Red Kelly – legenda, ktorá bola pre úspech ochotná zavesiť aj pyramídu do šatne

Tento víkend to bude presne jeden rok, čo hokejový svet opustil jeden z najlepších hráčov z celej histórie NHL. Jeho príbeh patrí medzi tie najzaujímavejšie z celého športového prostredia.

Tento hráč odohral v NHL 20 sezón, popritom pôsobil v kanadskom parlamente, a navyše sa mu podarilo vyhrať Stanley Cup osemkrát, čo je najviac spomedzi všetkých hráčov, ktorí nezískali pohár s Montrealom. Štyrikrát to dokázal ako obranca Detroitu Red Wings a štyrikrát ako center Toronta Maple Leafs.

Jeho štýl hry bol dominantný. Zo súbojov v rohu a pri mantineli vychádzal často ako víťaz, jeho strela bola prudká, a súperom, ktorí sa snažili prejsť cez neho, maril všetky šance. Jeho hlavu zdobili ryšavé vlasy, vďaka čomu mu nikto iný nepovedal inak než Red. Vlastným menom Leonard Patrick Kelly.

Red Kelly sa narodil 9.júla 1927 v maličkom mestečku Simcoe na juhu Ontária, a očakávalo sa, že raz prevezme na starosť rodinnú farmu. Lenže osud to mal naplánované inak. Hokejové začiatky však nemal jednoduché. Hokej totiž hrával len na zamrznutých rybníkoch, a korčuľovať sa učil v bratových veľkých korčuliach, čo bránilo rozvoju jeho schopností.

Napriek tomu sa Red nevzdával a s hokejom pokračoval aj pri štúdiu na St.Michael´ College. Táto škola mala svoj vlastný hokejový tím. Kelly to skúšal najprv v „A“ tíme, ale bol vyradený po prvom tréningu. Následne to skúšal v „B“ tíme, ale rovnako aj tam bol vyradený po prvom tréningu. Keď sa to opakovalo aj v tíme „odpadlíkov“, neostávalo mu nič iné, iba trénovať na vonkajšom ihrisku spolu s niektorými učiteľmi.

Jedným z učiteľov bol asistentom trénera v spomínanom tíme „odpadlíkov“, a práve on sa zaslúžil o to, aby Red dostal ešte jednu šancu. Kelly bol povolaný do tímu, a v sezóne 1943-44 vyhrali titul. O rok neskôr vyhral titul s „B“ tímom, a o rok na to už hral vo finále Memorial Cupu. Ten síce nevyhral, ale podarilo sa mu to o rok neskôr v sezóne 1946-47.

Už ako malý chlapec fandil Red Kelly Torontu. Na zápasy sa dostal iba jeho otec a tak Red počúval Fostera Hewitta s uchom nalepeným na rádiu, a predstavoval si, ako aj on raz bude obliekať dres s javorovým listom na hrudi. Po úspešnej juniorskej kariére však prišla pozvánka do tréningového kempu od Detroitu a Red bol rád, že vôbec nejaký tím má o neho záujem. Svoju prvú sezónu NHL začal ako piaty obranca Detroitu s číslom 20. V dobe kedy sa hralo na štyroch obrancov, však nedostával veľa priestoru na ľade.

Kellyho šanca prišla počas Vianoc, keď sa zranil Doug McCaig. Red nastupoval po boku Billa Quackenbusha a hral tak dobre, že McCaiga hneď po uzdravení vymenil Detroit do Chicaga. Pred ďalšou sezónou už bol Red stálym členom prvých dvoch obranných formácií a Jack Adams mu zmenil číslo dresu na štvorku. Prvý Stanley Cup vyhral v roku 1950 v tretej sezóne za Detroit. Následne sa z pohára tešil ešte v rokoch 1952, 1954 a 1955. Počas svojho pôsobenia v Detroite bol zvolený šesťkrát do prvého All-Star tímu, vyhral vôbec prvú Norrisovú trofej v roku 1954, a trikrát získal trofej Lady Byng. Frank Boucher sa vyjadril, že nie Gordie Howe, Ted Lindsay, či Terry Sawchuk boli najviac zodpovední za vtedajšiu dynastiu Detroitu, ale práve Red Kelly.

