Kapitán tímu New York Rangers, J.T. Miller, po ďalšej prehre otvorene priznal frustráciu z mizerných výkonov mužstva na domácom ľade v Madison Square Garden.

„Je to jednoducho neakceptovateľné, aby sme doma nedokázali urobiť svoju prácu,“ povedal Miller po utorkovej prehre 0:3 s tímom Carolina Hurricanes.

Rangers majú najhoršiu domácu bilanciu v celej NHL (0-5-1) a s takýmto štartom vyrovnali negatívny klubový rekord. Už štvrtýkrát v sezóne pritom nedokázali pred vlastnými fanúšikmi streliť ani gól.

Miller, ktorý prevzal kapitánske „C“ pred začiatkom sezóny 2025/26, prebral zodpovednosť na svoje plecia.

„Začína to mnou,“ priznal. „Musím byť dôraznejší pri puku v útočných situáciách. Sú momenty, keď môžeme zmeniť priebeh zápasu šancou alebo gólom – a ja to nerobím. Musím byť lepší. Musím byť pre týchto chalanov lepší líder.“

Miller má po 14 zápasoch na konte tri góly a päť asistencií – všetky jeho góly a tri asistencie však padli na ľade súperov, kde majú Rangers výbornú bilanciu 6-1-1.

Jedným z hlavných problémov tímu zostávajú katastrofálne presilovky – Rangers sú v lige poslední, keď premenili len štyri príležitosti z 36.

Legendárny brankár Ed Giacomin patril medzi najlepších hráčov, akí kedy nosili dres newyorských Rangers. A hoci na to Rangers na istú dobu zabudli, patril aj medzi tých najpopulárnejších a najváženejších. Dokázala to aj jedna emotívna noc, ktorú mu jeho fanúšikovia pripravili v Madison Square Garden pred 50 rokmi.

Náhle hodený vlkom

Ed Giacomin chytal za Rangers od roku 1965 a rýchlo sa stal miláčikom fanúšikov. Deväťkrát v rade doviedol mužstvo do play-off, v sezóne 1970/71 získal Vezinovu trofej pre najlepšieho ligového brankára a o rok neskôr bojoval s Rangers vo finále Stanleyho pohára. Priaznivci si ho obľúbili aj pre netypický štýl chytania, pri ktorom často a dobre rozohrával puk hokejkou, opúšťal bránkovisko a predvádzal akrobatické zákroky, čo v tej dobe ešte nebolo bežné.

Sezóna 1975/76 sa pre Rangers nezačala dobre a rozhodli sa, že začnú s omladzovaním kádra. V bránkovisku chceli dať viac priestoru mladíkovi Johnovi Davidsonovi, Giacomina preto na konci októbra 1975 náhle umiestnili na waiver listinu, odkiaľ si ho stiahol Detroit, dlhodobo jeden z najhorších ligových tímov.

Giacomin bol z tohto kroku šokovaný: „Strávil som tu desať rokov a zachovali sa ku mne ako k odpadu. Hodili ma vlkom. Prečo ma nenechali odísť s gráciou?”

Pochopenie nemali ani fanúšikovia Rangers. Keď sa dozvedeli, ako necitlivo sa generálny manažér Emile Francis zbavil ich veľkého obľúbenca, začali žiadať jeho odchod z funkcie (dočkali sa v januári 1976). Hnevalo ich nielen to, že Giacomin odišiel, ale najmä to, akým spôsobom odišiel.

Rangers nielenže nevymenili svojho rešpektovaného a stále žiadaného brankára aspo� za symbolickú protihodnotu, čo by bolo pre fanúšikov ľahšie prijateľné, ale zárove� sa s ním nijak adekvátne nerozlúčili.

Zhodou okolností, už dva dni po odchode, v nedeľu 2. novembra 1975, sa Giacomin do New Yorku vrátil a na prvý zápas v drese Detroitu nastúpil práve v Madison Square Garden proti svojim bývalým spoluhráčom.

Rangers nasadili celej tejto blamáži korunu, keď mu nepripravili žiadnu slávnosť, ako je to pri prvom návrate bývalých významných dlhoročných hráčov zvykom. Nemali pripravené vôbec nič – žiadny malý ceremoniál, žiadny prejav vďaky za všetky tie roky a odvedené služby.

