Blueshirts našli svojho lídra, siahne spolu s Gáboríkom na Stanley Cup?

Tím z newyorského Manhattanu dokázal naposledy vybojovať Stanleyho pohár pre svojich náročných fanúšikov v roku 1994, kedy partia okolo Marka Messiera porazila čierneho koňa play-off – Vancouver Canucks. Od tej doby newyorskí „jazdci“ do finále o Stanleyho pohár už nezavítali. Priaznivci Rangers však dúfajú, že ich tím sa konečne uberá tou správnou cestou a nebude trvať dlho, kým sa tam znova objaví.

Jaromír Jágr, Markus Näslund, Wade Redden, Chris Drury či Scott Gomez. To všetko sú pre fanúšikov NHL zvučné mená, no ani jeden z týchto hráčov nedokázal pre organizáciu Rangers vybojovať trofej pre víťaza vyraďovacej časti.

Snáď najväčšiu šancu na zisk prestížnej trofeje mali „Blueshirts“ s Jaromírom Jágrom v roku 2006, no legendárny český útočník si hneď v prvom striedaní v prvom kole play-off zhoršil svoje zranenie ramena a musel byť okamžite odvedený do šatne. So zahanbujúcou prehrou v štyroch zápasoch sa Rangers porúčajú na dovolenku. Pritom na začiatku ročníka boli považovaní za horúceho kandidáta na Stanley Cup. Jágr, ktorý v tej sezóne nazbieral 123 kanadských bodov, bol preto veľmi sklamaný.

Každý jeden z vyššie uvedených hráčov prišiel na Manhattan, aby posilnil mužstvo, no skôr či neskôr všetci zlyhali a ich cesty s tímom sa rozišli. To neplatí pre Wadea Reddena, ktorý má platnú zmluvu so svojím zamestnávateľom do konca sezóny 2013/14. Tridsaťštyriročný Kanaďan však poslednú sezónu strávil na farme v tíme Hartford Wolf Pack a stal sa tak najdrahším hráčom hrajúcim v histórií AHL. Skutočne smutný osud pre niekdajšiu celkovú druhú voľbu v drafte z roku 1995, ktorá zažila svoje najlepšie roky s tímom Ottawa Senators.

Generálny manažér Glen Sather sa na začiatku leta rozhodol priniesť ďalšieho skúseného veterána, ktorý má za úlohu pomôcť Rangers dosiahnuť tie najvyššie méty. 2. júla podpisuje Sather zmluvu s najsledovanejším voľným hráčom na trhu – Bradom Richardsom, ktorý už prsteň pre víťaza Stanley Cupu má vo svojej zbierke.

Víťaz Conn Smythe Trophy z roku 2004, ceny pre najplatnejšieho hráča v play-off, sa dohodol s vedením „jazdcov“ na podmienkach deväťročnej zmluvy, počas ktorej mu na účte pribudne 60 miliónov amerických dolárov. Sather tak pritiahol do svojho tímu nahrávača, akého si želal v podobe Scotta Gomeza, ktorý jeho očakávania nenaplnil.

„Potrebujeme hráča, ako je on, aby sme mohli pokročiť o úroveň vyššie,“ povedal Sather.

Tridsaťjedenročný Richards, ktorý bol draftovaný tímom Tampa Bay Lightning v roku 1998 z celkového 64. miesta, odmietol predĺžiť zmluvu s Dallasom. Nebol totižto spokojný so situáciou ohľadne vlastníctva klubu, ktorá v Texase zavládla. Taktiež sa veľmi túžil vrátiť späť do Východnej konferencie, v ktorej svoju kariéru začínal.

„Mám starého otca, ktorý má 93 rokov a ktorý stále sleduje všetky moje zápasy, nebol veľmi spokojný, keď sa musel pozerať na všetky tie zápasy na západnom pobreží.“

Richards mal jasnú predstavu, čo od svojho nového zamestnávateľa bude požadovať. Stabilného vlastníka, silné hokejové prostredie a šancu na zisk pohára. Pritom mal záujem podpísať dlhodobý kontrakt, pravdepodobne taký, ktorý by mu vypršal v dobe, keď sa rozhodne s hokejom skončiť. Rangers sú jedným z najbohatších klubov NHL, fanúšikovská základňa je taktiež veľmi veľká a s jeho menom na súpiske majú pravdepodobne aj šancu dostať sa na vrchol.

Kanadský rodák, ktorý v minulej sezóne zaznamenal takmer bod na zápas, je so svojím rozhodnutím nadmieru spokojný a jedným dychom dodáva, že hru v New Yorku si bude veľmi užívať a už sa nevie dočkať, kedy bude môcť odohrať svoj prvý zápas v najslávnejšej hokejovej aréne na svete.

„Bude to určite výzva,“ vyjadril sa Richards pre oficiálnu stránku ligy. „Bude to niečo úplne iné. Aké môže byť lepšie miesto pre hokejistu než Madison Square Garden, v ktorej budem noc čo noc hrať. Je to sen, ktorý sa stal skutočnosťou.“

Jeden z najlepších nahrávačov v lige sa stretne opäť s trénerom Johnom Tortorellom, pod ktorým v roku 2004 vybojoval Stanley Cup. Tortorella bude od neho očakávať, že zdvihne produktivitu najmä v presilovkách a pokúsi sa napraviť pošramotenú povesť slovenského útočníka Mariána Gáboríka, s ktorým by mal hrať v prvej útočnej formácií.

