Slávne útoky NHL: Tanguay, Hejduk a dvaja famózni centri

V ostatných sezónach vzbudzoval vzrušenie u fanúšikov Colorada najmä spojenie dominantnej trojice, ktorú tvorili Nathan MacKinnon, Mikko Rantanen a Gabriel Landeskog. V najúspešnejšej ére tímu spod Skalnatých hôr však ešte viac udivovali dva útoky, v ktorých boli spoločným menovateľom dvaja krídelníci.

V dnešnej časti seriálu o slávnych útokoch z Národnej hokejovej ligy sa pozrieme na dve slávne formácie Avalanche z úvodu 21. storočia, v ktorých si na krídlach zahrali Alex Tanguay s Milanom Hejdukom, pričom centrami im boli ďalšie veľké postavy hokejovej histórie.

Zranenia v mužstve „Lavíny“ umožnili mladému Hejdukovi ukázať, že je to hráč, ktorý sa dá využívať aj v elitnom útoku. Veľmi rýchlo si sadol s Tanguayom a obaja vytvorili známy a úderný útok s Petrom Forsbergom, ktorý mnohí považujú za vôbec ten najlepší útok v klubovej histórii.

Tento útok dostal meno podľa začiatočných písmen krstných mien hráčov – „The AMP Line“. Spolu hrávali aj v ročníku 2000/01, v ktorom Colorado získalo Prezidentovu trofej a po ovládnutí základnej časti ovládlo aj play-off, v ktorom získalo svoj druhý Stanleyho pohár v klubovej histórii. Tanguay v siedmom finálovom zápase strelil dva góly, vrátane víťazného.

V ére „mŕtveho puku“ sa formácii podarilo v ročníku 2002/03 vyprodukovať úctyhodných 105 gólov, 166 asistencií a 271 bodov. „Foppa“ vyhral so 106 bodmi bodovanie ligy a vyslúžil si aj Hartovu trofej. Hejduk zažil svoju jedinú päťdesiatgólovú sezónu v kariére a ako najlepší strelec súťaže získal Trofej Mauricea Richarda.

Hlavnou ikonou Colorada bol dlhoročný kapitán Joe Sakic. Keď sa Forsberg v úvode sezóny 2001/02 zranil, tak ho medzi Tanguayom a Hejdukom nahradil práve hráč číslo 19. Jeho najslávnejší útok v denverskej ére dostal meno „The JAM Line“. Opäť ho dostal podľa začiatočných písmen krstných mien hráčov, ktorí ho tvorili.

Tiež ide o jeden z najúdernejších útokov, na aké si fanúšikovia Avalanche môžu spomenúť. Bol vyskladaný perfektne – Sakic bol elitným hráčom, lídrom a všestranným centrom. Tanguay mal šikovnú ruky a vedel tvoriť hru, kým Hejduk mal výnimočný cit pre strieľanie gólov.

Táto trojica strieľala gól za gólom a súperom sťažovala život svojou rýchlosťou a šikovnosťou. Na ľade boli spolu takí dominantní, že ich súperi takmer nikdy nedokázali úplne zastaviť. Sakic vďaka tejto spolupráci dosiahol jednu zo svojich dvoch päťdesiatgólových sezón a vybojoval si aj svoju jedinú Hartovu trofej, jedinú Cenu Lestera B. Pearsona a jedinú Trofej Lady Byng v kariére.

Hejduk s Tanguayom tak majú unikátnu zásluhu na tom, že sa dvaja ich centri stali najužitočnejšími hráčmi celej NHL.

Forsberg si predtým rozumel aj s Valerijom Kamenskym a Claudeom Lemieuxom, s ktorými pomohol tímu k prvému Stanleyho poháru v roku 1996. Sakic si zase v tom čase vytvoril súhru s Adamom Deadmarshom a Scottom Youngom, ktorá mu pomohla k zisku Trofeje Conna Smythe. Tieto Forsbergove a Sakicove útoky však na „The AMP Line“ a „The JAM Line“ nemali.

Pokiaľ ide o kariéry jednotlivých členov dvoch spomínaných útokov, len dvaja z nich absolvovali celú kariéru v organizácii – Sakic, ktorý zažil ešte aj quebeckú éru, a Hejduk.

Sakic sa stal klubovým rekordérom so 625 gólmi, 1016 asistenciami i 1641 bodmi. Získal ich v 1378 zápasoch a v roku 2009 putovalo jeho číslo pod strop Pepsi Center. O tri roky neskôr sa dostal aj do Siene slávy.

Hejduk odohral najviac zápasov v drese Avalanche po presťahovaní organizácie do Denveru. V 1020 zápasoch strelil 375 gólov a dokopy nazbieral 755 bodov. Jeho číslo 23 sa v tíme nemôže používať od roku 2018.

Tanguay tím opustil po sezóne 2005/06, aby sa doň po zastávkach v Calgary, Montreale a Tampe ešte vrátil v ročníku 2013/14 a naposledy sa s ním rozlúčil v sezóne 2015/16, v ktorej bol vymenený do Arizony. V drese Avalanche napokon nazbieral 488 bodov (167+321) v 598 dueloch.

Forsberg si dal podobnú pauzu od Colorada v sezónach 2005/06 až 2006/07, v ktorých si zahral za Philadelphiu a Nashville. Jeho návrat však bol poskromný a v dvoch sezónach oddelených dvojročným pôsobením vo Švédsku odohral len 11 zápasov. Kariéru ukončil v roku 2011 a skrátili mu ju problémy s nohou. Za Nordiques a Avalanche odohral 591 zápasov so ziskom 755 bodov (217+538). V roku 2011 mu tím vyradil typickú 21-ku a o tri roky neskôr bol uvedený aj do Siene slávy.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 07. 11. 2019 | Rubrika: Magazín