Európski brankári v NHL pred rokom 1990

Dnes sú európski hráči v NHL bežnou záležitosťou. Avšak, nie vždy tomu tak bolo. Hráči zo starého kontinentu mali v minulosti problém sa do zámoria dostať a platilo to aj o brankároch. Aj oni sa do Národnej hokejovej ligy dostávali len veľmi pomaly. My sa pozrieme na prehľad mužov v maskách, ktorí v lige písali históriu európskej brankárskej školy pred rokom 1990.

Prvými gólmanmi pochádzajúcimi z Európy, boli rodáci z Britských ostrovov. Hokejovo však vyrastali v Kanade, a preto ich nemôžeme považovať za „pravých Európanov“. Z nich rozhodne najväčšiu stopu zanechal legendárny Charlie Gardiner.


Rodák zo škótskeho Edinburgu sa do NHL dostal v roku 1927 a okamžite sa zaradil medzi hviezdnych gólmanov. Hoci jeho tím Chicago Black Hawks za prvé dve sezóny neprehral len v 23 zápasoch, Gardiner si udržal miesto i v ďalších rokoch. Svoju kariéru okorenil dvoma Vezinovymi trofejami a zakončil ju ziskom Stanleyho pohára v roku 1934. Bohužiaľ, posledné roky ho sužovali zdravotné problémy, do zápasov často nastupoval s neznesiteľnými bolesťami hlavy a krátko po jeho slávnom víťazstve zomrel na krvácanie do mozgu, ktoré bolo následkom infekcie.

Švédsko

Aby sme našli prvého čistokrvného Európana, musíme sa presunúť až do 1. novembra 1977, kedy sa v bráne New York Islanders predstavil Švéd Göran Högosta. Do zápasu naskočil len na deväť minút. Ďalšie štarty pridal až o dva roky, keď bránku Quebecu Nordiques hájil v 21 zápasoch a zaznamenal 5 víťazstiev. V rovnakej sezóne ako Högosta, sa v NHL predstavil i jeho krajan Hardy Aström, ktorý je prvým Európanom s odchytaným celým zápasom. V drese Rangers nastúpil do stretnutia proti Montrealu Canadiens, v ktorom chytil 28 striel súpera a jeho New York vyhral 6:3. V tejto sezóne odchytal ešte ďalšie 3 zápasy. Do konca kariéry ich pridal ešte 79 za Colorado Rockies.

Posledným Švédom ktorý sa predstavil v lige pred rokom 1990 bol slávny Pelle Lindbergh. Rodák zo Štockholmu sa do NHL dostal prvýkrát v sezóne 1981/82 v drese Philadelphie Flyers, ktorá ho draftovala v druhom kole. V tomto klube získal ako prvý Európan Vezinovu trofej a v tom istom roku, 1985, dostal Flyers do finále Stanleyho pohára, v ktorom nestačili na Edmonton Oilers (1:4 na zápasy). Bohužiaľ, pár mesiacov po finále tragicky zahynul pri autonehode. Tím Philadelphie si ho uctil udeľovaním tímovej trofeje, ktorú dostane hráč s najväčším pokrokom v sezóne.

Fínsko

Rok 1977 okrem prvých brankárov zo Švédska priniesol i prvého draftovaného európskeho gólmana. Tým sa stal Fín Markus Mattsson. Ten sa zároveň stal i prvým fínskym brankárom v NHL. Mattsona si v piatom kole vybrali Islanders, ale jeho kariéra v zámorí začala v konkurenčnej WHA. V tejto lige získal v sezóne 1978/79 v drese Winipegu Jets AVCO Trophy, čo mala byť obdoba Stanleyho pohára tejto „vzdoroligy“. Zároveň sa jednalo o posledný ročník WHA a Mattson zostal v klube i po presune do NHL. V tej si okrem Winipegu zachytal i za Minnesotu North Stars a LA Kings. Celkovo v lige odohral 82 zápasov. Kariéru zakončil doma vo fínskej Tappare.

Ďalším Fínom bol v roku 1980 Jari Kaarela, ktorý v najlepšej lige sveta odchytal len 5 zápasov za Colorado Rockies. Po ňom nasledoval Hannu Kamppuri, ktorý v tej istej organizácii (ktorá už však sídlila v New Jersey) zasahoval v 13 zápasoch v sezóne 1985/86. V tom istom ročníku sa v NHL predstavil aj Kari Takko. V 6 sezónach nastúpil do 142 zápasov, v dresoch Minnesoty North Stars a Edmontonu Oilers.

