Európske draftové jednotky NHL

Vstupný draft NHL, na ktorom si jednotlivé kluby vyberajú nádejných mladých hráčov, funguje už 52 rokov. Byť draftovou jednotkou, teda hráčom vybraným z prvého miesta, je vo väčšine prípadov znakom veľkej kvality. Nie všetci takíto hráči sa však stali hviezdami.

Podmienky potrebné pre draftovanie hráča sa od jeho zavedenia menili. Od úplne prvého v roku 1963 až po 1969 si tímy mohli vyberať hráčov starších ako 17 rokov, ktorých nepodporovala žiadna organizácia z NHL. Neskôr sa výber obmedzil na hráčov vo veku 17 – 20 rokov. Od roku 2010 už má draft sedem a viac kôl, takže ním prejde vyše 200 mladíkov.

Z 53 doterajších draftových jednotiek bolo až 41 Kanaďanov. Američania a Európania majú zhodne po šesť zástupcov, z toho traja sú Rusi, dvaja Česi a jeden Švéd. Práve ten sa stal historicky prvým hráčom zo starého kontinentu, ktorého meno zaznelo na drafte ako prvé.

Predstavme si tých niekoľko hráčov z európskej hokejovej školy, ktorí dokázali zámorských skautov zaujať natoľko, že sa nezmazateľne zapísali do histórie ako draftové jednotky NHL. Sú medzi nimi legendy, kontroverzné postavy i súčasná superhviezda.

Mats Sundin – 1989, Quebec Nordiques

Prvý Európan so statusom draftovej jednotky, doteraz jediný s týmto označením a tiež prvý z tejto skupiny hráčov, ktorý sa zaradil medzi legendy uvedením do Hokejovej siene slávy i Siene slávy IIHF. Stalo sa tak v roku 2012, tri roky po ukončení aktívnej kariéry. Bol tiež prvým hráčom, ktorého si Nordiques vybrali z celkovej prvej pozície.

Kariéra dnes 44-ročného niekdajšieho centra je plná rekordov. Je najdlhšie pôsobiacim európskym kapitánom v histórii NHL, keď viedol desať sezón tím Toronto Maple Leafs. So 420 gólmi a 987 bodmi je jeho historickým lídrom. Počas 13 ročníkov sa stal v klube legendou, čo dokazujú vyradenie jeho dresu s číslom 13 i zaradenie do Radu legiend.

Sundin absolvoval 1346 zápasov základnej časti NHL s bilanciou 564 gólov a 785 asistencií. Jeho 1349 bodov značí kariérny priemer vyše bodu na zápas. Celkovo je najlepším strelcom i najproduktívnejším hráčom zo všetkých Švédov v NHL. Jeho maximom je 114 bodov (47+67) zo sezóny 1992/93 v drese Quebecu Nordiques.

Rodák zo západnej časti Štokholmu prežil aj veľmi úspešnú reprezentačnú kariéru. S „Tre Kronor“ sa stal trikrát majstrom sveta a v roku 2006 i olympijským víťazom ako kapitán. Z MS má na konte aj po dve bronzové a strieborné medaily. Okrem toho si osemkrát zahral v Zápase hviezd NHL a v roku 2008 získal Mark Messier Leadership Award.

Sundinovi chýba k dokonalosti už iba Stanley Cup. Aj bez neho však patrí medzi najlepších hokejistov histórie a slovo „legenda“ v jeho prípade rozhodne nie je prehnaným. Od začiatku až do konca kariéry dokazoval, že si zaslúžil byť draftovou jednotkou NHL. Je príkladom hráča, ktorý do bodky naplnil svoj potenciál i všetky očakávania.

Roman Hamrlík – 1992, Tampa Bay Lightning

Floridský klub použil svoju premiérovú draftovú voľbu na dnes 41-ročného českého obrancu. Ten sa stal prvým Čechom, ktorého si klub NHL vybral z celkovej prvej pozície. Nemá za sebou nijako oslnivú kariéru, ale prežil toho veľa.

