Slávne útoky NHL: The Trio Grande Line
Posledný tím, ktorý vyhral Stanleyho pohár štyrikrát po sebe je, New York Islanders. A práve v jeho najpamätnejšej ére zaň hrávali traja velikáni, ktorí sformovali útok nazývaný The Trio Grande Line.Útok, ktorý bol známy aj ako LILCO formácia, sa zrodil na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia a pomohol vytvoriť mužstvu Islanders predposlednú skutočnú dynastiu v NHL. Tvorili ho Clark Gillies, Bryan Trottier a Mike Bossy.
Táto víťazná kombinácia, ktorá išla do akcie vždy, keď bolo potrebné streliť dôležitý gól, je prirovnávaná k tým najlepším útokom všetkých čias. Vo svojom čase nebola v lige nebezpečnejšia trojka útočníkov.
Formácia vznikla po tom, čo Islanders draftovali v roku 1977 Bossyho. Vo veku 20 rokov dostal šancu po boku ďalších mladíkov, dvadsaťjedenročného Trottiera a dvadsaťtriročného Gilliesa. Za jej vznik možno ďakovať ikonickému trénerovi Alovi Arbourovi, ktorý ich dal dokopy už v tréningovom kempe.
„Dokonale sa dopĺňajú. Gillies je vysoký a svoje telo využíva v defenzíve, získava puky v rohoch a udržiava na ľade zákon a poriadok. Trottier je najlepším centrom ligy. Dokáže robiť čokoľvek. Tvorí hru, skvelo korčuľuje a má najlepšie ruky v lige. Bossy je mimoriadne nebezpečný pred bránou. Jeho ruky sú ako blesk. Má skvelý gólový inštinkt a je jedným z najväčších pracantov v tíme,“ vysvetlil vtedy svoje rozhodnutie Arbour.
Bossy získal vo svojej nováčikovskej sezóne Calderovu trofej a tím viedol s 53 gólmi. Trottier bol najproduktívnejším hráčom a so 123 bodmi skončil v bodovaní ligy druhý. Tím získal divízny titul, ale v play-off stroskotal v prvom kole na Toronte.
O rok neskôr nazbieral Trottier 134 bodov a vyhral bodovanie ligy. Stal sa aj držiteľom Hartovej trofeje. Bossy strelil 69 gólov, najviac v kariére. Dokázal streliť 50 gólov v 50 zápasoch ako prvý hráč od Mauricea Richarda.
Newyorský tím získal najviac bodov v lige a ako držiteľ Prezidentovej trofeje sa v play-off dostal do druhého kola. V ňom ho vyradil rival z Manhattanu.
Po sezóne 1978/79 vládlo na Long Islande sklamanie. To však skončilo už v ďalľšej sezóne, v ktorej na čele s The Trio Grande Line získali Islanders prvý zo štyroch Stanleyho pohárov v sérii. Trottier získal Conn Smythe Trophy v roku 1980, Bossy v roku 1982.
„Ostrovania“ sa dostali do finále aj v roku 1984, ale na Edmonton nevyzreli. Do play-off sa vrátili aj v ďalších dvoch sezónach, no Gillies sa začal trápiť a v roku 1986 sa ho Islanders vzdali a cez waiver ho získalo Buffalo. Skvelý útok tak zažil svoj koniec. Bossy ukončil pre problémy s chrbticou kariéru o rok neskôr a Trottier v tíme zotrval do roku 1990.
Všetci traja si zahrali v jednom útoku v zápase hviezd 1978. Všetci traja boli uvedení do Siene slávy. Všetci traja majú vyradené na Long Islande svoje čísla.
Bossy odohral vo svojej kariére 752 zápasov, v ktorých nazbieral 1 126 bodov za 573 gólov a 553 asistencií. Okrem Calderovej trofeje získal trikrát aj Trofej Lady Byngovej. Dodnes je klubovým rekordérom v počte gólov (69) a bodov (147) v jednej sezóne.
Trottier, ktorý posledné tri sezóny kariéry strávil v Pittsburghu, odohral v NHL 1 279 zápasov so ziskom 524 gólov a 1 425 bodov. Ako hráč získal šesť Stanleyho pohárov a raz sa stal aj držiteľom Trofeje Kinga Clancyho. Dodnes je rekordérom v počte asistencií získaných v jednej sezóne (87) a nikto iný neodohral v drese Islanders viac zápasov (1 129). Tiež je rekordérom tímu s 1 353 bodmi.
Gillies tiež končil kariéru v drese iného tímu – spomínaného Buffala. Celkovo odohral v lige 958 stretnutí, v ktorých strelil 319 gólov a pridal 378 asistencií. Nazbieral aj 1 023 trestných minút. Krátko bol aj kapitánom New Yorku, ale s touto funkciou sa nikdy naplno nestotožnil a nakoniec sa jej vzdal.
Autor: Jozef Struhár | Vydané: 18. 04. 2019 | Rubrika: Magazín