Sam McCaig z The Hockey News pokračoval v zostavovaní tímov snov zložených z hráčov draftovaných danou organizáciou. Tentoraz sa zameral na tím Ottawa Senators a podobne ako v prípade Islanders, aj tentoraz sa doň dostali dvaja Slováci.

Zaujímavé je, že do „dream teamu“ sa dostal len jeden hráč draftovaný z celkového prvého miesta. Senators mali právo vyberať ako prví trikrát, ale z trojice Chris Phillips, Bryan Berard a neslávne známy Alexandre Daigle, sa medzi 20 najlepších hráčov dostal len prvý menovaný.

V útoku nájdeme aj slovenského útočníka Mariána Hossu, ktorého Senators draftovali v roku 1997 z celkového 12. miesta. Jeho zaradenie neprekvapilo. Potešilo však zaradenie Andreja Meszároša do obrany. Toho si klub z hlavného mesta vybral v roku 2004 z celkového 23. miesta.

Takto vyzerala kompletná dvadsiatka hráčov zaradená podľa postov:

Centri
Jason Spezza (2. pozícia, 2001)
Alexej Jašin (2., 1992)
Mike Fisher (44., 1998)
Mika Zibanejad (6., 2011)

Pravé krídla
Daniel Alfredsson (133., 1994)
Marián Hossa (12., 1997)
Mark Stone (178., 2010)
Martin Havlát (26., 1999)

Ľavé krídla
Mike Hoffman (130., 2009)
Magnus Arvedson (119., 1997)
Nick Foligno (28., 2006)
Brady Tkachuk (4., 2018)

Obrancovia
Erik Karlsson (15., 2008)
Chris Phillips (1., 1996)
Sami Salo (239., 1996)
Anton Volčenkov (21., 2000)
Thomas Chabot (18., 2015)
Andrej Meszároš (23., 2004)

Brankári
Brian Elliott (291., 2003)
Ray Emery (99., 2001)

Hossa by v rámci útočných formácií našiel svoje miesto v druhom útoku po boku Arvedsona a Jašina. Prvý útok vsádza na osvedčenú dvojicu Spezza-Alfredsson, ktorú dopĺňa Hoffman. V treťom útoku vedenom Fisherom nájdeme aj Foligna so Stoneom. Zibanejadovi by zase v štvrtom útoku robili krídla Tkachuk s Havlátom.

Meszároš by bol na pravej strane tretieho páru po boku Chabota. Pred nimi by boli páry Karlsson-Philips a Salo-Volčenkov. V bráne padla voľba na jednotku na Elliotta, ktorý v NHL pôsobil najdlhšie a bol najviac overený.

Napriek tomu, že skombinovaním dvoch volieb mali Senators najväčšiu šancu vyhrať draftovú lotériu, nakoniec nebudú na tohtoročnom drafte vyberať ani z druhého a tretieho miesta, ale „až“ z tretieho a piateho. Je však možné, že ani to nakoniec nebude pravda?

Bruce Garrioch z denníka Ottawa Sun informuje, že generálny manažér Senators, Pierre Dorion, bude počúvať ponuky ostatných tímov, pokiaľ ide o voľby z prvého kola draftu. Dorion však dodáva, že na 99,9 percenta si nakoniec voľby ponechá, pretože verí, že táto trieda mu môže vyniesť dvoch dobrých hráčov.

Elliotte Friedman z televízie Sportsnet si myslí, že by Dorion bol ochotný pristúpiť na výmenu tretej alebo piatej voľby len vtedy, ak by výmenou získal „špeciálneho hráča“.

Vymenie svoju voľbu Sabres?

Medzitým Mike Harrington z denníka Buffalo News verí, že nový generálny manažér Sabres Kevyn Adams by mal vymeniť voľbu z prvého kola tohtoročného draftu. Pripomeňme, že draftová lotéria klubu prisúdila pozíciu číslo osem.

Podľa neho by pre tím bolo výhodnejšie, ak by dokázal výmenou získať kvalitného hráča, ktorý by mohol klubu pomôcť v súčasnosti. Sabres totiž nie sú v situácii, keď by si mohli dovoliť čakať dva či tri roky, kým sa nádej rozvinie.

„Tento tím potrebuje pomoc. Hlavne v strede. treba zisťovať, čo by bolo k dispozícii pre post druhého centra. Výmenu by mohol osladiť Brandon Montour. Neviete, kto by mohol byť ochotný robiť výmenu, ak to neoznámite tabuľkou ‚Na predaj,‘“ poznamenal.

