Keď sa opýtate fanúšikov Philadelphie na to, kto bol najlepším brankárom histórie ich organizácie, časť z nich povie Bernie Parent, časť Ron Hextall. Len jeden z tejto dvojice však dokázal doviesť Flyers až k zisku Stanleyho pohára. A práve tomu sa teraz budeme venovať.

Bernard Marcel Parent sa narodil v tretí aprílový deň roku 1945 v kanadskom Montreale ako najmladší zo siedmich detí. Vyrastal na predmestí, kde s kamarátmi radi hrávali pouličný hokej a sledovali zápasy Canadiens. Už odmalička rád chytával a vzorom mu bol legendárny brankár Jacques Plante, ktorého sestra bývala v susedstve.

Pri svojom prvom hokejovom zápase na ľade inkasoval 20 gólov, ale aj napriek tomu bol odhodlaný stať sa jedného dňa profesionálnym brankárom. Juniorské kroky robil v Ontáriu, kde hrával za tím Niagara Falls Flyers v OHA. Dvakrát v tejto lige dostal cenu za najnižší priemer inkasovaných gólov na zápas a vo svojej poslednej sezóne doviedol tím k ligovému titulu i k zisku Memorial Cupu 1965.

Ako dvadsaťročný zažil debut v NHL, pred ktorým bol mimoriadne nervózny. Tento strach sa s ním vliekol celú kariéru a neskôr priznal, že mu umožnil podávať lepšie výkony. A aj preto bolo u neho typické, že si nikdy počas zápasov nedával dole masku.

V nováčikovskej sezóne odchytal za tím Boston Bruins 39 zápasov, z ktorých 11 vyhral. Kryl však len 89,4 % striel. V ďalšej sezóne absolvoval za prvý tím len 18 stretnutí a viac času musel stráviť aj na „farme“ v Oklahoma City.

Na rozširovacom drafte 1967 bol nechránený a padol do oka Philadelphii, ktorá mu v ďalšej sezóne dala príležitosť pobiť sa s Dougom Favellom o post brankárskej jednotky. Tou sa stal, aj vďaka zraneniam a nevyrovnaným výkonom Favella, pomerne rýchlo.

V sezóne 1967/68 opäť odchytal v NHL skoro 40 zápasov, ale teraz sa mu darilo podstatne viac. V 38 dueloch mal 92,5% úspešnosť zákrokov, vyhral 16 duelov a vychytal štyri nuly. V piatich zápasoch play-off mal ešte lepšiu úspešnosť zákrokov – 96,3%, ale jeho tím neuspel. Podobný osud prišiel o rok neskôr, keď končil základnú časť opäť s 92,5% úspešnosťou zákrokov, no v play-off trvalo len štyri stretnutia, kým skončila púť jemu i ostatným „Letcom“.

Ďalšie dva ročníky doplácala Philadelphia na biednu defenzívu, ktorá púšťala na bránu množstvo striel. Parent si napriek tomu udržiaval solídne čísla, hoci do play-off nenakukol. V ročníku 1970/71 bol, navyše, kontroverzne vymenený do Toronta. S ním potom odchytal aj štyri zápasy play-off.

V kanadskom veľkomeste vydržal ešte jednu sezónu, v ktorej dostal opäť šancu aj v bojoch o Stanleyho pohár. Podstatnejšie však pre neho bolo to, že sa v tíme Maple Leafs mohol stretnúť so svojím idolom Jacquesom Planteom. S ním sa delil o bránkovisko a legenda mu pomohla aj s technikou chytania.

Po sezóne 1972/73 bol montrealský rodák bez zmluvy. Konkurenčná WHA v tom čase lanárila hráčov NHL na vysoké platy a podľahol tomu aj Parent, ktorý sa dohodol na lukratívnom päťročnom kontrakte s Miami Screaming Eagles. Floridský tím však nedokázal včas postaviť arénu.

Sezónu 1972/73 napokon odohral opäť vo Philadelphii, kam sa Screaming Eagles na poslednú chvíľu presťahovali a premenovali na Eagles. V lige, v ktorej hrala prím ofenzíva, to nemal ľahké a ročník skončil s 88,6% úspešnosťou zákrokov.

Pre nezhody o zmluve sa napokon Parent vrátil do Národnej hokejovej ligy. Z Philadelphie sa však nesťahoval, keďže podpísal zmluvu s miestnymi Flyers, ktorí predtým získali naspäť jeho práva od Toronta.

Ďalšie dve sezóny boli najlepšie v jeho kariére a práve pre ne je taký pamätný. Dokopy v nich vychytal 30 čistých kont v základných častiach i v play-off. Mnohí veria, že išlo o najlepšie dve nadväzné sezóny brankára v celej histórii NHL.

