Slávne útoky NHL: Červená armáda v Detroite

Ešte pred príchodom švédskej vlny pomáhali Detroitu k Stanleyho pohárom hráči ruskej hokejovej školy. Vrcholom ich pôsobenia bola unikátna „Ruská päťka“, formácia piatich hráčov, ktorá bola známa napríklad aj pod menom „Červená armáda“ či „Veľká červená mašina“.

Prečo bol tento slávny útok unikátny? Pretože v skutočnosti nešlo len o útok. Kým v Severnej Amerike bolo typické nasadzovať zvlášť trojice útočníkov a dvojice obrancov, na starom kontinente a v Rusku nebolo ničím zvláštnym, ak tréneri nasadzovali na ľad celé „päťky“.

A tréner Red Wings, Scotty Bowman, mal túto príležitosť práve vďaka pätici Sergej Fiodorov, Slava Fetisov, Vladimir Kostantinov, Slava Kozlov a Igor Larionov, ktorú často posielal na ľad pokope. Túto myšlienku mu pritom vnukol Larionov, ktorý si pre svoju inteligenciu vyslúžil prezývku „Profesor“.

V útoku hrávali Fiodorov, Larionov a Makarov. V obrane zase Fetisov a Konstantinov, ktorí sa zapájali aj do útokov a neraz sa ocitli v prečíslení dvoch na jedného. Treba zdôrazniť – dvoch obrancov na jedného...

„Zrazu sa Konstantinov dostal do úniku, prehodil si puk z forhendu na bekhend a skóroval. A my sme si mysleli: ‘Čo to tam vpredu stvára?’ Alebo sme mohli vidieť, ako sa Konstantinov a Fetisov rútia spolu dopredu a my tam sedíme a smejeme sa. ‘Áno, naši dvaja obrancovia majú prečíslenie dvoch na jedného.’ Tí Rusi neskóroval vždy, ale puk mali na hokejke neustále,“ zaspomínal si Brendan Shanahan.

Larionov a Fetisov pritom spolu tvorili inú údernú formáciu, Zelenú jednotku, už v Sovietskom zväze, kde hrávali za tím CSKA Moskva a spolu s Alexejom Kasatonovom, Vladimirom Krutovom a Sergejom Makarovom žiarili aj v národnom drese.

Formácia v Detroite vznikala postupne – Fiodorov a Kontantinov prišli do tímu ako talentovaní mladíci, pričom prvý menovaný musel ujsť z hotela na turnaji v Portlande, aby si mohol splniť túžbu hrať v NHL. Neskôr k nim pribudol Kozlov a skúsený Fetisov, ktorý prišiel do tímu z New Jersey. Päticu uzavrel Larionov, ktorý do „Hokejového mesta“ prišiel výmenou zo San Jose v roku 1995. Vyžiadal si ho samotný Bowman.

„Vedel som, že by to mohlo fungovať. Jediná obava, ktorú som mal, bola, že sa liga naučí, ako proti nim hrať, a tak som sa ich rozhodol spočiatku nasadzovať len párkrát za zápas. V niektorých dueloch som čakal až do tretej tretiny, aby som ich nechal hrať spolu,“ poznamenal legendárny tréner.

„Červená armáda“ na ľade dominovala a stávalo sa, že svojich súperov dokázala zatlačiť aj počas dvojminútových striedaní. Síce neexistovala dlho, ale ukázala niečo, čo NHL dovtedy nezažila, a postarala sa aj o to, že sa začal rúcať predsudok, že čím viac Európanov v tíme máte, tým menšiu šancu na úspech budete mať.

Aj v samotnej šatni Red Wings bolo počuť také hlasy. Jeden z veteránov vraj povedal vtedajšiemu generálnemu manažérovi Jimovi Devellanovi toto: „Stále draftujete Európanov, Jimmy, a oni sú mäkkí. Nikdy nevyhráme s týmito chlapcami Stanleyho pohár.“

Slova veterána sa nepotvrdili. Ich zručnosti a súhra napokon neviedli len k individuálnym úspechom, ale aj k definitívnemu vystúpeniu Red Wings z temnej éry. V roku 1995 pomohli tímu k finálovej účasti a o dva roky neskôr ukončili aj čakanie na Stanleyho pohár, ktoré trvalo od roku 1955.

Počas daného play-off mal Detroit bilanciu 16-0, ak formácia bodovala. Stalo sa pritom len štyrikrát, že vo vyraďovacích bojoch jej členovia nebodovali. Dokopy nazbierali 53 bodov, pričom Fiodorov viedol produktivitu tímu s 20 bodmi (8 gólov, 12 asistencií). Kozlov ich nazbieral 13, Larionov 12, Fetisov a Konstantinov po 4.

Nanešťastie, formácia v tomto zložení zanikla krátko po veľkom úspechu. Autonehoda totiž spôsobila, že Konstantinov už nikdy nemohol hrať hokej, pretože zostal paralyzovaný na vozíku. Nasledujúci ročník tím venoval jemu a „Vladinator“ bol s ním na ľade, keď oslavoval úspešnú obhajobu.

Druhá verzia „Ruskej päťky“ vznikla ešte pred ziskom Stanleyho pohára v roku 1998, keď Red Wings získali pred prestupovou uzávierkou obrancu Dmitriho Mironova. Ten však hneď po sezóne zamieril do Washingtonu.

Pomaly z Detroitu odchádzali aj ďalší Rusi zo slávnej formácie. Fetisov v roku 1998 ukončil hráčsku kariéru a Kozlov sa v roku 2001 vrátil do Ruska. Larionov tím opustil v roku 2000, ale vrátil sa doň ešte na tri sezóny, aby bol aj pri titule v roku 2002. Ten získal aj Fiodorov, ktorý však o rok neskôr tím tiež opustil.

Počas existencie „Červenej armády“ v Detroite získal Fiodorov svoju druhú Selkeho trofej, Konstantinov získal cenu pre hráča s najlepším plus/mínus a dostal sa vysoko aj v nomináciách na Norrisovu trofej – v roku 1996 bol v hlasovaní štvrtý, o rok neskôr dokonca druhý.

Po hráčskych kariérach sa traja členovia formácie ešte stretli na jednom mieste – v Hokejovej sieni slávy. Uvedení do nej boli postupne Larionov (2008), Fetisov (2001) a Fiodorov (2015).


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 13. 02. 2020 | Rubrika: Magazín