Tím Anaheim Ducks vo štvrtok podpísal novú dvojročnú zmluvu s obrancom Jacobom Larssonom. Zarobiť by mal 1,2 milióna amerických dolárov ročne a po vypršaní kontraktu bude stále obmedzeným voľným hráčom.

Dvadsaťtriročný Švéd mohol byť obmedzeným voľným hráčom aj po tejto sezóne, v ktorej odohral 60 zápasov so ziskom 11 bodov za dva góly a deväť asistencií.

Kalifornský tím draftoval Larssona v roku 2015 z celkového 27. miesta. Odvtedy odohral v NHL 113 zápasov základnej časti, v ktorých strelil dva góly a pridal 14 asistencií. V play-off ešte nikdy nehral.

Eric Stephens z The Athletic sa pozrel na to, aké možnosti bude mať tím Anaheim Ducks na posilnenie mužstva pred štartom novej sezóny prostredníctvom výmen s tímami, ktorých sužuje ťažká rozpočtová situácia.

Zámorský novinár vidí ako najlepšie možnosti na akvizíciu útočníkov Dylana Stromea zo Chicaga, Kasperiho Kapanena z Toronta, Jadena Schwartza zo St. Louis a Jakea Virtanena z Vancouveru, ako aj brankára Anttiho Raantu z Arizony.

Stephens uvažuje, či by kalifornský tím nemohol zacieliť na tím Chicago Blackhawks, ktorý bude mať len sedem miliónov dolárov pod platovým stropom, pričom musí podpísať nové zmluvy so Stromeom či Dominikom Kubalíkom. A práve Strome sa javí ako lákavý a dostupný cieľ.

„Strome bol úžasný po príchode z Arizony v sezóne 2018/19 a darilo sa mu aj v ročníku 2019/20. Bývalej draftovej trojke však končí nováčikovská zmluva a bude pripravená výrazne si polepšiť po zisku 89 bodov v 116 zápasoch so Chicagom. Dostupný by mohol byť preto, lebo Kirby Dach ukazuje, že by sa mohol stať druhým centrom za kapitánom Jonathanom Toewsom, ktorého by potenciálne mohol nahradiť aj na pozícii prvého centra,“ skonštatoval Stephens.

Ak si medzitým budú chcieť v Toronte udržať Frederika Andersena aj Zacha Hymana, budú sa musieť vzdať Kapanena, Andreasa Johnssona alebo Alexandra Kerfoota.

St. Louis sa bude snažiť udržať si Schwartza, ale situáciu nebude mať ľahké. Ducks by potenciálne mohol zaujímať aj obranca Vince Dunn. Vo Vancouveri by ich zaujal najmä Brock Boeser, ale pravdepodobnejší je odchod Virtanena.

Raanta by bol zaujímavou možnosťou, ak by sa Ryan Miller rozhodol ukončiť kariéru. Coyotes by jeho odchod pomohol, ak by si chceli udržať Taylora Halla. Fínsky brankár totiž zaťažuje platový strop sumou 4,25 milióna amerických dolárov.

Tím Anaheim Ducks a ľavý krídelník Sonny Milano sa v utorok dohodli na podpise novej dvojročnej zmluvy v hodnote 3,4 milióna amerických dolárov.

Dvadsaťštyriročný rodák z Long Islandu prišiel do Anaheimu vo februári z Columbusu a pred prerušením ročníka stihol za nový tím odohrať deväť zápasov so ziskom dvoch gólov a troch asistencií. V predošlých 46 zápasoch zaznamenal 18 bodov (5+13).

Milano predošlú kariéru strávil v Columbuse, ktorý ho draftoval v roku 2014 z celkového 16. miesta. V NHL debutoval ako devätnásťročný a doteraz má v nej za sebou 125 zápasov, v ktorých strelil 22 gólov a nazbieral 47 bodov.

Pravý krídelník Troy Terry podpísal novú trojročnú zmluvu v hodnote 4,35 milióna amerických dolárov s tímom Anaheim Ducks. Pod zmluvou tak bude do konca sezóny 2022/23.