V minulosti šiesty vybraný hráč na vstupnom drafte NHL, útočník Nikita Filatov, sa vo veku 30 rokov rozhodol definitívne zavesiť korčule na klinec.

Filatov bol najlepšie hodnoteným korčuliarom v medzinárodnom rebríčku v roku 2008, keď si ho vybral Columbus. V NHL ho však veľká kariéra nečakala, keď v nej odohral len 53 zápasov so ziskom šiestich gólov a ôsmich asistencií. Zahral si za Blue Jackets a Senators.

Moskovský rodák, ktorý zámoria vymenil za KHL v ročníku 2011/12, od hokeja úplne neodchádza. Rozhodol sa, že bude pracovať ako hokejový agent. Začne pritom ako asistent Sergeja Isakova, ktorý počas rokov reprezentoval zvučné mená z NHL aj KHL.

Jedným zo slovenských hráčov zo zámoria, ktorým už definitívne skončila sezóna 2019/20, je aj obranca Christián Jaroš, ktorého tím Ottawa Senators nebude patriť medzi 24 účastníkov rozšíreného play-off.

Dvadsaťštyriročný košický rodák sa tak už môže koncentrovať na budúci ročník, pred ktorým okrem snahy prebojovať sa do prvého tímu bude riešiť aj nový kontrakt. Po sezóne mu totiž končí trojročná nováčikovská zmluva a bude môcť byť obmedzeným voľným hráčom.

V NHL doteraz odohral 76 zápasov, v ktorých zaznamenal gól a 12 asistencií. Kým vlani odohral až 61 stretnutí, v tomto ročníku len 13 so ziskom troch asistencií.

„Naznačili mi, že so mnou počítajú. Nechávam všetko na agentovi, nech rieši tieto veci, a dúfam, že čo najskôr podpíšem zmluvu,“ povedal Jaroš pre televíziu Markíza.

Jaroš si postavil dom, a tak svoj čas venuje aj jemu a záhrade. Samozrejme, nezaháľa ani v posilňovni a poctivo sa pripravuje na ročník 2020/21, hoci stále nevie, kedy by mohol odštartovať.

„Nám teraz povedali, že sa máme pripravovať normálne, ako keby začala sezóna v septembri. Raz som počul som tak, že sa sezóna začne v decembri. Neviem, čo je na tom pravdy. Myslím si však, že aspoň v októbri a novembri budú nejaké kempy pre tie tímy, ktoré sa nedostali do play-off,“ skonštatoval Jaroš.

Marián Gáborík sa zaradil do zlatej generácie slovenských hokejistov, ale on samotný s reprezentáciou na vrchol nedosiahol a jediné medaile na majstrovstvách sveta získal ešte v mládežníckych výberoch. Vykompenzoval si to však v NHL.

Šikovný a rýchly krídelník v kanadsko-americkej lige žiaril individuálne, ale až na dve účasti v konferenčnom finále (s Wild v roku 2003 a s Rangers v roku 2012) sa mu ani v nej tímových úspechov nedostávalo. Všetko zmenila sezóna 2013/14, v ktorej sa tešil zo Stanleyho pohára.

Gáborík do danej sezóny vstupoval ako hráč Columbusu. Do neho prišiel v strede predošlej sezóny z New Yorku, v drese ktorého strelil deväť gólov v 35 zápasoch. V 12 zápasoch s Blue Jackets zaznamenal osem bodov (3+5), ale play-off si s nimi nezahral.

Trenčiansky rodák neabsolvoval ani svoj druhý ročník kompletne v Ohiu. Po odohraní 22 zápasov, v ktorých strelil šesť gólov a pridal osem asistencií, bol vymenený ako potenciálny neobmedzený voľný hráč do Los Angeles.

Kings za neho obetovali útočníka Matta Frattina, voľbu v druhom kole draftu a podmienečnú voľbu v treťom kole draftu.

„Teším sa na túto novú výzvu. Dnes to bol hektický deň, ale toto je pre mňa nový začiatok. Všetky tie zranenia sú už za mnou. Teším sa, že budem pomáhať tomuto tímu tak veľmi, ako dokážem,“ skonštatoval vtedy Gáborík.

Stratu troch artiklov tím nikdy nemusel obanovať, pretože „Gabby“ chytil v slnečnej Kalifornii druhý dych. V zvyšku základnej časti odohral 19 zápasov, v ktorých bol produktívnejší ako pred výmenou a nazbieral 16 bodov. Strelecky si však tempo udržoval a skóroval len päťkrát.