V ročníku 1973/74 odchytal až 73 zo 78 zápasov a s 93,3% úspešnosťou zákrokov a priemerom 1,89 inkasovaného gólu na zápas doviedol Flyers k 47 výhram. Pri 12 z nich pritom nekapituloval. Získal aj Vezinovu trofej, ktorú si podelil s Tonym Espositom zo Chicaga – vtedy sa dávala brankárovi, ktorého tím inkasoval najmenej gólov. V hlasovaní o Hartovu trofej skončil druhý.

V play-off si svoju formu udržal a tím doviedol k jeho prvému Stanleyho pohár v dejinách, keď postupne vyradil Atlantu, Rangers a vo finále zdolal Boston 4:2 na zápasy. Parent za svoje výkony dostal Trofej Conna Smythea pre najužitočnejšieho hráča play-off. V rozhodujúcom zápase vychytal nulu.

V ceste za obhajobou pomohol v ďalšom ročníku Philadelphii vyhrať 44 zápasov, pričom ich odchytal 68. Mal v nich 91,8% úspešnosť zákrokov a priemer 2,03 inkasovaného gólu na zápas. Opäť vychytal aj 12 núl. Opäť získal aj Vezinovu trofej a po druhýkrát po sebe sa dostal aj do prvého all-star tímu súťaže.

Aj cesta v play-off v danom roku bola pre neho úspešná. V sériách proti Torontu, Islanders a Buffalu kryl dovedna 92,4 % striel a Philadelphia dokázala získať druhý titul po sebe – dodnes posledný. Parent bol opäť vybraný za najlepšieho hráča vyraďovacích bojov po zápase, v ktorom svojho súpera vynuloval.

Po druhej úspešnej jazde s Flyers zotrval Parent v organizácii ešte ďalšie štyri sezóny. Už pred tou prvou mal však problémy s krkom, pre ktoré absolvoval operáciu. Do akcie sa vrátil, ale v play-off dostal prednosť Wayne Stephenson, ktorý chytal v tom čase spoľahlivejšie.

Ani operácia Parentovi nepomohla a bolesti mal počas zvyšku kariéry. Zároveň mu v posledných rokoch robil problémy nástup ofenzívneho hokeja, čo jeho zastaranému štýlu chytania „postojačky“ príliš nevyhovovalo. Rozmýšľal aj o konci kariéry, ale Plante ho prehovoril a opäť mu pomohol s technikou chytania, aby pri hokeji ešte chvíľu vydržal.

Vo februári 1979 mu definitívnu „stopku“ vystavilo zranenie oka, ktoré utrpel v zápase proti Rangers, keď ho cez otvor v maske trafila hokejka. Dva týždne nič nevidel a jeho zrak už ani po zotavení nebol postačujúci na to, aby chytal v NHL. Toto zranenie tiež urýchlilo nástup nových brankárskych masiek s mriežkou.

Kariéru ukončil ako 34-ročný a hneď v úvode ďalšej sezóny Flyers na jeho počesť vyvesili pod strop haly jeho číslo 1. Stal sa druhým hráčom, ktorého takto poctili. Napokon sa dostal aj do Hokejovej siene slávy, ktorá mu otvorila dvere v roku 1984. O 20 rokov neskôr sa dostal aj do Športovej siene slávy vo Philadelphii.

Parent vytvoril v sezóne 1973/74 rekord, ktorý platí dodnes – vychytal 47 výhier v normálnom hracom čase. V roku 2006/07 prišiel o rekord v počte výhier v jednom ročníku, keď Martin Brodeur z New Jersey vychytal 48 víťazstiev. On však už chytával v ére, v ktorej zápasy rozhodovali aj predĺženia a nájazdy.

Parent zostal aj po hráčskej kariére v „Meste bratskej lásky“, kde pracoval aj ako tréner brankárov. A usmerňoval aj Rona Hextalla či Pelleho Lindbergha, ktorý si ho ešte ako chlapec vo Švédsku zidealizoval. V súkromí sa vyrovnával s alkoholizmom, ktorý napokon porazil. V súčasnosti žije v Cherry Hill v New Jersey, ktoré leží za hranicou Philadelphie.

Tím Philadelphia Flyers vo štvrtok oznámil nepríjemnú správu. Nádejný obranca Samuel Morin utrpel zranenie pravého kolena a v tejto sezóne si už hokej nezahrá.

Morin, ktorý bol v roku 2013 11. draftovaným hráčom, si natrhol vonkajšie krížne väzivo v kolene v stredajšom zápase z nižšej AHL, v ktorom hral za Lehigh Valley počas svojho kondičného pobytu.