Tam, kde zlyhalo vedenie Rangers, však vystúpili do popredia fanúšikovia, a pre jedného zo svojich najlepších a najpopulárnejších hokejistov pripravili noc, akú slávna Madison Square Garden a ani samotná NHL nepamätala.

Ovácie v stoji a slzy

MSG sa otriasala v základoch už pri vykorčuľovaní oboch tímov na ľad. Zatiaľ čo domáci Rangers si od svojich viac ako 17 tisíc fanúšikov vypočuli bučanie, Giacomina v novom drese vítalo skandovanie, ktoré v tejto aréne počúval dlhé roky:

Ed-die! Ed-die! Ed-die!

Domáci priaznivci skandovali jeho meno aj pred spievaním hymny. Giacomin len smutno dvihol hlavu a krátko zamával do obecenstva. Keď ovácie v stoji stále neustávali, začal si z tváre utierať slzy. Čím silnejšie boli ovácie, tým viac plakal.

Po odznení americkej hymny, ktorej prvé tóny pri pokračujúcom skandovaní jeho mena v aréne nebolo ani počuť, si opätovne utrel slzy a nasadil svoju provizórnu bielu masku.

Fanúšikovia v Madison Square Garden boli na nohách aj počas samotného zápasu. Oslavovali každý Eddieho úspešný zákrok a naopak bučali na hokejistov Rangers, keď skórovali za jeho chrbát. Hráči Rangers sa mu dokonca chodili ospravedl�ovať, keď mu strelili gól.

Po prvej tretine, ktorú Red Wings vyhrali 4:0, ho domáci priaznivci vyprevádzali z ľadu ďalšími ováciami v stoji. Popevok Ed-die! Ed-die! Ed-die! sa v MSG ozýval až do konca zápasu a znova zosilnel v absolútnom závere, kedy už bolo zrejmé, že Giacomin odíde zo scény ako hrdina.

Red Wings zvíťazili 6:4 a Giacomin predviedol 42 úspešných zákrokov. Dodnes zostáva jedným zo šiestich ligových brankárov, ktorí za svoj bývalý klub odchytali viac ako 500 zápasov a v prvom zápase proti nemu ho dokázali poraziť.

Zakorenená spomienka

Giacomin sa po tomto zápase predstavil v Madison Square Garden ešte dvakrát – najskôr o dva týždne, 16. novembra 1975 (prehral 0:3), a potom ešte raz, 31. októbra 1976 (zvíťazil 6:5). Fanúšikovia ho vždy vítali a odprevádzali ováciami.

S aktívnou kariérou sa rozlúčil v roku 1978. V roku 1987 bol uvedený do Hokejovej siene slávy v Toronte. O dva roky neskôr, v marci 1989, si skandovanie svojho mena v Madison Square Garden vypočul znova pri vyvesení svojho čísla 1 pod strop arény. Tejto pocty sa dočkal ako druhý hráč Rangers po Rodovi Gilbertovi.

„Fanúšikovia mi dali spomienku, ktorá je vo mne navždy zakorenená,” povedal raz v Sieni slávy, keď spomínal na emotívny návrat do Madison Square Garden z 2. novembra 1975. „V tú noc som naozaj cítil, ako mi do tela prúdi láska od fanúšikov. Nikdy na to nezabudnem.”

Vzácna noc z 2. novembra 1975 si v New Yorku zachovala významný cveng aj s odstupom času. Napríklad v roku 2006 bola zaradená na 41. miesto rebríčka 50 najvýznamnejších športových, kultúrnych a spoločenských momentov, aké sa odohrali v Madison Square Garden.

Ed Giacomin zomrel 14. septembra tohto roka vo veku 86 rokov. Odišiel pokojne v kruhu svojich blízkych.

Na čo myslel v posledných chvíľach svojho života, to sa už nikdy nedozvieme. Ak však myslel aj na niečo príjemné a významné, čo ho postretlo v jeho hokejovej kariére, zaiste spomínal aj na to, ako krásne sa k nemu fanúšikovia Rangers pred 50 rokmi zachovali.