Na jeho pomery nešlo o žiadnu slávu a najmä po streleckej stránke bolo cítiť sklamanie. Potom však prišla najdôležitejšia časť sezóny – play-off, do ktorého L.A. vstupovalo ako tretí tím Pacifickej divízie s vysokými očakávaniami po dvoch sezónach, ktoré sa niesli v znamení titulu a účasti v konferenčnom finále.

Prvou prekážkou bolo San Jose, ktoré v divízii skončilo druhé a malo k dobru 11 bodov. Séria to bola náročná. Kings síce prehrávali už 0:3, ale napokon si vynútili siedmy zápas, ktorý vyhrali 5:1 a tešili sa z postupu. Gáborík si zo série odniesol tri góly a dve asistencie.

V druhom kole nadviazalo L.A. na štyri víťazstva ďalšími dvoma, ale Anaheim Ducks následne vyhral tri zápasy po sebe a nad osudom Kings sa zmrákalo. Posledné dva zápasy však vyhrali, pričom v tom rozhodujúcom strelil Gáborík už svoj deviaty gól v play-off. Celkovo ich v sérii strelil šesť a pridal aj štyri asistencie.

Finále Západnej konferencie prinieslo boj proti Chicagu, za ktoré hrávali aj Marián Hossa a Michal Handzuš. Blackhawks v predošlej sezóny získali Stanleyho pohár, a tak bolo jasné, že to ľahká séria nebude. A ani nebola. Los Angeles potrebovalo opäť na postup sedem zápasov, v ktorých Gáborík zaznamenal tri góly a asistenciu. V rozhodujúcom zápase vynútil v 53. minúte predĺženie.

Veľké finále bolo pre Gáboríka významné aj preto, že v ňom nastúpil proti svojmu bývalému tímu New York Rangers, ktorý už v tom čase neviedol jeho „kamarát“ John Tortorella, ale Alain Vigneault.

Los Angeles sériu vyhralo napokon 4:1 na zápasy, pričom hráč č. 12 strelil dva góly, vrátane presilovkového v tretej tretine rozhodujúceho zápasu, ktorým vyrovnával stav na 2:2 predtým, ako obranca Alec Martinez strelil rozhodujúci gól v druhom predĺžení.

„Bolo to neopísateľné, úplná eufória. Dúfam, že sa to nestalo naposledy. Myslím si, že každý hráč, ktorý ho nevyhral, si to nejakým spôsobom predstavuje. Keď ide večer spať, sníva o tom, ako ho získa, zdvihne nad hlavu, aké budú oslavy. Keď sa to predsa len podarí, realita je úplne iná ako sny. Je oveľa lepšia,“ povedal s odstupom času deviaty Slovák, ktorý sa tešil zo Stanleyho pohára.

Gáborík sa počas finálovej série často spájal aj s jedným legendárnym menom. Legendárny Wayne Gretzky strelil v play-off roku 1993 pätnásť gólov a vytvoril rekord Kings. Slovenský útočník jeho zápis ohrozoval a napokon mu k jeho vyrovnaniu chýbal len jeden jediný presný zásah.

Gáborík zažil fantastické play-off, v ktorom sa zaradil aj medzi adeptov na Conny Smythe Trophy. Tú nakoniec nezískal, ale pocit šampióna Stanleyho pohára bol pre neho najcennejší. Bol cennejší ako to, že bol so 14 gólmi a štvorgólovým náskokom najlepším strelcom play-off.

Vtedy tridsaťjedenročný „Gabby“ nazbieral v 26 zápasoch dokopy 22 bodov, čo činilo priemer 0,85 bodu na zápas v období, keď už začínal byť odpisovaný. V lete nečakal na trh s voľnými hráčmi a podpísal novú sedemročnú zmluvu v hodnote 4,875 milióna dolárov ročne s Los Angeles.

„Rozhodovanie nebolo zložité, pretože sa mi podarilo získať Pohár. Bol som navyše v mužstve s výbornou partiou, ktoré malo v posledných rokoch šancu vyhrať každý rok. Za ostatné tri roky to dokázalo dvakrát. Od začiatku som tam chcel zostať, prispeli k tomu aj životný štýl, počasie a vynikajúca organizácia. Rokovania boli dlhé, ale som rád, že sme to takto ukončili a aj ďalších sedem rokov budem ,kráľom‘,“ povedal vtedy Gáborík, ktorému sa však predstavy nenaplnili a po tri a pol roku bol vymenený do Ottawy.