Top 10 Slovákov bez Stanley Cupu

Ich mená sa stali známe nielen na Slovensku, ale aj v zámorí. Aj napriek tomu, že sa radili k ligovej špičke, nemali toľko šťastia, aby počas kariéry siahli na prestížny Stanley Cup. Predstavujeme vám najlepších 10 Slovákov, ktorí titul v NHL nezískali.

10. Andrej Meszároš

post: obranca
sezóny: 2005-súčasnosť
kluby: Ottawa Senators, Tampa Bay Lightning, Philadelphia Flyers, Boston Bruins, Buffalo Sabres

Považskobystrický rodák si počas úvodných štyroch ročníkov v NHL vyslúžil prezývku „Ironman“. Do vážneho zranenia ramena nevynechal žiadne z 298 stretnutí. Medzi inými ani po tom, čo po zásahu pukom do tváre prišiel takmer o polovicu zubov. Rany mu zašívali 70 stehmi. „Chcem hrať každý zápas,“ komentoval situáciu Meszároš a na druhý deň opäť figuroval v zostave.

Najvydarenejšie obdobie doterajšej kariéry prežil so „senátormi“. Okrem nominácie do „NHL YoungStars Game“ ho v premiérovej sezóne zvolili do tímu najlepších nováčikov. O rok neskôr to s Ottawou dotiahol do finále Stanley Cupu.

Po zbabranom poslednom roku, kedy putoval najprv z Philadelphie do Bostonu, napokon zakotvil v Buffale. Ešte stále má iba dvadsaťosem a solídne šance zdvihnúť prestížnu trofej nad hlavu. Pravda, je otázne, či to bude v drese „šablí“, najslabšieho tímu súťaže.

9. Richard Zedník

post: pravé krídlo
sezóny: 1995-2009
kluby: Washington Capitals, Montreal Canadiens, New York Islanders, Florida Panthers

Prvá kompletná sezóna a hneď účasť vo finále o pohár lorda Stanleyho. Po boku Petra Bondru vtedy tento rýchly krídelník netušil, že zároveň posledná. Inak spanilú jazdu Capitals zastavil Detroit. A hoci v play-off odohral Zedník počas zámorskej kariéry dohromady takmer 50 duelov, tak blízko k vrcholu sa viac nepriblížil.

Na jeho hokejové kvality spomínajú najradšej v Montreale. Nielenže tam prežil dva 50-bodové ročníky, no najmä výkon z Heritage Classic, prestížneho zápasu pod holým nebom, odborníkov zaujal. Strelil dva góly a vyhlásili ho za hviezdu stretnutia.

S menom Zedník sa v NHL spája ešte jeden moment, na ktorý s určitosťou nikto nezabudne. Moment, keď mu spoluhráč Olli Jokinen korčuľou „rozťal“ krk. „Zet“ sa vtedy druhýkrát narodil.

8. Róbert Švehla

post: obranca
sezóny: 1994-2003
kluby: Florida Panthers, Toronto Maple Leafs

Podobne ako Meszároš i Švehla si vydobyl v najkvalitnejšej hokejovej lige sveta povesť železného muža. Za osem kompletných sezón vynechal iba šesť zápasov, pričom dodnes drží hneď niekoľko platných klubových rekordov „panterov“ medzi obrancami. Server Panther Parkway ho v marci 2014, pri príležitosti osláv „dvadsaťročnice“ tímu z Floridy, vymenoval za jeho historicky najlepšieho „zadáka“.

Nie náhodou. Už ako nováčik priviedol podceňované mužstvo do finále play-off. Najlepšiu sezónu vtedy ozdobil unikátny výkon kolo predtým. V siedmich zápasoch totiž „panteri“ vyradili vo finále konferencie silný Pittsburgh Penguins. A možno by na tom nebolo nič, keby dvaja „tučniaci“, v sezóne 161 bodový Lemieux a 149 bodový Jágr, zaznamenali v sérii viac ako dva body. Alebo by nesmeli nastúpiť proti Švehlovi?

Avšak aj pre „Švehliča“ to bola jediná reálna príležitosť siahnuť si na strieborný grál. Odvtedy sa za prvé kolo „vyraďovačky“ nedostal.

