Legendy NHL: „Medveď“ Dit Clapper, ktorý žiaril ako útočník i obranca

V tomto článku sa pozrieme na skutočnú hokejovú legendu, ktorá svoju dlhovekosť preukazovala v drese jediného tímu NHL. Dit Clapper ju strávil celú v tíme Boston Bruins, ktorý reprezentoval ako krídelník, obranca i tréner.

Plným menom Aubrey Victor Clapper sa narodil 9. februára 1907 v ontárijskom meste Newmarket a vyrastal v neďalekom Hastingse. Už ako chlapec dostal prezývku „Dit“. K hokeju sa dostal vo veku 13 rokov v Oshawe.

Juniorskému hokeju sa venoval v tíme Toronto Parkdale z OHA, za ktorý ako obranca strelil v roku 1925 gól pri boji o Memorial Cup. V nasledujúcej sezóne sa stal profesionálom, ale hrával len v nižšej CAHL za tím Boston Tigers.

V drese „Tigrov“ sa mu darilo a nebolo teda prekvapením, že padol do oka tímu Boston Bruins z NHL. Ten vykúpil v roku 1927 jeho kontrakt a hoci bol obrancom, tréner Art Ross ho v rámci experimentu umiestnil na pravé krídlo. Jeho prvé striedanie v lige trvalo len 10 sekúnd, keď strelil svoj prvý gól.

Experiment sa ujal a Clapper zostal v útoku. Spolu s Cooneym Weilandom a Dutchom Gainorom vytvorili útok, ktorý bol známy ako „Dynamite Line“. Išlo o jeden z prvých útokov histórie, ktorý dostal svoju prezývku.

Toto trio pomohlo Bruins o rok neskôr k titulu v Americkej divízii a dokonca k ich prvému Stanleyho poháru. Clapper v prvom z finálových zápasoch proti Rangers strelil víťazný gól.

NHL medzi sezóna zmenila pravidlá tak, že sa podporil ofenzívny hokej. Vyhovovalo to aj dvadsaťdvaročnému „Ditovi“, ktorého produktivita sa zvýšila z 11 bodov na 61, keď strelil 41 gólov a pridal 20 asistencií. Bol tretím najproduktívnejším hráčom ligy a rozhodol sedem zápasov. Viac gólov ani bodov už nikdy nenazbieral. V šiestich dueloch play-off si vytvoril rekord so štyrmi gólmi, ale Boston titul neobhájil, keď vo finále podľahol Montrealu.

V nasledujúcej sezóne Clapper síce nazbieral len 30 bodov, ale premiérovo sa dostal do druhého all-star tímu ligy, čo zopakoval aj v ročníku 1934/35. To už bol v tom čase kapitánom „Medveďov“.

Vo svojej ére síce patril medzi najrobustnejších hráčov, ale nikdy sa na ľade neprejavoval agresívne, pokiaľ skutočne nemusel. Mnohých prekvapilo, keď sa v play-off 1937 nechal vyprovokovať rozhodcom Clarenceom Campbellom, ktorého zložil k ľadu jedným úderom. Vtedy sa hovorilo o vysokom treste, no obeť, budúci prezident NHL, sa napriek incidentu postavila na stranu útočníka a ten napokon dostal len pokutu 100 amerických dolárov.

Do prvého all-star tímu sa Clapper dostal v ročníku 1938/39, v ktorom už mal 31 rokov. V tom čase už však hrával ako obranca, pretože Ross pred sezónou veril, že tím potrebuje zmenu. Bol to dobrý krok. Kapitán bol vzadu spoľahlivý a darilo sa aj jeho mužstvu. Bruins dokázali vyhrať svoj druhý Stanleyho pohár.

Ako obranca sa do prvého all-star tímov dostal aj v rokoch 1940 a 1941, v ktorých bol aj vysoko v hlasovaní o Hartofu trofej – tretí, resp. druhý. V roku 1941 bolo pre neho však dôležitejšie to, že opäť zdvihol nad hlavu Stanleyho pohár.

Vo februári 1942 to s ním nevyzeralo dobre, keď pri kolízii s Bingom Kampmanom z Toronta utrpel zranenie a sezónu ukončil predčasne. Napriek obavám o jeho kariéru sa vrátil do akcie hneď v ďalšej sezóne a v ročníku 1943/44 prelomil rekord Hooleyho Smitha v počte odohraných zápasov v NHL.

Keď v danej sezóne ochorel Ross, Clapper sa stal nie len kapitánom, ale aj trénerom Bruins. Ross sa potom stal generálnym manažérom a menoval Clappera za permanentného trénera. Hrajúcim bol až do konca sezóny 1946/47, po ktorej pre zranenia a pokles formy definitívne zavesil korčule na klinec, hoci to pôvodne urobil už o sezónu skôr. Zranenia v tíme ho však prinútili, aby sporadicky ešte naskočil do hry.

Po definitívnom konci ešte pobudol na lavičke Bruins ďalšie dve sezóny, ktoré zakaždým ukončili „Medvede“ v semifinále play-off. Pre nespokojnosť s výkonmi svojich zverencov rezignoval. V roku 1960 si vyskúšal ešte trénerskú pozíciu v tíme Buffalo Bisons v AHL, ale jeho tím sa nedostal do play-off a on sa už odvtedy do profesionálneho hokeja nezapojil.

Boston nečakal ani chvíľu a číslo 5 najdlhšie pôsobiaceho kapitána svojho mužstva (tento zápis prekonal až Ray Bourque) vyradil už po jeho poslednom zápase hráčskej kariéry, ktorý absolvoval 12. februára 1947. To už bol členom Siene slávy, do ktorej bol uvedený ako jediný aktívny hráč v histórii. V tom čase bol aj prvým človekom, ktorý bol do nej uvedený počas svojho života.

Trojnásobný víťaz Stanleyho pohára opustil ten svoj život ako sedemdesiatročný 20. januára 1978 v ontárijskom Peterborough. V roku 1998 bol označený magazínom The Hockey News za 41. najlepšieho hráča všetkých čias. Ako prvý v histórii odohral v NHL 20 sezón a ako jeden z mála ich absolvoval v drese jediného tímu. V 835 zápasoch si ako krídelník a obranca pripísal 447 bodov za 229 gólov a 248 asistencií.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 27. 02. 2020 | Rubrika: Magazín