Posledným Fínom ktorý sa predstavil v NHL pred rokom 1990 bol Jarno Myllys. Rovnako ako Takko, i on začínal v klube Minnesota North Stars, v ktorom strávil 3 roky, ale nastúpil len do 12 zápasov. Svoju zámorskú kariéru ukončil v drese Sharks, kde v sezóne 1991/92 odchytal 27 zápasov. Po tejto sezóne nasledoval presun do Európy, kde sa stal uznávaným reprezentačným gólmanom. Napríklad, na Olympiáde v Lillehameri (1994) zaznamenal v 5 zápasoch neuveriteľný priemer inkasovaných gólov 0,60 a „Suomi“ doviedol k bronzovej medaile. V roku 1995 bol jedným zo strojcov historicky prvého titulu majstrov sveta pre Fínsko. Ďalší bronz pridal i v Nagane a svoju úspešnú kariéru ukončil až v sezóne 2004/05 v SaiPe.

Československo

Aj napriek železnej opone si cestu do NHL dokázali nájsť i naši hráči. Jediným gólmanom pred rokom 1990 s československým pasom bol Jiří Crha. Crhu si skauti všimli na reprezentačných akciách v prípravných zápasoch, keďže na Majstrovstvách sveta bol väčšinou až druhým či tretím gólmanom. Trojnásobný majster Československa, v drese Tesly Pardubice, emigroval do zámoria v roku 1979. Tam podpísal zmluvu s tímom AHL New Brunswick Hawks. Tím bol „farmou“ Toronta, a práve v drese s modrým javorovým listom na hrudi nastúpil aj v NHL. V sezóne 1979/80 zasiahol do 15 zápasov a o rok neskôr sa stal prvou brankárskou jednotkou z Európy, keď si zachytal v 54 stretnutiach. K tomu pridal aj tri zápasy vo vyraďovacej časti. Bohužiaľ, týmto jeho príbeh v NHL končí. Po dvoch sezónach v nižších súťažiach odišiel do Nemecka, kde sa na dlhé roky stal jednotkou EHC Freiburg. Kariéru ukončil v ročníku 1992/93. Po konci aktívnej činnosti sa stal hokejovým agentom.

ZSSR

Ruku hore každý, kto si pod pojmom sovietsky brankár predstaví Vladislava Tretiaka. Bohužiaľ, 10-násobný majster sveta a trojnásobný olympijský víťaz strávil celú svoju kariéru za železnou oponou, v drese CSKA Moskva. Preto prvý muž, ktorý sa predstavil v bránke tímu z NHL, bol jeho nástupca na pozícií brankárskej jednotky Červenej mašiny, Sergej Myľnikov. Jeho príbeh je však menej akčnejší ako príbeh českého debutanta. Myľnikov dostal výnimku od vedenia Sovietskeho zväzu a v sezóne 1989/90 nastúpil na 10 zápasov v drese Quebecu Nordiques, kde si zachytal za Petrom Štastným či vtedy mladíkom Joe Sakicom. NHL mu však nesadla, a tak jeho priemer inkasovaných gólov sa zastavil na čísle 4,97. Napriek tomu jeho kariéru môžeme hodnotiť ako úspešnú. Rodák z Čeľabinska sa stal olympijským víťazom (1988), 3-násobným majstrom sveta a 2 tituly svetového šampióna si pripísal i na majstrovstvách sveta do 20 rokov.

Nemecko

Meno Olaf Kölzig je určite mnohým hokejovým fanúšikom známe. Legenda Washingtonu Capitals sa dostala na drafte 1989 na rad už ako 19. v poradí. A hneď v nasledujúcej sezóne odohrala za Caps 2 zápasy. Rodák z juhoafrického Johannesburgu nastúpil v NHL do 719 zápasov základnej časti a ďalších 49 pridal v play-off. V roku 1998 dotiahol Washington k prvej účasti vo finále, ale zo série s Detroitom Red Wings sa ako outsideri porúčali už po 4 zápasoch. Celkovo vyraďovacie boje zakončil s fantastickou štatistikou priemeru inkasovaných gólov (1,95) a s 94,1% úspešnosťou zásahov. Najväčší individuálny úspech zažil v ročníku 1999/00, keď získal svoju jedinú Vezinovu trofej ako len tretí Európan. V roku 2006 pridal Trofej Kinga Clancyho, ako ocenenie jeho ľudských kvalít. Svoju poslednú sezónu odohral v roku 2008, keď v drese Tampy Bay nastúpil do 8 zápasov. Za zmienku stojí aj Karl Friesen so 4 zápasmi za New Jersey v sezóne 1986/87.

S rozpadom Sovietskeho zväzu a východného bloku sa v NHL roztrhlo vrece s hráčmi z Európy. Zo skromných začiatkov, keď boli európski brankári atrakciou, sme sa v aktuálnej sezóne dostali až na 35 strážcov svätýň. Od roku 2012 sa stalo len dvakrát, že Vezinovu trofej nevyhral Európan. Tento príbeh však začal u prvých priekopníkov. U dvanástich mien, ktoré si v najprestížnejšej lige sveta zachytali i pred rokom 1990.


Autor: Dávid Kyzek | Vydané: 01. 06. 2020 | Rubrika: Magazín