Tím New York Islanders podpísal vo štvrtok trojročné nováčikovské zmluvy s troma útočníkom. Konkrétne sa z nich tešili Blade Jenkins, Felix Bibeau a Cole Coskey.

Devätnásťročný Jenkins bol draftovaný v roku 2018 z celkového 134. miesta. Rodák z Michiganu strávil posledné tri sezóny v OHL. V tej aktuálnej odohral za Saginaw 47 zápasov, v ktorých zaznamenal 40 bodov za 16 gólov a 24 asistencií.

O dva roky starší Bibeau počul svoje meno na minuloročnom drafte, keď bolo vyslovené zo 178. miesta. Rodený Quebečan, ktorý v roku získal Memorial Cup, si v tejto sezóne QMJHL zahral za Quebec a Chicoutimi. V 63 zápasoch si pripísal 70 bodov (29+41).

Coskey bol tiež draftovaný vlani, ale až z 209. miesta. Dvadsaťročný Američan bol v tomto ročníku spoluhráčom Jenkinsa v Saginawe. V 62 stretnutiach strelil 34 gólov a dokopy nazbieral 80 bodov. V OHL pôsobí už od ročníka 2015/16.

Islanders v 90. rokoch nenadviazali na slávu z 80. rokov, patrili medzi slabé tímy a zlé vedenie viedlo aj k strate záujmu zo strany fanúšikov. Napriek všetkému sa v tíme objavilo niekoľko nedocenených hráčov svojej generácie, ako Travis Green, Derek King, Bryan Smolinski, Brian Berard či Mathieu Schneider. Americký novinár Jon Zella však za toho najmenej doceneného označil nášho Žigmund Pálffyho.

V čase, keď bola ofenzíva v lige na ústupe aj napriek tomu, že v nej hralo niekoľko z najlepších hokejistov všetkých čias, bol Pálffy jedným z najproduktívnejších hráčov NHL. Ak sa pozrieme na sezóny 1995/96, 1996/97 a 1997/98, tak ho nájdeme medzi menami, ako sú Brendan Shanahan, Ron Francis, Brett Hull, Mario Lemieux, Keith Tkachuk či Eric Lindros.

Počas týchto troch sezón zaznamenal skalický rodák v priemere 45 gólov a 88 bodov na sezónu, čo by ho umiestnilo do prvej desiatky bodovania v ročníkoch 1996/97 a 1997/98. „Napriek tomu, ak by ste sa niekoho opýtali na top strelcov gólov konca 90. rokov, Pálffyho meno by nemuselo byť spomenuté,“ konštatuje Zella.

Okrem tzv. éry mŕtveho puku však Pálffy podľa Zellu doplatil aj na marketingové rozhodnutia tímu, v ktorom pôsobil. Islanders v strede 90. rokoch prechádzali neslávne známou zmenou identity, pričom Slovák nebol určený za jednu z tvárí organizácie napriek tomu, že bol zďaleka jej najlepším hráčom.

Podľa Nicka Hirshona, niekdajšieho redaktora New York Daily News, ho Islanders nikdy nepropagovali, pretože pochybovali o jeho vodcovských kvalitách. To bolo podľa Hirshona zaujímavé preto, lebo Pálffy bol popredným hráčom ligy, fanúšikovia ho napodobňovali aj nosením parochní a medzi tretinami bol obľúbeným hosťom televízií zastupujúcich súperov.

„V krátkosti, zvyšok ligy a fanúšikovia Islanders samotní videli Pálffyho ako tvár tímu, ale vedenie Islanders z nejakého dôvodu váhalo s jeho propagáciou,“ poznamenal Zella. Hirshon dodal, že za celé jeho pôsobenie na Long Islande bol „Ziggy“ len v jednej novinovej reklame a tím radšej propagoval hráčov, ako bol Brett Lindros, ktorý nakoniec odohral v NHL len 51 zápasov.



Po štyroch sezónach, v ktorých Pálffy strelil 158 gólov, bol 21. júna 1999 vymenený do Los Angeles. Tam absolvoval štyri sezóny po sebe s minimálne 27 gólmi, dvakrát sa pritom dostal cez 35-gólovú métu. Kariéru ukončil ako hráč Pittsburghu v sezóne 2005/06 pre problémy s ramenom. Počas 12 sezón v NHL mal priemer nad bod na zápas.

Zella pripomenul aj to, že po menšej odmlke sa Pálffy vrátil ešte k hraniu doma na Slovensku, kde absolvoval ďalších päť ročníkov za Skalicu. V 53 dueloch sezóny 2008/09 sa poriadne zviditeľnil, keď strelil 52 gólov a nazbieral 99 bodov v 53 stretnutiach. Nadobro s hokejom skončil v júli 2013.

„Hoci možno nikdy nezíska ocenenie, ktoré si skutočne zaslúži, na Pálffyho fanúšikovia Islanders zo stredu 90. rokov nezabudnú,“ dodal Zella o hráčovi, ktorého meno v roku 2019 obohatilo aspoň Sieň slávy IIHF.

Štát New York od nedele umožnil profesionálnym športovcom obnoviť ich tréningy. Spojené štáty americké medzitým otvorili dvere pre vstup do krajiny zahraničným športovcom.

Guvernér New Yorku Andrew Cuomo informoval, že všetky ligy pôsobiace v štáte budú môcť začať s tréningovými kempmi a podporil obnovenie súťaženia aj ak by to malo byť bez divákov. Pomôže to ekonomike líg a klubov, pričom to dá aj ľudom, ktorí sú stále v domovoch, príležitosť sledovať športy a robiť niečo iné.