Niekdajšia hviezda Denverskej univerzity zarobí 1,35 milióna amerických dolárov v sezóne 2020/21, o rok neskôr 1,45 milióna amerických dolárov a v poslednom roku platnosti 1,55 milióna amerických dolárov.

Dvadsaťdvaročný Terry zaznamenal osem gólov a 20 asistencií v 81 zápasoch, ktoré doteraz odohral za Anaheim. Ten ho draftoval v roku 2015 z celkového 148. miesta. V tomto ročníku nazbieral 15 bodov v 47 dueloch.

Ak by sme urobili prieskum medzi hokejovými fanúšikmi, čo sa im na hokeji najviac páči, trúfame si povedať, že najčastejšou odpoveďou by boli krásne akcie a predovšetkým góly. Preto veríme, že ďalší diel magazínu o legendách poteší nejedného fanúšika. Pozrieme sa totižto bližšie na kariéru čistokrvného strelca, ktorý bol rýchly ako blesk, a pochádzal z krajiny tisícich jazier. Áno, je to Teemu Ilmari Selänne, ktorý vstrelil v NHL 684 gólov, a odohral v nej dlhých 21 sezón, počas ktorých si získal srdcia mnohých fanúšikov, a právom si vyslúžil prezývku “The Finnish Flash” (Fínsky blesk).

Teemu Selänne sa narodil 3.júla 1970 v hlavnom meste Fínska - Helsinki. Vyrastal spolu s dvoma bratmi. Paavo, ktorý bol jeho dvojičkou a druhý brat Panu. Spolu s rodinou žili istý čas v meste Rauma, než sa usadili v Espoo, v čase keď mal Teemu 10 rokov. Ako malý sa Teemu venoval trom športom, a to hokeju, futbalu a bandy. Športom sa venoval aj jeho brat Paavo, ktorý sa nakoniec presadil v pozemnom hokeji, v ktorom reprezentoval Fínsko na viacerých šampionátoch. Teemuovi sa najviac zapáčil ľadový hokej, a tak sa pridal k tímu Jokerit Helsinki, sídliacemu neďaleko od Espoo. Po dvoch juniorských sezónach za Jokerit si ho všimli aj v zámorí, a na drafte 1988 si ho z desiateho miesta vybral tím Winnipeg Jets. Selänne sa zúčastnil tréningového kempu, avšak do NHL sa nehrnul. Vrátil sa naspäť do Fínska, kde si splnil vojenskú povinnosť, a naďalej hrával za Jokerit, ktorému dopomohol s postupom do najvyššej fínskej ligy. Prvú sezónu v SM-Liige mu však prekazilo zranenie nohy, a stihol tak odohrať len 11 zápasov, počas ktorých si pripísal 12 bodov. Následne odohral za Jokerit ešte dve sezóny, ktoré boli úspešnejšie. V tej prvej získal trofej Raima Kilpiöa, pre najväčšieho gentlemana, a v tej druhej, získal s 39 gólmi trofej Aarneho Honkavaaru pre najlepšieho strelca. Navyše vstrelil víťazný gól vo finále play-off, takže sa stal aj domácim šampiónom.