Nepríjemné je, že pre dvadsaťštyriročného rodáka z Quebecu ide o druhé zranenie pravého kolena za ostatných 19 mesiacov. Po tom prvom odohral vlani za Philadelphiu len päť zápasov a v tejto sezóne len jeden.

„Súcitíme s ním. Celé leto strávil tu, aby sa vrátil k hraniu. Akceptoval aj to, aby sa išiel rozohrať do nižšej ligy. Prakticky pri ničom sme počuli jeho koleno puknúť. Bolo to veľmi nešťastné. Dúfajme, že bude opäť chcieť absolvovať rok dlhé rehabilitácie a že si pre seba získa ďalšiu šancu na hranie,“ povedal tréner Flyers Alain Vigneault.

Útočník tímu Philadelphia Flyers, Nolan Patrick, sa stále zotavuje z problémov s opakujúcimi sa migrénami, pričom jeho stav sa naďalej posudzuje na týždennej báze.

„V jeho statuse sa nič nezmenilo. Pokračujeme s ním v práci a dúfame, že bude robiť aj naďalej pokroky,“ povedal generálny manažér Chuck Fletcher.

Patrick v tejto sezóne ešte nehral, no tím verí, že celá sezóna pre neho nakoniec stratená nebude: „Dúfame v to. Je to však náročná situácia a nedokážem predpovedať, čo sa stane.“

Dvadsaťjedenročný Kanaďan, ktorý bol v roku 2017 draftovou dvojkou, odohral doteraz za Flyers 145 zápasov, v ktorých si pripísal 26 gólov a dokopy 61 bodov.

Tím Philadelphia Flyers nedohral sobotný zápas proti Columbusu v plnej sile. Predčasne zamieril do šatne útočník Scott Laughton, ktorého posledné striedanie nastalo v ôsmej minúte druhej tretiny.

Tím po zápase informoval, že dvadsaťpäťročný rodák z ontárijského Oakville utrpel zlomeninu prsta a pre zotavovanie sa zo zranenie vynechá minimálne nasledujúce štyri týždne.

Laughton odohral v tejto sezóne deväť zápasov, v ktorých zaznamenal tri asistencie. V priemere hrával takmer 14 a pol minúty na zápas. V minulom ročníku odohral všetkých 82 zápasov so ziskom 12 gólov a 20 asistencií.

Medzi najobávanejšie útoky všetkých čias sa zaradila aj formácia známa ako Legion of Doome, teda v preklade Légia skazy. Stačí jeden pohľad na jej členov a už bude zrejme každému jasné, prečo dostala takéto pomenovanie.

Eric Lindros a na jeho krídlach John LeClair a Mikael Renberg vytvorili údernú formáciu Philadelphie v strede 90. rokoch minulého storočia, pričom títo traja hráči dokopy merali 5,7 metra a vážili viac ako 320 kilogramov. Najnižší z nich, Renberg, mal 188 centimetrov.

Okrem talentu túto formáciu zdobila aj jej tvrdosť. A práve pre ňu tento útok označil za „Légiu skazy“ ich spoluhráč Jim Montgomery. Svojich súperov dokázala deštruovať hrou do tela, usilovným napádaním, ako aj rýchlymi útočnými akciami. Vedeli sa teda prispôsobiť najrôznejším situáciám.

Svoje počiatky má tento slávny útok v skrátenej sezóne 1994/95 po tom, čo Philadelphia vymenila hviezdneho krídelníka Marka Recchiho do Montrealu za Erica Desjardinsa, Gilberta Dionneho a LeClaira, nad ktorého úlohou v tíme visel otáznik.

Len o dva dni neskôr sa však LeClair ukázal ako element, ktorý dokázal rozhýbať Lindrosa s Renbergom, ktorí dovtedy nezažívali ideálnu sezónu. Išlo im to spolu prekvapujúco dobre a začali veľmi rýchlo dominovať.

LeClair sa nebál chodiť robiť čiernu robotu, z ktorej ťažili jeho zvyšní dvaja spoluhráči. Darilo sa mu aj produkovať ofenzívu, čím na seba lákal ešte viac pozornosti, čo bol príjemný bonus pre Lindrosa s Renbergom, ktorým sa tak otváral priestor.

Flyers sa do výmeny nedarilo, ale po výmene a vytvorení novej údernej formácie ožili a z posledných 37 zápasov vyhrali 25, aby dokráčali k titulu v Atlantickej divízii a prvej účasti v play-off od ročníka 1988/89. V prvom kole vyradili Buffalo, v druhom Rangers a stopku im vystavil až neskorší šampión z New Jersey v konferenčnom finále.