Odchovanec trenčianskeho hokeja si na Manhattane narobil kopu nepriateľov po nie celkom vydarenej sezóne. V 62 zápasoch základnej časti dokázal nastrieľať len 22 gólov. To je na hráča, ktorý poberá 7,5 milióna dolárov za sezónu, a niekdajšieho štyridsaťgólového strelca, žalostne málo. Gáborík prežil pred koncom základnej časti a na začiatku play-off veľké gólové suchoty, kedy sa nedokázal trafiť do čierneho 12-krát v rade.

Taktiež „dopomohol“ k prehre „Jazdcov“ vo štvrtom zápase play-off v sérií s Washingtonom Capitals, kedy sa v predĺžení snažil odstrániť puk z bránkoviska Henrika Lundqvista, ktorý sa načiahol po skákajúcej čiernej gume, no konečný výsledok znamenal gól v sieti švédskeho brankára, ktorý zaznamenal Jason Chimera po odraze z Gáboríkovej hokejky. Pre Rangers, ktorí po dvoch tretinách vyhrávali rozdielom troch gólov a mali na dosah vyrovnanie v sérií, bola táto prehra veľmi nepríjemná.

„Je to veľmi bolestivé. Cítim sa veľmi frustrovane,“ povedal novinárom po zápase gólman Henrik Lundqvist, ktorý smutne sedel na lavičke v šatni s hlavou vo svojich dlaniach.

Dvadsaťdeväť ročný Gáborík je však po boku Richardsom pripravený kompenzovať si streleckú mizériu i neúspech z play-off.

Vo svojom veku bude Gáborík stále na vrchole fyzických síl a pokiaľ ostane konečne zdravý môže zažiť životnú sezónu. Hranica 50 gólov v jeho podaní ostala stále neprekonaná. S Bradom Richardsom, ktorý by mal šikovné krídlo zásobovať kvalitnými prihrávkami, by dosiahnutie tejto méty nemuselo znamenať veľký problém. Sám Marián je z príchodu Richardsa viac než nadšený.

„Vážim si všetkých hráčov, s ktorými som mal možnosť pôsobiť, ale veľmi sa teším na príležitosť hrať s Bradom Richardsom," vyjadril sa v rozhovore pre NY Post. „Sledoval som jeho hru dlhodobo a vždy som ju obdivoval. Spôsob akým sa prezentuje na ľade, jeho hru s pukom a najmä to, ako zlepšuje výkonnosť spoluhráčov. Ak budem hrať s Bradom, bude to veľmi vzrušujúce. Na túto príležitosť veľmi teším.“

Keď sa vedenie Rangers rozhodlo vyplatiť zo zmluvy svojho kapitána, tridsaťpäťročného Američana Chrisa Druryho, na jazyk sa všetkým tlačila otázka: Kto sa stane v nasledujúcej sezóne v poradí už 27. kapitánom tohto slávneho klubu z pôvodnej šestice tímov NHL, tzv. „original six“?

New York Rangers sa stal ôsmym klubom NHL, ktorý sa pred štartom nového ročníka bude snažiť vyriešiť otázku ohľadom svojho kapitána. Medzi najvážnejších kandidátov na túto prestížnu funkciu patrí zrejme Richards spolu s dvadsaťšesťročným rodákom z amerického Rochesteru – Ryanom Callahanom. Do úvahy by pripadal aj 24-ročný člen rodinného klanu bratov Staalovcov – Marc. Keďže o tom, komu bude písmeno „C“ vyšité na dres rozhoduje hlavný tréner mužstva, najväčšie šance sa dávajú práve Richardsovi.

„Myslím si, že tieto rozhodnutia budú vykonané po začiatku tréningového kempu,“ nechal sa počuť Tortorella. „Vedieme rozhovory s potenciálnymi kandidátmi. Rozhodneme sa. Možno náš tím čakajú do začiatku sezóny ešte nejaké zmeny.“

Ryan Callahan, ktorý nastupuje na ľad v každej hernej činnosti a zosobňuje všetko, čo by ste od pravého kapitána NHL čakali, taktiež nie je úplne bez šance. Alebo voľba padne na Marca Staala, o ktorom viete s určitosťou povedať, že po Henrikovi Lundqvistovi to bude práve on, kto strávi na ľade najviac času?

Po opadnutí eufórie z podpisu Brada Richardsa sa fanúšikovia Rangers začali obrácať na Sathera s ďalšou otázkou. Naozaj si Glen Sather myslí, že Richards bude schopný hrať až do dovŕšenia štyridsiateho roku života?

„Slats“ preto dáva do pozornosti Marka Recchiho, ktorý ako štyridsaťtriročný dokázal vsietiť dva góly do svätyne Vancouveru Canucks počas tohtoročného finále Stanley Cupu. Samozrejme, že si je vedomý toho, že v takomto vysokom veku nebude Richards už ani zďaleka tak produktívny, ako môže byť počas nastávajúcich 4-5 rokov, kedy má v talóne stále veľkú zásobu gólov a asistencií.

V 772 zápasoch základnej časti nastrieľal Richards 220 gólov a na 496 prihrával, nikdy sa mu však nepodarilo prekonať magickú hranicu 100 bodov v jednej zo svojich desiatich sezón. Spolu s Mariánom Gáboríkom by tak mohli obaja prekonať méty, na ktoré doteraz ani jeden z nich nedosiahol. Samozrejme, že najväčšiu radosť by spravili sebe i všetkým priaznivcom „Blueshirts“ tým, keby konečne vybojovali pre slávny klub ešte slávnejšiu trofej Lorda Stanleyho. S Bradom Richardsom, Mariánom Gáboríkom, či Ryanom Callahanom by tak nemusela celá ťarcha týmu ležať na pleciach Henrika Lundqvista.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (15)