Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o Hartovej trofeji

Hartova trofej sa každoročne odovzdáva najužitočnejšiemu hráčovi sezóny. Sam McCaig z magazínu The Hockey News aj v jej prípade prišiel so zaujímavosťami, ktoré vám zodpovedajú aj tie otázky, na ktoré ste sa v súvislosti s ňou báli opýtať.

Trofej NHL daroval David Hart, ktorý bol otcom Cecila Harta, dlhoročného trénera tímu Montreal Canadiens. Udeľuje sa od roku 1924 a odvtedy sa z nej tešilo 56 rôznych hráčov. Najčastejšieho to boli hráči „Habs“, ktorí ju získali v 17 ročníkoch.

Okrem Canadiens minimálne desaťkrát získali aj hráči Bostonu a Edmontonu s 12, resp. 10 prípadmi. Detroit mal deväťkrát najužitočnejšieho hráča sezóny, Chicago a Pittsburgh sedemkrát, Rangers a Philadelphia štyrikrát, Washington trikrát, Buffalo, Colorado, St. Louis, Tampa Bay a Toronto dvakrát.

Po jednom držiteľovi tejto trofeje mali Anaheim, Los Angeles, New Jersey, Islanders, Ottawa, San Jose a Vancouver. Ani raz ju nezískali hráči Arizony, Calgary, Caroliny, Columbusu, Dallasu, Floridy, Minnesoty, Nashvillu, Vegas a Winnipegu.

A tu sú zaujímavosti, na ktoré poukázal McCaig:

Najužitočnejší hráči Montrealu – od Herba Gardinera v roku 1927 po Careyho Pricea v roku 2015 získalo Hartovu trofej 13 rôznych hráčov Canadiens. Ako jediný ju trikrát získal Howie Morenz (v rozmedzí rokov 1928 až 1931), kým Jean Beliveau a Guy Lafleur sa z nej tešili dvakrát. Až šesťkrát boli nominovaní Beliveau a Maurice Richard. Druhý menovaný však uspel len raz. Tím najdlhšie čakal na trofej 24 rokov, kým ju v roku 2002 nezískal Jose Theodore.

Tí najlepší z Bostonu – Eddie Shore získal štyri ocenenia „MVP“ v 30. rokoch minulého storočia, čo z neho robí tretieho najúspešnejšieho hráča v histórii NHL. Bobby Orr ho získal v rokoch 1970, 1971 a 1972. Posledným držiteľom trofeje z Bostonu je Phil Esposito v roku 1974. Hráč Bruins bol 12-krát v hlasovaní druhý a 12-krát tretí. Ako posledný sa medzi nominantov dostal Ray Bourque v roku 1990 – skončil druhý za „olejárom“ Markom Messierom.

Oilers z 80. rokov – je to najmä zásluha Waynea Gretzkyho, ktorý bol najužitočnejším hráčom sezóny osemkrát po sebe v rokoch 1980 až 1987 predtým, ako mu sériu ukončil Mario Lemieux. „The Great One“ pridal ešte jednu cenu v drese Kings. Messier a Connor McDavid sú zvyšnými hráčmi Oilers, ktorí získali Hartovu trofej. Messier jednu pridal aj v drese Rangers.

Zrodenie Mr. Hockey – Gordie Howe získal šesť Hartovych trofejí, čo ho v historickom poradí radí na druhé miesto. Počas jeho dominantnej dekády v 50. a 60. rokoch bol nominovaný aj v ďalších piatich prípadoch. Z radov Red Wings však nebol jediným víťazom – Ebbie Goodfellow získal cenu v roku 1940, Sid Abel v roku 1949 a Sergej Fiodorov v roku 1994.

Chicagská cesta – Blackhawks vyhrali štyri trofeje po sebe v strede 60. rokov – dva po sebe získali Bobby Hull a potom Stan Mikita. Potom tím čakal takmer 50 rokov, kým sa najužitočnejším hráčom sezóny stal v roku 2016 Patrick Kane.

Potešenie od tučniakov – Pittsburgh bol domovom niekoľkých generačných talentov. Mario Lemieux, Jaromír Jágr, Sidney Crosby a Jevgenij Malkin spolu získali sedem Hartovych trofejí. Lemieux ju získal trikrát a trikrát bol ešte nominovaný. Crosby ju získal dvakrát a nominovaný bol ešte päťkrát. Malkin uspel raz z troch nominácií, Jágr raz z piatich. Spolu tak boli nominovaní 21-krát.

Tváre organizácií – Bobby Clarke získal pre Philadelphiu tri Hartove trofeje, Eric Lindros jednu. Alex Ovečkin je jediným hráčom Capitals, ktorý ju získal – trikrát. Dominik Hašek ju dvakrát získal pre Buffalo. Žiaden iný brankár ju v histórii nezískal dvakrát.

Dvaja z Toronta – Leafs sú najhorším tímom z Original Six s dvoma Hartovymi trofejami – v roku 1944 ju získal Babe Pratt a v roku 1955 Ted Kennedy. Ich hráči boli nominovaní ešte 15-krát, najčerstvejšie Doug Gilmour v roku 1993.

Raz a stačí – sedem tímov malo jediného držiteľa trofeje. Corey Perry z Anaheimu si ju vystrieľal 50-gólovou sezónou v roku 2011, Los Angeles za ňu vďačí Gretzkymu (1989) a pred jeho nástupom stihol Bryan Trottier jednu získať pre Islanders (1979). Martin Brodeur bol na trofej nominovaný trikrát, ale nakoniec ju pre Devils získal Taylor Hall. Joe Thornton ju priniesol do San Jose v roku 2006 a o štyri roky neskôr ju do Vancouveru priniesol Henrik Sedin. Senators svojho držiteľa nájdu ešte v pôvodnej organizácii – ako vôbec prvý hráč v histórii získal Hartovu trofej Frank Nighbor.

Tu niet čo vidieť – desať tímov nemali vo svojich mužstvách víťaza Hartovej trofeje – Calgary, Carolina, Columbus, Dallas, Florida, Minnesota, Nashville, Vegas a Winnipeg. štyri z nich – Wild, Predators, Golden Knights a Jets – ešte nemali ani nominanta. Jediný nominant Arizony pochádza ešte z éry pôvodných Jets – Dale Hawerchuk v roku 1985. Rovnaká situácia sa týka Caroliny, ktorej nominant bol Mike Liut v roku 1987, keď organizácia sídlila ešte v Hartforde. Obaja vtedy doplatili na Gretzkyho éru.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 20. 05. 2020 | Rubrika: Magazín