7. Ľubomír Višňovský

post: obranca
sezóny: 2000-súčasnosť
kluby: Los Angeles Kings, Edmonton Oilers, Anaheim Ducks, New York Islanders

Po Zdenovi Chárovi druhý najproduktívnejší slovenský obranca profiligy. V 830 zápasoch nazbieral Višňovský doposiaľ 475 bodov. Rekordná sezóna 2010/11, kedy ich zaknihoval 68 – najviac spomedzi všetkých bekov NHL, mu vyniesla nomináciu na Norris Trophy. Z jej zisku sa ale netešil.

Rovnako tomu bolo v prípade Stanley Cupu. S rozdielom, že vyhrať ten mal „Višňa“ sťažené. Doplácal na pôsobenie v slabších tímoch, ktoré sa do play-off často neprebojovali. Na prvý gól kariéry v nadstavbovej časti dokonca stále čaká.

Či ho strelí a či bude znamenať zároveň opojný pocit z víťazstva na konci, si musíme minimálne rok počkať. Tiež sa dozvieme, či Višňovský odohrá posledný ročník v prestížnej súťaži. S „ostrovanmi“ má totiž ofenzívny obranca zmluvu už len na jednu sezónu.

6. Jozef Stümpel

post: center
sezóny: 1991-2008
kluby: Boston Bruins, Los Angeles Kings, Florida Panthers

„Stumpy“ svojím prehľadom, konštruktívnym poňatím hry a skvelými prihrávkami takmer dve dekády zásoboval najlepších hokejistov NHL. Medzi inými napríklad dlhoročného kamaráta Žigmunda Pálffyho.

A bol to práve útok s Pálffym a Lucom Robitaillom na krídlach, ktorý vytiahol „kráľov“ z L.A. aspoň do semifinále západnej konferencie v sezóne 2000/01. Od odchodu Gretzkého vec nevídaná. Ibaže väčšieho úspechu sa Stümpel nedočkal.

Ako útecha mu môžu slúžiť slová bývalého spoluhráča z Los Angeles a neskôr Floridy, Olliho Jokinena: „Keď som v roku 1997 vstupoval do zámorského kolotoča, Jozefa som pozorne sledoval. A nielen ja, takmer väčšina mužstva.“ (pozn.: v spomínanom ročníku Stümpel vyhral so 79 bodmi produktivitu „kráľov“, aby v celkovom hodnotení NHL skončil 10. – dodnes ide o jeho najlepšiu sezónu).

5. Anton Šťastný

post: ľavé krídlo
sezóny: 1980-1989
kluby: Quebec Nordiques

Najmladší z bratskej trojice Šťastných, ktorá pôsobila v najlepšej hokejovej lige sveta. Anton za morom ani raz nevymenil dres, pričom kompletnú kariéru odohral vo farbách Quebecu. Všetkých deväť sezón po boku Petra, štyri s Mariánom.

Hoci nikdy nedosahoval Petrove kvality, Anton nepatril k priemerným hráčom. V historických štatistikách Nordiques je tretí najproduktívnejší s takmer bodom na zápas. Počas najlepšieho ročníka si ich pripísal 92. Okrem toho, osemkrát za sebou pokoril 25 gólovú hranicu.

V play-off však, podobne ako ostatní hráči zoznamu, po poslednom zápase nežiaril. Jeho maximom ostalo finále konferencie, ktoré dosiahol dvakrát.

4. Pavol Demitra

post: center
sezóny: 1993-2010
kluby: Ottawa Senators, St. Louis Blues, Los Angeles Kings, Minnesota Wild, Vancouver Canucks

Pravý „gentleman“ na korčuliach, schopný hrať na akomkoľvek poste v útoku. Keď mu zámorskí novinári v roku 2000 udelili Lady Byng Trophy – cenu pre najslušnejšieho hráča súťaže, iba ťažko mohli nájsť lepšieho laureáta. A nešlo pritom len o osem trestných minút, ktoré v sezóne nazbieral, no predovšetkým o vysoký herný štandard, čo ponúkal. Až taký, že ho vyniesol na piate miesto historických klubových štatistík v počte bodov za „Bluesmanov“.

Ani v bojoch o najslávnejší pohár si nepočínal najhoršie. Zo 16 možných pokusov doň nazrel jedenásťkrát. Žiaľ, najďalej do finále konferencie počas ročníka 2000/01. V ňom si St. Louis vylámalo zuby na neskorších víťazoch z Colorada.