Lindros bol v ročníku 1994/95 druhým najproduktívnejším hráčom NHL, keď v 46 zápasoch nazbieral 70 bodov – Jaromír Jágr ho predbehol len preto, že mal pri bodovej rovnosti o tri góly viac. Renberg bol v ligovom bodovaní ôsmy s 57 bodmi a LeClair, ktorého produktivita vzrástla zhruba dvojnásobne, skončil deviaty s 54 bodmi.

Kým Trofej Arta Rossa sa Lindrosovi neušla, po sezóne dostal Hartovu trofej i Cenu Lestera B. Pearsona. On i LeClair sa, navyše, dostali do prvého all-star tímu NHL.

Tréner Terry Murray nemal dôvod v budúcej sezóne útok meniť. Bol napokon ešte dominantnejší a dokopy nakombinoval 121 gólov a 134 asistencií. Lindros viedol tím so 115 bodov (47+68), LeClair s 51 gólmi (spolu získal 97 bodov) a Renberg nazbieral 43 bodov (23+20), hoci ho sužovali zranenia.

Philadelphia, ktorej viac ako 40 % gólov priniesla práve Légia skazy, ovládla Východnú konferenciu, ale v druhom kole play-off vypadla s Floridou, ktorá to v tom roku doviedla až do finále. Lindros a LeClair sa dostali opäť do all-star tímu ligy, ale tentokrát druhého.

Légia skazy konečne priniesla Philadelphii aj tímový úspech a to v ročníku 1996/97, hoci v tom sa pre zranenia Lindrosa a Renberga formácii až tak dobre, ako v predošlých dvoch ročníkoch nedarilo. Nakombinovali spolu len 104 gólov a pridali 131 asistencií. Lindros nazbieral 79 bodov (32+47), ale odohral len 52 zápasov. LeClair viedol tím s 50 gólmi i 97 bodmi. Renberg získal 59 bodov (22+37) v 77 dueloch.

Zápas, v ktorom útok nazbieral 16 bodov:


Flyers po základnej časti postupovali do play-off ako tretí tím Východnej konferencie. Postupne vyradili Pittsburghu, Buffalo a Rangers, aby sa len s troma prehrami dostali do finále. V ňom však narazili na Detroit, ktorý im v štvorzápasovej sérii nedal šancu. Zaskočil aj prvý útok „Letcov“, ktorému robili Nicklas Lidstrom s Larrym Murphym veľké problémy.

Finále bolo pre trojicu, ktorá si vytvorila vrúcny vzťah aj mimo ľadu, poslednou možnosťou zahrať si spolu v súťažnom zápase. Osud formácie sa totiž naplnil po sezóne, keď Philadelphia vymenila Renberga za Chrisa Grattona do Tampy.

Švéd sa o necelé dva roky do tímu vrátil opäť výmenou za Grattona, ale už sa výkonnostne nevedel dostať vyššie ako do tretej formácie a Légiu skazy sme už viac nevideli. Lindros a LeClair po jej rozpade spolu odohrali ešte tri sezóny.

Renberg bol v sezóne 1999/2000 vymenený do Phoenixu. Lindrosovi kariéru skomplikoval otras mozgu, po ktorom bol vymenený do New Yorku. LeClair vo Philadelphii vydržal až do sezóny 2003/04, po ktorej bol po zavedení platového stropu vykúpený zo zmluvy a odišiel do Pittsburghu.

Lindros ukončil kariéru so ziskom 865 bodov (372+493) v 760 zápasoch a v roku 2016 bol uvedený do Hokejovej siene slávy. Okrem Flyers a Rangers, si zahral aj za Maple Leafs a Stars. Sedemkrát sa zúčastnil aj zápasu hviezd. Philadelphia mu v roku 2018 vyradila číslo 88.

LeClair v lige odohral 967 duelov, v ktorých zaregistroval 819 bodov (406+413). Päťnásobný účastník zápasu hviezd ukončil kariéru potom, čo ho v strede druhej sezóny po odchode z Philadelphie uvoľnili Penguins zo zmluvy. V 21 zápasoch ročníka 2006/07 sa totiž trápil a nazbieral len sedem bodov za dva góly a päť asistencií.

Renberg si okrem Coyotes zahral ešte aj za Toronto, ale po sezóne 2003/04 sa vrátil do Švédska a rozhodol sa tam zostať aj po následnej výluke. Doma hrával do konca sezóny 2008/09. V NHL odohral 661 duelov so ziskom 464 bodov (190+274). Doteraz drží rekord Flyers v počte bodov získaných nováčikom (82 v ročníku 1993/94).