Po sezóne 1991-92 sa ako 22-ročný presunul za veľkú mláku. Vzhľadom k tomu, že s Winnipegom nemal podpísaný kontrakt, stal sa z neho obmedzený voľný hráč. To chcelo využiť Calgary, ktoré podpísalo so Selännem prostredníctvom offersheetu kontrakt na tri roky, ktorý mal hodnotu 2.7 milióna dolárov. To bolo o 1.5 milióna dolárov viac, ako mu ponúkali Jets. Winnipeg sa však rozhodol ponuku dorovnať a Selänneho si udržal. S istotou môžeme tvrdiť, že toto rozhodnutie neoľutovali. Svoju premiéru v NHL zažil Teemu 6. októbra 1992 proti Detroitu, a pri výhre 4:1 si pripísal dve asistencie. Gólovú mašinu rozbehol o dva dni neskôr proti San Jose. Svoj prvý hattrick vstrelil vo svojom piatom zápase NHL, a po 12 zápasoch v NHL mal na svojom konte 11 gólov. Všetkých naokolo šokoval svojou rýchlosťou. Keith Tkachuk rozlišoval rýchlosť, a rýchlosť Teemu Selänneho, ku ktorej nikto nemohol stačiť. Ikonickým predstavením bolo, keď 2. marca 1993 prekonal rekord Mikea Bossyho v počte gólov nováčika. V ten večer vstrelil 54. gól v sezóne, a pri oslave vyhodil pravú rukavicu do vzduchu, na ktorú potom mieril hokejkou a napodobňoval výstrely. O pár dní neskôr si pripísal 110. bod v sezóne, čím prekonal nováčikovský rekord Petra Šťastného v počte bodov. To ale neboli konečné čísla, zastavil sa až na neuveriteľných 76 góloch a 132 bodoch. Zaznamenal 16 viacgólových zápasov, 4 hattricky, a jeden štvorgólový večer. Niet pochýb, že sa stal najlepším strelcom (spolu s Alexom Mogilnym), získal Calder Trophy pre najlepšieho nováčika, a dostal sa do prvého tímu All-Star. V prvom kole play-off ale Winnipeg nestačil na Vancouver.

Hneď vo svojej prvej sezóne si vytvoril osobné maximá v počte gólov aj bodov. Niet sa čomu čudovať, že v nastolenom tempe nedokázal pokračovať, napriek tomu však patril medzi najnebezpečnejších útočníkov. Gól s poradovým číslom 100 vstrelil vo svojom 130. zápase. Rýchlejšie to dokázal len Mike Bossy, ktorý na to potreboval o jeden zápas menej. V druhej sezóne sa však nedostal do play-off a nepodarilo sa mu to ani o rok neskôr, počas výlukou skrátenej sezóny. V sezóne 1995-96 mal na konte 72 bodov počas 51 zápasov, keď bol 6. februára 1996 znenazdajky vymenený do tímu Mighty Ducks of Anaheim. Táto správa ho sklamala, a z tréningu Winnipegu, na ktorom sa to dozvedel, odišiel bez slov.

Neskôr však priznal, že daná výmena bola najlepšia vec, aká sa mu stala. Spolu s Paulom Kariyom vytvorili jednu z najdynamickejších dvojičiek v celej NHL. Počas jeho prvej celej sezóny za Káčerov (1996-97) doviedli s Kariyom tento tím po prvýkrát v histórii do play-off. Teemu zaznamenal 51 gólov a 109 kanadských bodov, a napriek tomu, že sa o Anaheime povrávalo ako o mužstve jedného útoku, porazili Mighty Ducks v prvom kole Phoenix Coyotes, a padli až na Detroite. Sezónu 1997-98 zakončil s 52 presnými zásahmi, čo bolo najviac v celej lige spolu s Petrom Bondrom. Maurice Richard Trophy pre najlepšieho kanoniera sa začala udeľovať až od tej nasledujúcej sezóny, ale Selänne pokračoval vo svojom gólostroji, a 47 gólov v sezóne 1998-99 mu vyniesla vôbec prvú trofej Mauricea Richarda v histórii NHL. Výraznejší tímový úspech v drese Anaheimu však neprišiel, dokonca počas sezóny 2000-01 sa tento tím nachádzal na chvoste tabuľky západnej konferencie, a tak sa Selänne 5. marca 2001 počas rozohranej sezóny sťahoval opäť. Tentokrát to však bolo neďaleko do susedného San Jose. Po príchode do tímu podstúpil menšiu operáciu, a stihol tak odohrať už len 12 zápasov so ziskom 13 bodov. Počas nasledujúcich dvoch sezónach v drese Žralokov viedol tento tím v góloch, ale ani tu nedosiahol na tímový úspech. Počas sezóny 2002-03, kedy bolo už jasné že San Jose nepostúpi do play-off, a s vedomím, že Selännemu končí zmluva, sa ho generálny manažér snažil vymeniť. Záujem prejavilo New Jersey, avšak Teemu využil no-trade klauzulu a výmene zabránil.

