Pálffy je najmenej doceneným členom Siene slávy IIHF, píše sa v zámorí

Islanders v 90. rokoch nenadviazali na slávu z 80. rokov, patrili medzi slabé tímy a zlé vedenie viedlo aj k strate záujmu zo strany fanúšikov. Napriek všetkému sa v tíme objavilo niekoľko nedocenených hráčov svojej generácie, ako Travis Green, Derek King, Bryan Smolinski, Brian Berard či Mathieu Schneider. Americký novinár Jon Zella však za toho najmenej doceneného označil nášho Žigmund Pálffyho.

V čase, keď bola ofenzíva v lige na ústupe aj napriek tomu, že v nej hralo niekoľko z najlepších hokejistov všetkých čias, bol Pálffy jedným z najproduktívnejších hráčov NHL. Ak sa pozrieme na sezóny 1995/96, 1996/97 a 1997/98, tak ho nájdeme medzi menami, ako sú Brendan Shanahan, Ron Francis, Brett Hull, Mario Lemieux, Keith Tkachuk či Eric Lindros.

Počas týchto troch sezón zaznamenal skalický rodák v priemere 45 gólov a 88 bodov na sezónu, čo by ho umiestnilo do prvej desiatky bodovania v ročníkoch 1996/97 a 1997/98. „Napriek tomu, ak by ste sa niekoho opýtali na top strelcov gólov konca 90. rokov, Pálffyho meno by nemuselo byť spomenuté,“ konštatuje Zella.

Okrem tzv. éry mŕtveho puku však Pálffy podľa Zellu doplatil aj na marketingové rozhodnutia tímu, v ktorom pôsobil. Islanders v strede 90. rokoch prechádzali neslávne známou zmenou identity, pričom Slovák nebol určený za jednu z tvárí organizácie napriek tomu, že bol zďaleka jej najlepším hráčom.

Podľa Nicka Hirshona, niekdajšieho redaktora New York Daily News, ho Islanders nikdy nepropagovali, pretože pochybovali o jeho vodcovských kvalitách. To bolo podľa Hirshona zaujímavé preto, lebo Pálffy bol popredným hráčom ligy, fanúšikovia ho napodobňovali aj nosením parochní a medzi tretinami bol obľúbeným hosťom televízií zastupujúcich súperov.

„V krátkosti, zvyšok ligy a fanúšikovia Islanders samotní videli Pálffyho ako tvár tímu, ale vedenie Islanders z nejakého dôvodu váhalo s jeho propagáciou,“ poznamenal Zella. Hirshon dodal, že za celé jeho pôsobenie na Long Islande bol „Ziggy“ len v jednej novinovej reklame a tím radšej propagoval hráčov, ako bol Brett Lindros, ktorý nakoniec odohral v NHL len 51 zápasov.



Po štyroch sezónach, v ktorých Pálffy strelil 158 gólov, bol 21. júna 1999 vymenený do Los Angeles. Tam absolvoval štyri sezóny po sebe s minimálne 27 gólmi, dvakrát sa pritom dostal cez 35-gólovú métu. Kariéru ukončil ako hráč Pittsburghu v sezóne 2005/06 pre problémy s ramenom. Počas 12 sezón v NHL mal priemer nad bod na zápas.

Zella pripomenul aj to, že po menšej odmlke sa Pálffy vrátil ešte k hraniu doma na Slovensku, kde absolvoval ďalších päť ročníkov za Skalicu. V 53 dueloch sezóny 2008/09 sa poriadne zviditeľnil, keď strelil 52 gólov a nazbieral 99 bodov v 53 stretnutiach. Nadobro s hokejom skončil v júli 2013.

„Hoci možno nikdy nezíska ocenenie, ktoré si skutočne zaslúži, na Pálffyho fanúšikovia Islanders zo stredu 90. rokov nezabudnú,“ dodal Zella o hráčovi, ktorého meno v roku 2019 obohatilo aspoň Sieň slávy IIHF.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 27. 05. 2020 | Rubrika: Slováci v NHL