Tím New York Rangers síce dosiahol na začiatku sezóny už niekoľko výhier, ale stále zápasí s formou, čo vyvoláva otázky o budúcnosti tímu.

Ak sa Rangers nedokážu v blízkej budúcnosti odraziť hore, generálny manažér Chris Drury by mohol zvážiť výmenu niektorých kľúčových hráčov, vrátane Artemija Panarina.

Ruský útočník sa nachádza v poslednej sezóne zmluvy a okrem toho, že má plnú klauzulu o nevymeniteľnosti, zaťažuje platový rozpočet sumou 11,64 milióna amerických dolárov.

„Je tu veľký tlak, pretože si v New Yorku a tvoj majiteľ je dosť nevyspytateľný. Bude to zaujímavá situácia, pretože ak sa tím nerozbehne, neviem si predstaviť, že by dávalo zmysel udržovať si Artemija Panarina,“ poznamenal David Pagnotta pre Daily Faceoff.

„Toto je náročná situácia pre Chrisa Druryho a Rangers. Taká náročná, že neviem, či by zvážili len výmenu Panarina. Vymenili K’Andreho Millera, priviedli Vladislava Gavrikova a chceli dať v obrane viac zodpovednosti Schneiderovi. Ten je potenciálnym obmedzeným voľným hráčom a má právo na arbitráž. Zvážia nakoniec aj jeho výmenu? Pretože doteraz boli pri tom dosť váhaví.“

Tím New York Rangers oznámil, že podpísal trojročnú nováčikovskú zmluvu s krídelníkom Nathanom Aspinallom. Finančné podmienky kontraktu klub nezverejnil.

Devätnásťročného Aspinalla si Rangers vybrali v piatom kole draftu v roku 2024 ako celkovo 159. hráča v poradí.

Urastený útočník z kanadského Ontária, merajúci 201 centimetrov, práve začína svoju štvrtú a zárove� záverečnú sezónu juniorskej kariéry v tíme Flint Firebirds z OHL.

Jeho prvý kontrakt v NHL je odmenou za vynikajúci vstup do sezóny, keď v prvých šiestich zápasoch za Flint nazbieral šesť gólov a desať bodov.

Newyorskí Rangers sa v pondelok vyhli nepríjemnému zápisu do historických kníh, keď gól Artemija Panarina už v 57. sekunde prvej tretiny zabránil tomu, aby vytvorili nový rekord NHL v najdlhšom čase bez streleného gólu na domácom ľade pri vstupe do sezóny. Aj tak sa však nezmenilo to, že sa stali prvým tímom, ktorý nezaznamenal gól v prvých troch domácich zápasoch sezóny.

Žiaľ pre Rangers, Panarinov zásah bol jediný, ktorý v zápase proti tímu Minnesota Wild dosiahli. Hostia skóre otočili a odniesli si víťazstvo 3:1, ktoré poslalo Rangers k bilancii 3-4-1 v prvej sezóne pod vedením nového hlavného trénera Mikea Sullivana.

Sullivanov rukopis je na hre tímu badateľný a základné štatistiky ukazujú, že tím hrá organizovane a zodpovedne. Lenže nedostatok zakončenia a streleckej efektivity zatiaľ bráni tomu, aby sa dobrý výkon premietol do lepšej pozície v tabuľke.

V utorkovej epizóde relácie Daily Faceoff LIVE diskutovali Tyler Yaremchuk a bývalý brankár NHL Carter Hutton o tom, či Rangers alebo Boston Bruins zaostávajú viac za očakávaniami.

„Stále mám väčšie obavy o Rangers. Bruins sú znepokojujúci tím, pretože obetovali veľa draftových volieb a sú momentálne tam, kde sú... ale Rangers mali byť silní, takže to pôsobí ako väčšie sklamanie najmä pre slabú ofenzívu,“ povedal Hutton.

„Získali prvý gól na domácom ľade proti Minnesote, ale celkovo je to veľké sklamanie po výmene kapitána a príchode Mikea Sullivana ako trénera. Myslel som si, že tím zareaguje lepšie s novými lídrami. Nízka produktivita a nedostatok kreativity v zostave sú znepokojujúce.“