Legendy NHL: Turk Broda

Bojoval o Stanleyho pohár i v 2. svetovej vojne. Patrí medzi najlepších brankárov histórie a pri oslave storočnice NHL bol zaradený medzi sto najlepších hráčov všetkých čias. Turk Broda, usmievavý chlapík, ktorý miloval hranie hokeja.

Broda sa narodil 15. mája 1914 v Brandone z kanadskej provincie Manitoba. Jeho rodičia boli pôvodom Ukrajinci, no meno mu dali pekné anglofónne – Walter Edward. Napriek tomu bol skoro celý život známy ako Turk. Táto prezývka vznikla ešte na škole, keď mal na tvári pehy a spolužiakom pripomínala morčacie vajce – najskôr ho volali „Turkey Egg“, potom už len skrátene „Turk“.

Broda začal s hokejom v mladom veku, ale jeho snom bolo stať sa obrancom. Nevedel však dobre korčuľovať. Do školského tímu ho nevybrali až do momentu, kým si riaditeľ nespomenul, že ešte nemá brankára. Broda chcel byť súčasťou mužstva, a tak sa dobrovoľne prihlásil.

Ani pre chytanie však nemal veľké nadanie. Riaditeľ školy si ho však zobral pod svoje krídla a každý deň po vyučovaní na neho strieľal puky zo všetkých možných uhlov. Vďaka tomu sa zlepšoval a nakoniec si našiel miesto aj v tíme Brandon Native Sons, ktorý v roku 1933 získal Memorial Cup.

V nasledujúcej sezóne si ho boli pozrieť skauti tímov NHL a on zaujal zástupcov klubu Detroit Red Wings. Generálny manažér Jack Adams ho pozval do tréningového kempu, v ktorom sa pre svoj humor stal veľmi populárny. A práve pre popularitu si ho v tíme Adams ponechal, aj keď ho nechcel a nakoniec ani nevyužil.

Broda mal šancu pravidelne trénovať s najlepšími hráčmi, čo mu v konečnom dôsledku opäť len prospelo. Pred sezónou 1935/36 podpísal s Red Wings prvý profesionálny kontrakt a začal chytať na „farme“. Tím Detroit Olympics doviedol k titulu v IHL. Vzbudil tým pozornosť Toronta hľadajúceho mladého brankára, ktorý by nahradil starnúceho Georgea Hainswortha.

Generálny manažér Maple Leafs Conn Smythe bol pozvaný Adamsom, aby si išiel pozrieť vzájomný zápas záložných tímov Red Wings. Chcel mu predať Earla Robertsona z Windsoru. Tomu však duel nevyšiel a Smythe po ňom povedal, že by radšej chcel toho „tlsťocha“. V máji 1936 sa tak Broda sťahoval do Toronta za 7 500 dolárov.



V novom pôsobisku dostal šancu chytať pravidelne, ale tiež ho čakala náročná cesta. Napriek svojej rastúcej popularite mu nevedeli fanúšikovia odpustiť jeho nevyrovnané výkony. Sem-tam inkasoval lacný gól a problémy mal najmä so strelami z diaľky. Časom sa však naučil zareagovať na lacný gól fantastickým výkonom vo zvyšku zápasu.

Ďalšie problémy mal pre svoju nadváhu. Smythe mu ju nevedel odpustiť a často s ním viedol hádky. Dokonca raz ako motiváciu povolal do prvého tímu dvoch brankárov, aby Brodu dotlačil k chudnutiu. Ak by sa mu to nepodarilo, nechytával by. Nakoniec len tak tak zhodil dostatočný počet kilogramov.

V sezóne 1940/41 vychytal najviac víťazstiev v lige a získal Vezinovu trofej, ale tímového úspechu sa dočkal až o rok neskôr, keď doviedol Maple Leafs k Stanleyho poháru. Aj vďaka nemu dokázalo Toronto vo finále zvrátiť stav série z 0:3 na 4:3. A koho porazilo? Detroit.

Od roku 1936 až do roku 1943 vynechal len jeden zápas. Potom si však dal od hokeja voľno, aby si obliekol uniformu kanadskej armády a išiel bojovať za oceán na bojové polia 2. svetovej vojny. V roku 1946 sa do NHL vrátil a aj napriek zmenám pravidiel, ktoré nepriali brankárom, chytal ako keby hokej nikdy neprestal hrať. Dokonca získal svoju druhú Vezinovu trofej.

Broda už bol v tom čase veteránom a okrem toho, že bol lídrom v kabíne, bol ním aj na ľade. Fantasticky chytal najmä vtedy, keď išlo o veľa. Maple Leafs doviedol k trom Stanleyho pohárom po sebe a v roku 1951 získať ďalší. Svoj piaty v kariére. Žiaden iný hráč ich v drese Toronta nezískal viac.

Kariéru ukončil v ročníku 1951/52 vo veku 38 rokov ako brankár s najvyšším počtom výhier od založenia NHL – 302. S nimi, 62 nulami a 629 zápasmi je do dnešného dňa klubovým rekordérom. V play-off vychytal ďalších 60 triumfov, pričom jeho 13 núl v bojoch o Stanleyho pohár bolo ligovým rekordom takmer dve dekády.

Ani po hráčskych dňoch však od hokeja neupustil. Stal sa trénerom. Najskôr viedol Ottawu Senators v QHL a potom Toronto Marlboros v OHL. Torontský klub doviedol dvakrát po sebe k zisku Memorial Cupu.

Broda sa veľkej pocty dočkal v roku 1967, keď bol uvedený do Siene slávy. Preslávené však boli aj jeho problémy s nadváhou, ktoré si nakoniec vybrali svoju daň. V roku 1978 dostal infarkt a zomrel vo veku 58 rokov. Posmrtne sa ešte dostal do Športovej siene slávy v Manitobe a magazínom The Hockey News bol označený za 60. najlepšieho hráča histórie NHL.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 16. 11. 2017 | Rubrika: Magazín