Na Eyes on Isles sa pozreli na hráčov, ktorí v histórii newyorskej organizácie nosili číslo 41. Z nich sa rozhodli vybrať toho najlepšieho. Asi nikoho neprekvapí, že sa ním stál slovenský brankár Jaroslav Halák.

Je to najmä preto, že bratislavský rodák pri svojom čísle nemal veľkú konkurenciu. Ako prvý ho nosil Ray Giroux a pred príchodom Haláka si ho obliekli už len Derek Bekar a David Ullström. Títo traja dokopy nakombinovali len 69 zápasov, takže by možno nestáli ani za mienku.

Napriek tomuto konštatovaniu však Matt O’Leary u Haláka zdôraznil, že ide o nedoceneného hráča Islanders. Do tímu prišiel v roku 2014 po tom, čo s ním podpísal s ním štvorročnú zmluvu s platom 4,5 milióna amerických dolárov ročne.

V prvom ročníku bol fantastický, keď nastúpil do 59 zápasov, v ktorých mal 91,4% úspešnosť zákrokov a priemer 2,43 inkasovaného gólu na zápas. S 38 výhrami vytvoril dodnes platný klubový rekord. Aj v play-off bol spoľahlivý, keď kryl 92,6 % striel.

V nasledujúcom ročníku si čísla ešte vylepšil, keď dosiahol 91,9% úspešnosť zákrokov a priemer 2,30 inkasovaného gólu na zápas. Pre zranenie však nedochytal viac ako 36 zápasov.

Tretí rok už tak dobre nedopadol. Vstúpil doň pomaly a Islanders, ktorí v tom čase mali v prvom tíme troch brankárov, sa ho rozhodli poslať na „farmu“. Keď sa z nej vrátil, takmer ich dostal do play-off – v posledných siedmich štartoch mal 95,2% úspešnosť zákrokov.

V ročníku 2017/18 sa newyorský tím trápil v defenzíve a obaja brankári na to doplácali. Halák mal po 54 dueloch 90,8% úspešnosť zákrokov a priemer 3,19 inkasovaného gólu na zápas. Po štyroch rokoch, v ktorých dosiahol bilanciu 88-65-19 s 91,3% úspešnosťou zákrokov, sa stal voľným hráčom a skončil v Bostone, kde dodnes viac ako dobre kryje chrbát Tuukkovi Raskovi.

Tím New York Islanders vyhral štyri Stanleyho poháre po sebe v úvode 80. rokoch minulého storočia. Odvtedy to nikto nedokázal. Táto dynastia tvorí základ tímu snov z hráčov draftovaných organizáciou, ktorý vyskladal Sam McCaig z The Hockey News.

Zhruba polovica hráčov z dynastie sa dostala do 20-člennej najlepšej zostavy všetkých čias, ktorú tvoria hokejisti draftovaní Islanders. Svoje meno v nej však nájdu aj dvaja Slováci – útočník Žigmund Pálffy vybraný z 26. miesta v roku 1991 a obranca Zdeno Chára, ktorý bol draftovaný o päť rokov neskôr z 56. pozície.

Takto vyzerala kompletná dvadsiatka hráčov zaradená podľa postov:

Centri
Bryan Trottier (22. pozícia, 1974)
John Tavares (1., 2009)
Brent Sutter (17., 1980)
Pat LaFontaine (3., 1983)

Praví krídelníci
Mike Bossy (15., 1977)
Todd Bertuzzi (23., 1993)
Bob Nystrom (33., 1972)
Žigmund Pálffy (26., 1991)

Ľaví krídelníci
Clark Gillies (4., 1974)
Anders Lee (152., 2009)
John Tonelli (33., 1977)
Billy Harris (1., 1972)

Obrancovia
Denis Potvin (1., 1973)
Zdeno Chára (56., 1996)
Tomas Jonsson (25., 1979)
Ken Morrow (68., 1976)
Stefan Persson (214., 1974)
Darius Kasparaitis (5., 1992)

Brankári
Roberto Luongo (4., 1997)
Kelly Hrudey (38., 1980)

A ako by vyzerali jednotlivé formácie? Začneme obranou, keďže do prvého páru by sa podľa McCaiga dostal aj Chára – dopĺňal by Denisa Potvina. Spolu by tvorili pár, ktorý „by nemohol byť už lepší“ a proti ktorému „by ste ako útočníka súpera nechceli stáť“. Druhý pár by tvorili Jonsson s Morrowom a tretí Persson s Kasparaitisom.

Prvý útok by tvorila formácia, ktorá bola dôležitá v ceste za majstrovskými titulmi a ktorá sa radí medzi tie najlepšie v histórii NHL – Gillies-Trottier-Bossy. Druhý útok by bol modernejší, keď by ho tvorili Tavares s Leem a Bertuzzim na krídlach. Do tretej by sa dostali defenzívny center Sutter s Nystronom a Tonellim. A vo štvrtom by sme videli aj Pálffyho, ktorý by bol návnadou pre súperových obrancov, z čoho by ťažili Harris a LaFontaine.