V štáte New York, v ktorom v nedeľu pribudlo 1589 nových prípadov nakazenia koronavírusom, sídlia tri tímy NHL – Rangers, Islanders a Buffalo Sabres. V ženskej NWHL pôsobí tím Buffalo Beauts. Dva kluby, Knicks a Nets, tam má NBA, rovnako ako aj MLB – Yankees a Mets. Po jednom WNBA (Liberty), NFL (Buffalo Bills) a MLS (New York City FC).

O ekonomických výhodách obnovenia športov v nedeľu hovoril aj štáty tajomník pre domácu bezpečnosť Chad Wolf, ktorý v piatok podpísal povolenie otvoriť hranice pre zahraničných športovcov a osoby, ktoré sú pre športové kluby a ligy v krajine dôležité.

Konkrétne menoval ligy MLB, NBA, NHL, WNBA, golfové tour PGA a LPGA, ako aj tenisové tour ATP a WTA.

Výstavba novej arény pre tím New York Islanders v Belmont Parku sa čoskoro znovu obnoví po tom, čo bola pozastavená pre šírenie nového koronavírusu.

Túto novinku v nedeľu zverejnila Laura Curranová z Nassau County. Stalo sa tak len dva dni po tom, čo newyorský guvernér Andrew Cuomo načrtol plány prvej fázy opätovného otvorenia ekonomiky.

Islanders, ktorý od začiatku minulej sezóny hrávajú domáce zápasy v Nassau Coliseum a Barclays Center, začali s výstavbou arény 23. septembra 2019 a prerušená bola 27. marca, keď sa v štáte prerušili všetky stavby, ktoré neboli nevyhnutné.

Aréna v Belmont Parku by mala byť otvorená už pre ročník 2021/22 a bude zahŕňať 17 113 miest na sedenie pre hokejových fanúšikov.

Mike Milbury bol svojrázny generálny manažér, na ktorého sa nespomína práve v najlepšom. Vlasy stávajú dupkom najmä fanúšikom Islanders, ktorý boli v jeho ére svedkami viacerých transakcií, ktoré sa relatívne skoro ukázali ako veľké omyly.

Milbury sa pripojil k newyorskej organizácii ako hlavný tréner v roku 1995. Zakrátko sa stal aj generálnym manažérom, ktorým bol do roku 2006. Za tie roky urobil veľa zlých transakcií, ktoré sa Jon Zella rozhodol zoradiť v rebríčku Top 10.

Do neho našli svoju cestu aj dvaja velikáni slovenského hokeja – obranca Zdeno Chára a útočník Žigmund Pálffy. Obaja boli súčasťou výmen, ktoré sa zmestili do prvej štvorky najhorších transakcií.

Chárov odchod spolu s Billom Muckaltom a prvým kolom draftu do Ottawy za Alexeja Jašina bol zaradený na štvrté miesto.

Jašin bol dôležitou súčasťou tímu, ktorý sa v roku 2002 vrátil do play-off, ale z Cháru sa stala legenda a Senators si z prvého miesta vybrali Jasona Spezzu, ktorý spolu so slovenským „zadákom“ pomohol kanadskému tímu vyradiť Islanders v prvom kole play-off v roku 2003. Jašin odohral pred koncom kariéry za New York len tri sezóny, počas ktorých nenaplnil očakávania a nazbieral len 150 bodov. Pre porovnanie, Spezza ich získal za rovnaké obdobie 232. Nemožno prehliadnuť ani to, že Chára bol tiež v danom období prínosom aj pre útok.

Pálffy bol súčasťou veľkej výmeny, ktorá sa zaradila na druhé miesto. Spolu s Marcelom Cousineauom, Bryanom Smolinskim a 4. kolom draftu 1999 putoval do Los Angeles, ktoré sa vzdalo Mathieua Birona, Josha Greena, Olliho Jokinena a 8. kola draftu 1999.

Islanders sa nedokázali dostať do play-off v piatich sezónach po sebe a Pálffy mal vtedy drahú zmluvu (5-ročnú za 24 miliónov dolárov), ktorej sa tím chcel zbaviť. Milbury najskôr dohodol s Kings výmenu, ktorú NHL zrušila. Do hry sa zamiešali Rangers, ale nakoniec sa predsa zrodila výmena s Los Angeles. Tam síce Pálffy pre zranenie neodohral plný ročník, ale stále žiaril a medzičasom sa dostal aj do Siene slávy IIHF. Z balíka, ktorý putoval opačným smerom, mal nejaký význam len Jokinen, ktorého však len po jednej sezóne Milbury vymenil. A práve jeho výmena v balíku s Robertom Luongom obsadila v rebríčku prvé miesto.

Tu je celý rebríček 10 nevydarených transakcií Mikea Milburyho:

1. Výmena J.P. Dumonta a 5. kola draftu 1998 za Dmitriho Nabokova
2. Výmena Chrisa Osgooda a 3. kola draftu 2003 za Justina Papineaua a 2. kolo draftu
3. Draftovanie Roberta Nilssona z celkového 15. miesta v roku 2003
4. Draftovanie Ricka DiPietra z celkového 1. miesta v roku 2000
5. Výmena Bryana Berarda a 6. kola draftu za Felixa Potvina a 6. kolo draftu
6. Výmena Bryana McCabea, Todda Bertuzziho a 3. kola draftu za Trevora Lindena
7. Výmena Zdena Cháru, Billa Muckalta a 1. kola draftu za Alexeja Jašina
8. Podpis 10-ročnej zmluvy v hodnote 90 miliónov dolárov s Alexejom Jašinom
9. Výmena Žigmunda Pálffyho, Marcela Cousineaua, Bryana Smolinskiho a 4. kola draftu 1999 za Mathieua Birona, Josha Greena, Olliho Jokinena a 8. kola draftu 1999
10. Výmena Olliho Jokinena a Roberta Luonga za Marka Parrisha a Olega Kvašu