Napokon, po vojne je každý generál. Ale ktovie, možno by nám sám „Demo“ povedal, že oveľa viac než vyhrať Stanley Cup, je vidieť ľudí stáť a počuť: „Ďakujeme.“. Mal by pravdu.

3. Žigmund Pálffy

post: pravé krídlo
sezóny: 1994-2006
kluby: New York Islanders, Los Angeles Kings, Pittsburgh Penguins

24 zápasov, 19 bodov. Pálffyho skromné čísla v kariérnom play-off. Čísla, ktoré by ho sotva pustili do čo i len jedného veľkého finále o Stanley Cup. Za dvanásť sezón, pochopiteľne, Skaličan žiaden nevyhral. Lenže čo je to v porovnaní s tým, že v jeho prípade hovoríme o jednom z najlepších slovenských hokejistov, ktorí kedy brázdili klziská NHL.

V každom tíme bol hviezda. Kanadské body zbieral elitný krídelník ako na bežiacom páse. Len málo hráčov dosiahlo počas pôsobenia v „profilige“ produktivitu vyššiu než bod na zápas. „Ziggymu“ sa to podarilo. S tragickými mužstvami...

Pri jeho odchode z New Yorku fanúšikovia „ostrovanov“ horko plakali. O pár rokov sa k nim pridal legendárny Mario Lemieux, keď zraneniami sužovaný Pálffy nedobrovoľne končil zámorskú kariéru. Bol to totiž sám „Super Mario“, kto ho prehovoril obliekať si dres s „tučniakom“.

2. Peter Bondra

post: pravé krídlo
sezóny: 1990-2007
kluby: Washington Capitals, Ottawa Senators, Atlanta Trashers, Chicago Blackhawks

Kanonier na pohľadanie pokoril dvakrát 50-gólovú hranicu za sezónu. Trinásť rokov po sebe ich nedal menej ako 20. Ako 37. hráčovi NHL sa mu podarilo zlomiť bájnu 500-gólovú hranicu. I to Bondru radí ešte stále na prvé miesto histórie Wasingtonu Capitals v počte bodov, gólov či hattrickov. Okrem nich drží množstvo iných čiastkových klubových rekordov.

A bol to práve jeden z Bondrových vydarených ročníkov, keď sa s tímom po 52-gólovej žatve v základnej časti prebojoval až do finále Stanley Cupu. So spoluhráčom Zedníkom nestačili na Detroit. Ale o tom už reč bola.

Na sklonku zámorskej kariéry Ted Leonsis, majiteľ Capitals, „vytrejdoval“ Bondru do Ottawy so slovami: „Peter si zaslúži šancu zabojovať o pohár.“ Zdrvený „Bonzai“ sa z tejto výmeny nikdy nespamätal. Ešte dvakrát vymenil dres, no na slávnu trofej aj tak nesiahol.

1. Peter Šťastný

post: center
sezóny: 1980-1995
kluby: Quebec Nordiques, New Jersey Devils, St. Louis Blues

Do zámoria otvoril dvere nielen Slovákom. V 80. rokoch iba jeden hráč nazbieral viac bodov ako on. Volal sa Gretzky. „Keď som videl, s akou vášňou a chuťou Peter Štastný hral, jednoducho presne takých hráčov sme potrebovali. Európania by nikdy nemali zabudnúť, že im práve Peter otvoril dvere do NHL,“ poznamenal raz Jacques Demers.

Už v premiérovej sezóne zažiaril. So 109 bodmi vytvoril nový rekord ligy a tešil sa z Calder Trophy - ceny pre najlepšieho nováčika. Šťastný bol na ľade lídrom, o čom svedčí fakt, že z prvých ôsmich sezón až 7-krát zaznamenal 100 bodov. Čoskoro sa stal i lídrom kabíny, aby neskôr Quebec Nordiques navždy vyradili jeho dres s číslom 26.

Zo slabého tímu spravil konkurencieschopný. Nestačilo to. Strieborný grál ostal pre Petra Šťastného zakliaty. A tak sa jeden z najväčších hráčov všetkých čias, a prvé miesto nášho rebríčka, musí uspokojiť s dvojnásobnou účasťou vo finále konferencie, s množstvom individuálnych ocenení či s uvedením do Siene slávy svetového hokeja.