McCaiga pripomína aj známych hráčov, ktorí sa do výberu nedostali, no stáli by aspoň za zmienku: centri Mathew Barzal (16., 2015), Lorne Henning (17., 1972) a Frans Nielsen (87., 2002), pravé krídla Patrick Flatley (21., 1982), Josh Bailey (9., 2008), Duane Sutter (17., 1979) a Kyle Okposo (7., 2006), ľavé krídla Derek King (13., 1985), Garry Howatt (144., 1972) a Greg Gilbert (80., 1980), ako aj obrancovia Wade Redden (2., 1995), Vladimir Malachov (191., 1989), Bryan McCabe (40., 1993), Travis Hamonic (53., 2008), Dave Lewis (33., 1973), Dave Langevin (112., 1974), Gerald Diduck (16., 1983) a Pat Price (11., 1975) či brankári Rick DiPietro (1., 2000), Richard Brodeur (97., 1972) a Tommy Salo (118., 1993).

Vyzerá to tak, že tím New York Islanders sa nakoniec v sezóne 2020/21 do svojej starej haly Nassau Coliseum nevráti. Vyplýva to zo správy Patricka Clarka z Bloombergu.

Miliardár Michail Prochorov, ktorého spoločnosť spravuje halu na základe nájomnej dohody s okrskom Nassau, plánuje ukončiť na neurčito činnosť haly. Medzitým bude hľadať investorov, ktorí by prevádzku haly prevzali a splatili vzniknuté dlhy.

Guvernér New Yorku Andrew Cuomo vo februári oznámil, že Islanders sa do Coliseum plnohodnotne vrátia a v sezóne 2020/21 v hale odohrajú všetky domáce zápasy. V ďalšom ročníku už majú otvoriť novú arénu v Belmont Parku.

Nassau Coliseum bolo uzavreté v roku 2015 a podstúpilo rozsiahlu renováciu. Islanders sa presťahovali do Barclays Center v Brooklyne. Od roku 2017 hrávali niektoré zápasy opäť aj v Uniondale, kde pôsobili od roku 1972.

Prezident a generálny manažér tímu New York Islanders, Lou Lamoriello, verí, že nová aréna tímu v Belmont Parku, ktorej otvorenie sa očakáva pred sezónou 2021/22, dodá fanúšikom pocit nostalgie.

„Myslím si, že v novej hale budete vidieť atmosféru ako v Coliseum. Bude to skvelé dielo. Myslím si, že keď fanúšikovia uvidia výsledky, tak z toho budú nadšení,“ povedal Lamoriello podľa Newsday.

Niekdajší majiteľ tímu Charles Wang presťahoval tím z Nassau Coliseum do Barclays Center. V roku 2017 však guvernér New Yorku Andrew Cuomo pomohol dosiahnuť dohodu, aby tím mohol hrávať zápasy v oboch halách. Lamoriello teraz tvrdí, že nová aréna si od Nassau Coliseum osvojí viacero čŕt, pre ktoré je pre fanúšikov klubu špeciálna.

„Hlavné je, že to bude hokejová hala. Venovali 100% pozornosť atmosfére budovy, takže sedadlá sú rozvrhnuté pre hokejový zážitok a sú k sebe tesnejšie. Nie je to ako v niektorých tých nových arénach. Keď sa rozprávate o starých arénach, hovoríte trebárs o Boston Garden. Ale keď prídete do nove arény, každý tvrdí, že nemá rovnakú atmosféru,“ skonštatoval Lamoriello.

Obranca Johnny Boychuk v stredu pre Newsday uviedol, že jeho ľavé oko je plne zotavené zo zranenia a že sa plánuje vo štvrtok vrátiť späť na ľad v tréningovej hale tímu New York Islanders.

Tridsaťšesťročný rodák z Edmontonu potreboval 90 stehov, aby mu ušili ranu na viečku a nekorčuľoval od 11. marca. Nasledujúci deň sa sezóna prerušila pre koronavírus.

„Moje oko sa zdá byť takmer v stopercentnom stave. Bude tam trocha nepohodlia, ale nie veľa. Nič, prečo by som mal mať z návratu na ľad obavy,“ povedal Boychuk, ktorý utrpel zranenie 3. marca, keď ho korčuľou na tváre zasiahol Artturi Lehkonen z Montrealu.

Islanders nastúpia v potenciálnom predkole play-off proti Floride. Boychuk stihol v základnej časti odohrať 64 zápasov, v ktorých zaznamenal dva góly a deväť asistencií.