V NHL totiž absolvoval 1395 zápasov základnej časti, ktoré ho radia na 13. miesto historického poradia obrancov. Spolu v nich nazbieral 638 bodov za 155 gólov a 483 asistencií. Ďalších 113 duelov pridal v play-off, najviac za Montreal Canadiens.

Najdlhšie však pôsobil v tíme, ktorý ho draftoval, a to časti šiestich sezón. Prežil v ňom aj tú svoju bodovo najúspešnejšiu. V ročníku 1995/96 zaznamenal 65 bodov za 16 gólov a 49 prihrávok v 82 dueloch, všetko osobné maximá. O rok skôr si pripísal najviac trestných minút v kariére – 135.

Vrchol kariéry zažil v Edmontone a New Yorku Islanders, kde odohral tri zo svojich štyroch 40-bodových sezón. Teda v prípade, ak nerátame ročník 1997/98, v ktorom zaregistroval 41 bodov v dresoch Lightning a Oilers dokopy. Následne bol členom zlatého českého tímu na ZOH v Nagane.

Po výluke v sezóne 2004/05 zamieril rodák zo Zlína do Kanady. Po dvoch rokoch v Calgary zavítal do Montrealu. V drese Canadiens prežil svoje najúspešnejšie play-off kariéry, keď s Jaroslavom Halákom v bráne dokráčal až do konferenčného finále. V 19 zápasoch nazbieral deväť asistencií.

Po štyroch sezónach v metropole provincie Quebec absolvoval ďalšie dve vo Washingtone a aktívnu kariéru ukončil v ročníku 2012/13 už ako hráč NY Rangers. Vždy bol známy ako tvrdý a nepriepustný zadák, čo sa odrazilo aj na počte jeho vylúčení. Na konte má viac trestných minút než odohraných zápasov – 1408.

Patrik Štefan – 1999, Atlanta Trashers

Kým Hamrlík sa v NHL presadil, o jeho mladšom krajanovi Štefanovi sa to povedať nedá. Nielen, že zďaleka nenaplnil očakávania odborníkov, ale musel aj pre zranenie predčasne ukončiť nie veľmi dlhú ani vydarenú kariéru.

Trashers svoju historicky prvú draftovú voľbu využili práve na v súčasnosti 34-ročného rodáka z Příbrami. Nemali najmenší dôvod pochybovať o ňom. Do najvyššej českej súťaže prerazil už v 17 rokoch. Hral za pražskú Spartu a neskôr zaujal aj v nižšej zámorskej súťaži IHL.

Mal v sebe veľký potenciál brániaceho útočníka. Veľmi skoro ho však začali trápiť zranenia a už v tretej sezóne v NHL sa ocitol na „farme“ v AHL. Následne sa ešte pozbieral a v sezóne 2003/04 zaznamenal kariérne maximá so 14 gólmi, 26 asistenciami a 40 bodmi. Bola to pritom jeho jediná plná sezóna.

Po výluke, ktorú strávil vo Fínsku, sa nevrátil do Atlanty práve s presvedčivou formou. Ani na šiesty pokus sa mu s tímom nepodarilo postúpiť do play-off, navyše, vypršala mu zmluva. Novú nedostal, ale dočkal sa aspoň jedinej účasti na MS. Tú pretavil v zisk striebornej medaily.

Sezóna 2006/07 bola jeho poslednou v zámorí a odohral ju v drese Dallasu Stars. Bola to veľkolepá rozlúčka, ale v negatívnom zmysle slova. Nie len v Texase si ho budú navždy pamätať pre moment zo 4. januára 2007. V ten deň sa zapísal do ligovej histórie pádom s pukom na hokejke pred prázdnou bránou súpera.

Svoj tím takto obral o už isté víťazstvo, keďže sa to udialo v posledných sekundách zápasu proti Edmontonu za stavu 5:4. Paradoxne, využil to jeho krajan Aleš Hemský, ktorý vyrovnal doslova v závere duelu na 5:5 a rozjasal domácich fanúšikov. Odvtedy sa Štefan stal symbolom takýchto „failov".

Štefan absolvoval ešte tri zápasy za SC Bern vo švajčiarskej NLA predtým, ako musel pre pretrvávajúce zdravotné problémy predčasne ukončiť kariéru. V NHL stihol odohrať 455 súbojov s bilanciou 64 gólov a 124 prihrávok. V play-off si nakoniec nikdy nezahral.