Po skončení sezóny mal dve možnosti. Ostať v San Jose a podpísať kontrakt v hodnote 6.5 milióna dolárov, alebo vyskúšať trh s voľnými hráčmi. Vybral si druhú možnosť, a spolu so starým známym Paulom Kariyom sa dohodli, že to spolu skúsia v Colorade Avalanche. Verili, že práve tam sa im podarí pozdvihnúť Stanleyho pohár. Tento plán ale stroskotal, a Selänne zažil jednu z najslabších sezón. Nazbieral len 32 bodov, bol presunutý do štvrtého útoku, a počas play-off plnil úlohu aj zdravého náhradníka. Problémy mu robilo koleno, čo si neskôr vyžiadalo aj operáciu, a tak mu výluka počas rokoch 2004-05 padla vhod.

Po obnovení ligy v sezóne 2005-06 sa Teemu ako voľný hráč dohodol s Anaheimom, kde už predtým pôsobil. Podpísal jednoročný kontrakt v hodnote jedného milióna dolárov, a pre neho aj pre Anaheim to bol výborný podpis. Selänne znova hokejovo pookrial, a góly strieľal ako na začiatku kariéry. 30. januára 2006 vstrelil gól do siete Los Angeles a pripísal si tisíci bod v NHL. Celkovo sa trafil do čierneho 40-krát, zaznamenal 90 bodov, a získal Bill Masterton Trophy. Anaheim vypadol v play-off 2006 až vo finále konferencie, a tak mali od nasledujúcej sezóny veľké očakávania. Klub sa premenoval na Anaheim Ducks, Selänne opäť podpísal ročný kontrakt, tentokrát v hodnote 3,75 milióna dolárov, a spanilá jazda sa mohla začať. 22. novembra vstrelil 500. gól v NHL, ako druhý Fín po Kurrim. 31. decembra nastúpil na tisíci zápas v NHL, a zahral si vo svojom desiatom zápase All-Star Game, no a 18. Februára skóroval 301. gól v drese Anaheimu, čím prekonal klubový rekord Kariyu. V play-off si následne Anaheim postupne poradil s Minnesotou, Vancouverom, a Detroitom, aby vo finále narazil na Ottawu Senators. Jean-Sebastien Giguere popisoval Selänneho ako najlepšieho spoluhráča v tíme, a chcel vyhrať pohár spolu so Selännem, pretože mu to veľmi prial, a veľmi rád by videl ako Teemu vyhrá Stanley Cup. Finálová séria sa vyvíjala jasne v prospech Ducks, a len päť zápasov stačilo na to, aby bolo o novom šampióne jasno. 36-ročný Teemu Selänne sa konečne dočkal, a mohol sa tešiť zo zisku najslávnejšej trofeje. K zisku trofeje prispel 15 kanadskými bodmi, ale bola to hlavne jeho prítomnosť v tíme, ktorá pomáhala jeho spoluhráčom.

