hráča play-off. Počas sezóny 2016/17 si zahral aj za Kanadu na Spenglerovom pohári.

V zámorí po vysokoškolskej kariére pôsobil ako profesionál v nižších ligách – v AHL odohral 20 zápasov so ziskom piatich asistencií v drese Hartfordu a v ECHL pridal 45 zápasov so ziskom 25 bodov (7+18) v drese Greenville.

Skúsený brankár Ryan Miller z tímu Anaheim Ducks nedávno priznal, že si nie je istý svojej budúcnosti v NHL. Dúfa však, že by sa táto sezóna ešte mohla obnoviť a on by dostal šancu dobehnúť Dominika Hašeka v počte víťazstiev.


Miller, ktorý sa po tejto sezóne môže stať neobmedzeným voľným hráčom a v júli oslávi 40. narodeniny, je momentálne na 15. mieste historického poradia brankár v počte vychytaných výhier s 387 triumfami. Hašek je hneď pred ním s 389 výhrami.

„Už som tam bol, už som skutočne veril, že by som mohol Dominika dobehnúť. Bolo by to pre mňa niečo špeciálne, pretože keď som prišiel do Buffala, tak som nasledoval jeho stopy a očakávania tam boli celkom veľké,“ povedal Miller pre Sportsnet.

„Bol som rád, že som bol schopný naučiť sa v Buffale, ako si vytvoriť svoj vlastný priestor a hrať moju vlastnú hru, oddeliť sa od jeho odkazu a byť iným brankárom. Snažiť sa to dosiahnuť je určite niečo, čo si užívam a stále dúfam, že sa to v tomto ročníku môže stať.“

Miller v Buffale strávil 11 sezón medzi rokmi 2002 a 2014 a je klubovým rekordérom s 284 výhrami. Hašek v tíme pôsobil v deviatich sezónach v období rokov 1992 až 2001 a s 234 víťazstvami je v klubovom poradí druhý.

Miller momentálne pôsobí ako náhradník Johna Gibsona. V tejto sezóne odchytal 23 zápasov, z ktorých deväť doviedol do víťazného konca. Ak by pokračoval v kariére, mohol by zaútočiť aj na hranicu 400 výhier, ktorú dosiahlo predtým len 13 brankárov.

Ryan Miller sa nedávno dostal do prehľadu najlepších náhradných brankárov v NHL. Veterán v službách tímu Anaheim Ducks by ním však už dlho byť nemusel. Hoci dúfa, že v budúce sezóne bude v kariére pokračovať, pandémia by ho mohla prinútiť ukončiť kariéru skôr, ako očakával.

„Túžba tam stále je, ale bude tam veľa faktorov. Ako prvé je, že my všetci sa budeme musieť vyrovnať s týmto novým normálom. Čo to znamená pre šport a život – a točí sa to okolo rodiny a o tom, ako sa o rodinu potrebujete počas tohto obdobia starať,“ povedal Miller pre Sportsnet.

„Tu v Kalufornii sa veľa povráva o tom, že školy nebudú plne otvorené pravdepodobne až do budúceho roka, čo mení dynamiku okolo domácnosti, mení to, čo je potrebné robiť a čo je dôležité.“

Tridsaťdeväťročný Američan strávil v NHL 17 sezón a posledné tri pôsobí ako náhradník v Anaheime. V tejto pozícii sa mu darilo, keď dosiahol bilanciu 29-19-12 s 91,6% úspešnosťou zákrokov a priemerom 2,72 inkasovaného gólu na zápas.

Miller zažil svoje najlepšie roky kariéry v Buffale, kde strávil prvých 11 sezón kariéry v roku 2010 získal aj Vezinovu trofej. Organizáciu opúšťal s bilanciou 284-186-57, 91,6% úspešnosťou zákrokov a priemerom 2,58 inkasovaného gólu na zápas. Neskôr si zachytal aj za St. Louis a Vancouver.

„Hokej je pre mňa veľmi dôležitý, ale snažím sa byť realistom. Som na konci dlhej kariéry a rád by som ešte hral, kým sa s vami rozlúčim. Skutočne mám tento šport rád, je to veľa zábavy, ale skutočne by som chcel vidieť, ako sa vecí vyvinú,“ poznamenal Miller, ktorý v júli oslávi 40. narodeniny a po skončení aktuálneho ročníka mu vyprší zmluva.

Tím Anaheim Ducks v nedeľu podpísal nové zmluvu s dvoma hráčmi. Center Sam Carrick, ktorý mohol byť neobmedzeným voľným hráčom, podpísal ročný kontrakt za 700 000 amerických dolárov a obranca Brendan Guhle, ktorý mohol byť obmedzeným voľným hráčom, podpísal dvojročnú zmluvu za 1,6 milióna amerických dolárov.

Dvadsaťosemročný Carrick odohral v tejto sezóne za prvý tím Ducks deväť zápasov, v ktorých zaznamenal jeden gól a jednu asistenciu. Za San Diego v AHL odohral ďalších 46 stretnutí so ziskom 43 bodov (23+20). V NHL dokopy odohral 34 duelov za Toronto a Anaheim. Pripísal si v nich dva góly a tri asistencie. Maple Leafs ho draftovali v roku 2010 z celkového 144. miesta.

O šesť rokov mladší Guhle si v 30 zápasoch tejto sezóny pripísal osem bodov za štyri góly a štyri asistencie. V nižšej AHL nastúpil na ďalších 27 duelov, v ktorých strelil štyri góly a pridal 10 asistencií. V kariére má za sebou 59 duelov so ziskom 14 bodov (4+10). Okrem Ducks si zahral aj za Buffalo, ktoré ho draftovalo v roku 2015 z 51. miesta. doplníme...