Iľja Kovaľčuk – 2001, Atlanta Trashers

Dva roky po historickej celkovej prvej voľbe už Trashers trafili do čierneho. V NHL sa z historicky prvej ruskej draftovej jednotky stala hviezda, no svojím kontroverzným návratom do rodnej krajiny si poškvrnila povesť medzi zámorskými fanúšikmi.

Tridsaťdvaročný ľavý krídelník vstúpil do NHL ako čerstvý majster sveta hráčov do 18 rokov. Už v debutovej sezóne 2001/02 nazbieral iba v 65 zápasoch 51 bodov a nastrieľal 29 gólov. Cez hranicu 50 bodov sa dostal v každej z častí 11 ročníkov, ktoré v súťaži odohral.

Trashers si ho udržali až do sezóny 2009/10, v ktorej sa stal kapitánom. Počas nej bol však vymenený do New Jersey. S Devils následne podpísal rekordnú 15-ročnú zmluvu v hodnote 100 miliónov dolárov v nádeji, že si s tímom siahne na Stanley Cup. Pôvodne sa pritom plánoval podpis 17-ročného kontraktu za 102 miliónov, ten však liga nepovolila.

V Newarku začal mať časom problémy s trénerom, ktorý ho občas zaradil na pravé krídlo. Mával tiež pomalé štarty do sezón, pre ktoré bol párkrát zdravým náhradníkom. Najúspešnejším ročníkom bol preň tretí v organizácii, v ktorom sa s Devils prebojoval do neúspešného finále Stanley Cupu proti Los Angeles Kings.

Následná skrátená sezóna predznačila jeho koniec v NHL. Pred jej štartom totiž hral za Petrohrad v KHL, ktorý ho zlákal na návrat do rodného Ruska. Po 37 zápasoch sezóny 2012/13 sa tak rozhodol nečakane ukončiť kariéru v NHL a zamieril do najbohatšieho klubu KHL. Ospravedlnil to túžbou byť doma s rodinou, ale bola za tým aj nepohoda v tíme Devils.

Médiá na neho po podpise kolosálnej zmluvy stále tlačili a keď sa mu nedarilo, bol centrom ich pozornosti. Podľa niektorých tiež nebol tímovým hráčom, aj keď celé mužstvo hralo predovšetkým na neho. Mnohí považovali jeho odchod za zbabelý, napriek tomu zanechal v NHL nezmazateľnú stopu.

V 816 dueloch základnej časti zaznamenal priemer rovného bodu na zápas. Pripísal si 417 gólov a 399 asistencií. V play-off však odohral iba 32 súbojov. Jeho najlepšou bola sezóna 2005/06, v ktorej nazbieral 98 bodov za 52 gólov a 46 prihrávok v 78 zápasoch. Spolu šesťkrát prekonal 80-bodovú hranicu a rovnako šesťkrát strelil viac než 40 gólov.

Ešte úspešnejší bol na medzinárodnej scéne. S ruskou reprezentáciou sa stal dvakrát majstrom sveta, no získal aj po dve strieborné a bronzové medaily, ako aj olympijský bronz. Petrohrad doviedol v ostatnej sezóne ako kapitán k zisku Gagarinovho pohára. Po vypršaní štvorročnej zmluvy s SKA by sa podľa jeho slov možno bol ochotný vrátiť do zámoria. Nad tým však visí veľa otáznikov.

Alexander Ovečkin – 2004, Washington Capitals

Ďalší hráč, ktorý dokázal, že ruská hokejová škola stále produkuje obrovské talenty. Od svojho vstupu do NHL až dodnes je jednou z najväčších hviezd súťaže. Tri roky po krajanovi Kovaľčukovi sa stal ďalšou ruskou draftovou jednotkou a prvou, ktorá dokázala získať Calder Trophy pre najlepšieho nováčika sezóny. A bez pochýb zaslúžene.