Počas sezóny 1958-59 si Red na tréningu zranil nohu a museli mu ju dať do sadry. Počas jeho absencie sa Detroitu veľmi nedarilo, a tak bol Kelly požiadaný, či si nedá sadru dole a nenastúpi. Red to skúsil, a odohral tak celý zvyšok sezóny. Ročník mu pochopiteľne nevyšiel podľa predstáv a potom, čo sa o tom zmienil novinárom, prišiel vo februári 1960 šok. Jack Adams vymenil Kellyho do New Yorku Rangers.

Táto výmena Reda tak veľmi sklamala, že sa dokonca vyjadril, že korčule vešia na klinec, a ide pracovať do fabriky. Samotná výmena bola teda anulovaná. To sa dopočul generálny manažér Toronta Punch Imlach, ktorý presvedčil Kellyho, aby si to s ukončením kariéry ešte rozmyslel. Po dlhom spoločnom rozhovore a bez akejkoľvek dohody o tom, kde bude Red nastupovať, a koľko bude hrať, nakoniec súhlasil s výmenou do Toronta.

Imlach mal však svoj plán. Vedel, že pokiaľ chce Toronto získať Stanley Cup, bude musieť zdolať Montreal, a niekto sa bude musieť postaviť proti Jeanovi Béliveauovi. Opýtal sa teda Kellyho, ako by sa mu pozdávalo hrať na pozícii centra. Red Kelly s tým nemal žiaden problém, a tento presun sa neskôr ukázal ako brilantný ťah. Red hral od začiatku ako keby bol centrom počas celej svojej kariéry. Na svojich krídlach mal Franka Mahovlicha a Boba Nevina. Táto formácia sa stala jednou z najnebezpečnejších, a to hlavne vďaka súhre medzi Kellym a Mahovlichom, ktorý nastrieľal 48 gólov v sezóne 1960-61.

Svoj prvý Stanley Cup s Torontom získal v roku 1962. Obhájiť víťazstvo sa Torontu podarilo aj o rok neskôr a rovnako tak v sezóne 1963-64. Štvrtý a celkovo ôsmy pohár v kariére dvíhal nad hlavu v roku 1967. Ten nebol posledným len pre neho, ale zatiaľ aj pre celú organizáciu Toronta. Na konci sezóny 1966-67 ponúklo Toronto Kellymu štvorročný kontrakt, ale Red cítil, že jeho telo už neregeneruje tak rýchlo. Rozhodol sa teda, že radšej než by mal niečo riskovať, ukončí kariéru na vrchole. Dva roky na to bol uvedený do Hokejovej siene slávy.

Počas úspešných 60. rokoch bol Red Kelly nielen hráčom Toronta, ale aj členom parlamentu za liberálnu stranu, ktorú viedol Lester B. Pearson, a jeho de� často vyzeral nasledovne: ráno tréning v Toronte, poobede let do Ottawy kvôli politike, a večer zápas NHL. V politike pôsobil počas rokoch 1962 – 1965. K tomu všetkému sa trikrát stal otcom a po ukončení hráčskej kariéry sa vydal okúsiť trénersky chlebíček. Po sezóne 1966-67 pribudlo do ligy šesť nových tímov, a Kelly sa stal trénerom jedného z nich – Los Angeles Kings. Po dvoch sezónach strávených v Kalifornii sa presunul do Pittsburghu, ktorý ho v polovici jeho štvrtej sezóny z pozície trénera vyhodil.