Po zisku pohára zvažoval Selänne, že ukončí svoju kariéru. Dlho premýšľal a nakoniec podpísal opäť jednoročný kontrakt s Anaheimom až na konci januára 2008. Po jeho príchode vyhrali Ducks 20 zápasov zo zvyšných 26. Obhajoba titulu sa však nekonala. Následne podpísal ďalší, tentokrát dvojročný kontrakt, a pokračoval v prekonávaní historických míľnikov. Stal sa len šiestym Európanom, ktorý prekonal hranicu 1 200 bodov, a len osemnástym hráčom celej histórie, ktorý nastrieľal 600 gólov. 2. apríla 2010 vstrelil gól s poradovým číslom 602, čím prekonal svoj detský vzor – Jariho Kurriho. V sezóne 2010-11 nazbieral 80 bodov, čo bolo tretie najvyššie číslo, ktoré dosiahol hráč vo veku 40 rokov a viac. Napriek tomu, že častokrát laboroval s nejakým zranením, odohral pravidelne väčšiu porciu zápasov sezóny, až napokon v sezóne 2011-12 ako 41-ročný odohral všetkých 82 zápasov a nazbieral úctyhodných 66 bodov. Žiadnemu staršiemu hráčovi sa nepodarilo odohrať kompletnú sezónu. Veľmi pekný moment sa odohral vo Winnipegu, kde sa NHL po 15 rokoch vrátila, a Selänne si tak opäť mohol zahrať v meste, kde začínal svoju kariéru. Tamojší diváci ho privítali veľmi vrúcne. Po tejto sezóne pokračovala kariéra Selänneho ďalej v skrátenej sezóne, po ktorej sa nechal počuť, že tá ďalšia bude jeho poslednou. Sezóna sa však začala nešťastným zranením, pri ktorom prišiel o pár zubov, stihol však naskočiť do 64 zápasov, a nazbierať 27 bodov. Posledný zápas základnej časti odohral proti Coloradu. V tomto zápase dostal na dres kapitánske céčko, bol vyhlásený za prvú, druhú aj tretiu hviezdu zápasu, a spolu s brankárom Colorada, Giguerom, ktorý takisto zvažoval koniec kariéry, sa spoločne rozlúčili s fanúšikmi. V play-off si Anaheim poradil ešte s Dallasom, ale v druhom kole nestačil v siedmom zápase série na neskoršieho víťaza z Los Angeles. Hold Selännemu vzdali všetci spoluhráči, protihráči a diváci, a Selänne po tomto zápase definitívne zavesil korčule na klinec.

Teemu Selänne patril medzi najväčších gentlemanov v NHL, ochotne rozdával autogramy, fotil sa s fanúšikmi, a podľa bývalého spoluhráča Marty McInnisa, mal priateľov v každom meste. Rešpekt a uznanie si vybudoval u všetkých spoluhráčov, protihráčov, manažérov, ale aj súperových fanúšikov. Selänne bol elitným zakončovateľom, a je najlepším strelcom z krajiny tisícich jazier. So 684 gólmi mu patrí 12. priečka v historických tabuľkách NHL, a s počtom 1 457 kanadských bodov 16. miesto medzi všetkými hráčmi NHL. V NHL odohral celkom 1 451 zápasov, a v play-off pridal ďalších 130, s bilanciou 44 gólov a 44 asistencií. Rok po tom, čo ukončil aktívnu kariéru vyvesili Ducks jeho dres s číslom 8 pod strop svojej arény, a v roku 2017 bol uvedený do Hokejovej Siene Slávy.

Na otázku, či považuje zisk Stanley Cupu za svoju najlepšiu vec v kariére odpovedal: „Áno, ale najlepšie na tom bolo to, že sme to vyhrali pred vlastnými fanúšikmi, ďakujem Vám. Je to pre mňa veľmi špeciálne a nikdy na to nezabudnem.” Teemu, myslím že budeme vravieť za viacerých z nás, ale to my ďakujeme tebe...

Zaujímavosti

Teemu má za sebou aj bohatú medzinárodnú kariéru. Nastúpil na šiestich olympijských hrách, získal jedno striebro, a trikrát sa tešil z bronzu. Okrem toho nastupoval na viacerých majstrovstvách sveta, či Svetových pohároch. Dohromady obliekol dres „Suomi“ 96-krát, a pripísal si 102 bodov. Na olympiáde v Soči získal bronzovú medailu (ku ktorej prispel v poslednom zápase dvoma gólmi) ako 43-ročný, čím sa stal najstarším hokejistom, ktorý získal olympijskú medailu. So 43 bodmi (24+19) je najproduktívnejším hráčom olympijských turnajov.

V rodnom Fínsku sa v rokoch 1997 a 1998 zúčastnil pretekov rally pod pseudonymom Teukka Salama, čo v preklade do angličtiny znamená “Teddy Flash”.

Bol posledným hráčom v NHL, ktorý nosieval prilbu značky Jofa.

Vydal aj autobiografiu s názvom "Teemu Selänne: My Life."

Spolu s manželkou Sirpa majú štyri deti a žijú v Kalifornii, kde sa Teemu stará o steakovú reštauráciu.