Tridsaťročný Moskovčan vletel do NHL vo veľkom štýle a so 106 bodmi za 52 gólov a 54 asistencií ovládol kanadské bodovanie nováčikov. Vstupoval do nej už ako juniorský majster sveta a celkovo štvornásobný medailista z nižších svetových šampionátov. Po trochu „vlažnejšej“ druhej sezóne, 2006/07, odohral tri 100-bodové ročníky v rade.

Jeho najlepším bol ten tretí v drese Capitals, v ktorom si vytvoril osobné maximá so 65 gólmi a 112 bodmi. Práve po ňom začal rozširovať bohatú zbierku trofejí hneď štyrmi kusmi. Získal svoje prvé Hart Trophy, Maurice Richard Trophy, Art Ross Trophy i Ted Lindsay Award. Okrem tretej menovanej dokázal všetky o rok neskôr obhájiť.

V sezóne 2009/10 doposiaľ posledný raz prekonal 100-bodovú hranicu. Už ako kapitán Washingtonu si v nej vytvoril nové maximum s 59 prihrávkami. Spolu zaznamenal 109 bodov, pričom odohral iba 72 zápasov. V nasledujúcich piatich ročníkoch sa už iba dvakrát dostal cez hranice 50 gólov a 80 bodov.

Ovečkin je robustný ľavý krídelník, ktorý je známy skvelou prácou s pukom aj tvrdou a presnou strelou. Povestné sú jeho góly v presilových hrách takmer vždy z rovnakej pozície i jeho typické bodyčeky. Už teraz má na konte 485 gólov a 914 bodov v 779 dueloch, čo predstavuje priemer 1,17 bodu na zápas. Je tiež najlepším ruským strelcom histórie NHL.

Celá jeho kariéra v NHL sa nesie v znamení rivality so Sidneym Crosbym, draftovou jednotkou z roku 2005. Narozdiel od kapitána Pittsburghu mu chýbajú Stanley Cup i olympijské zlato, má však vo vitríne tri Hartove a až päť trofejí Mauricea Richarda. Okrem toho je trojnásobným majstrom sveta a celkovo sedemnásobným medailistom z MS.

Ak by okrem množstva individuálnych ocenení získal aj viac kolektívnych, najmä vytúžený Stanley Cup, už teraz by patril medzi hokejové legendy. Napriek tomu je šesťnásobný 50-gólový strelec i šesťnásobný účastník Zápasu hviezd NHL jedným z najlepších hokejistov súčasnosti.

Nail Jakupov – 2012, Edmonton Oilers

Zatiaľ posledná draftová jednotka z Európy stále neukázala, čo v sebe ukrýva. Všetci traja najvyššie draftovaní hráči po ňom sa ihneď presadili alebo ho zatienili už výkonmi v juniorskom veku, a tak tento Rus upadol do zabudnutia. Na rozdiel od jeho predošlých dvoch krajanov draftovaných z prvého miesta.

Zatiaľ posledná európska draftová jednotka NHL toho zatiaľ v lige veľa nepredviedla. Ešte má síce iba 21 rokov, ale za sebou už tri nie veľmi presvedčivé sezóny. Dvojnásobný medailista z juniorských MS stále iba hokejovo „dozrieva“, no ide mu to pomalšie ako mnohým jeho rovesníkom. Má pritom tú výhodu, že dokáže hrať na pravom i ľavom krídle útoku.

Rodák z Nižnekamska, ktorého hráčske práva vlastní klub CSKA Moskva z KHL, odohral doposiaľ 213 zápasov v NHL. Ako útočník však v nich nastrieľal iba 44 gólov, ku ktorým pridal 55 asistencií. Klub Edmonton Oilers zrejme verí, že jeho čas iba príde, keďže v apríli tohto roka s ním podpísal novú dvojročnú zmluvu.

Je pravdou, že mladý Jakupov, ktorý už má na konte aj 22 duelov v KHL, je stále veľmi mladý a rozhodne má v sebe veľký potenciál. Je iba na ňom, či ho v tíme prechádzajúcom prestavbou dokáže naplno rozvinúť. Určite sa s ním počíta ako s dôležitým členom mladého jadra Oilers, musí však na sebe ešte pracovať.