Osud však chcel, aby si Kelly vyskúšal nielen, aké je to byť hráčom Toronta Maple Leafs, ale aj trénerom. Celkovo pôsobil v Toronte ako tréner štyri sezóny, a najzaujímavejšia príhoda z tohto obdobia sa udiala počas play-off 1976. Maple Leafs vyradili v prvom kole Penguins, a v druhom kole narazili na vtedy veľmi silnú Philadelphiu, z ktorej mal každý strach. Po dvoch zápasoch bol stav série 2:0 pre Flyers a zdalo sa, že o postupujúcom mužstve je rozhodnuté. Lenže s tým sa Kelly nechcel zmieriť. Vedel, že potrebuje svoj tím nakopnúť, a priniesť do mužstva pozitívnu energiu. Túto energiu našiel v pyramídach.

Jedna z jeho dcér trpela bolesťami hlavy, a tak Kellyho manželka Andra vyčítala, že energia z pyramíd môže pomôcť odstrániť túto bolesť. Vložili teda malej dcérke pod vankúš malý model pyramídy, a bolesti zmizli. Andra teda navrhla Redovi, aby to skúsil takisto pre tím. Pred zápasom číslo 3 položil Kelly päť malých plastových pyramíd pod striedačku Toronta. Maple Leafs prestrieľali Fylers 52-28 a tešili sa z víťazstva 5:4. Ďalší zápas vyhrali 4:3, a zrazu bola séria vyrovnaná. V piatom zápase nedala Philadelphia Torontu žiadnu šancu, a strhla vedenie opäť na svoju stranu. Toronto tak bolo pred domácim zápasom na pokraji vypadnutia.

Vtedy vystúpil Red Kelly pred novinárov, a prezradil im doterajšie tajomstvo ohľadom energie vychádzajúcej z pyramíd. V šatni dal nainštalovať veľkú pyramídu, ktorá visela pod stropom, a keď povedal hráčom, aby sa pod pyramídu na chvíľu postavili alebo si sadli, tak na neho pozerali ako na pomätenca. Vtedajší kapitán tímu Darryl Sittler však vedel, že sa jedná o „do-or-die“ zápas, a tak to vyskúšal, vedel že nemá čo stratiť, keďže mal na svojom konte v doterajšom priebehu play-off nula gólov. Dokonca tam postavil svojich šesť hokejok, ktoré mal pripravené na zápas. Keď toto videli ostatní hráči, snažili sa takisto načerpať energiu z tejto pyramídy. Darryl Sittler v tomto zápase vstrelil päť gólov (čím vyrovnal rekord Mauricea Richarda v počte gólov v jednom zápase play-off), pridal jednu asistenciu, Toronto zvíťazilo 8:5, a vynútilo si tak siedmy zápas. Ten už však nezvládlo, a z postupu sa tešili nakoniec Flyers. Čaro domáceho ľadu Flyers sa Torontu nepodarilo odkliať ani s pomocou pyramíd. Každopádne, bola to napínavá séria, ktorá by sa možno bez Kellyho pyramíd, rozhodla už v štvrtom zápase.

Red Kelly následne trénoval v Toronte ešte jednu sezónu, a po desiatich ročníkoch na pozícii hlavného trénera sa rozhodol dať zbohom aj tejto profesii. Jeho kariéra trénera nebola tak úspešná ako tá hráčska, ale aj prostredníctvom príhody s pyramídami, môžeme hodnotiť, že pre úspech tímu bol ochotný urobiť čokoľvek.

Počas svojho pôsobenia v NHL ako hráč odohral 1 316 zápasov a zaznamenal bilanciu 281 gólov a 542 asistencií. K trom Trofejam Lady Byng počas pôsobenia v Detroite pridal ešte jednu ako hráč Toronta, a stal sa jediným hokejistom, ktorému sa podarilo vyhrať Stanley Cup štyrikrát s dvoma rôznymi tímami.

„Mal som nádherný život. Mám úžasnú rodinu a úžasnú manželku. Andra bola majsterkou sveta v krasokorčuľovaní, ale po tom, čo sme sa vzali hodila všetko za hlavu, pretože vedela, že iba jeden z nás môže byť profesionálnym športovcom. Som nesmierne šťastný, že mám tak skvelú rodinu.“

Red Kelly sa s týmto svetom rozlúčil 2. mája 2019 vo veku 91 rokov.