Od Šťastného k Halákovi: Slovenskí odchovanci, ktorí sa v NHL tešili z trofejí

Výročné ocenenia za sezónu 2022/23 sa budú v NHL odovzdávať už v pondelok v Nashville. V minulosti slovenské mená nechýbali medzi nominovanými a dokonca sa aj niekoľkokrát stalo, že boli aj medzi víťazmi.

Stan Mikita získal ako odchovanec kanadskej hokejovej školy dvakrát Hartovu trofej, dvakrát Trofej Lady Byngovej, štyrikrát Trofej Arta Rossa. Z odchovancov slovenskej hokejovej školy, na ktorých sa zameriame, sa ako prvý z trofeje tešil Peter Šťastný v 80. rokoch minulého storočia. Posledné ocenenie si pamätá väčšina z nás - získal ho Jaroslav Halák.

Trofejí mohlo byť aj viac, ak by sa cena pre najlepšieho strelca začala odovzdávať o pár rokov skôr. Peter Bondra totiž v sezónach 1994/95 a 1997/98 strelil najviac gólov v lige, no Trofej Mauricea Richarda sa začala odovzdávať až v roku 1999.

1981 – Peter Šťastný – Calderova trofej

Člen Siene slávy začal svoju kariéru v NHL vo veľkom štýle. Z Československa ušiel do Quebecu a stal sa jedným z najvýznamnejších hráčov, ktorí prišli do NHL z východného bloku. Ako prvý nováčik v histórii ligy nazbieral vo svojej prvej sezóne viac ako 100 bodov (109).

V sezóne 1980/81 odohral za Nordiques 77 zápasov, v ktorých strelil 39 gólov a pridal 70 asistencií. V dvadsiatich štyroch rokoch ho nominovali na Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika sezóny, ktorú získal pomerne jednoznačne v konkurencii Larryho Murphyho a Dona Beaupreho.

A hoci mal vtedy už pomerne dosť rokov, nebol ani zďaleka najstarším hráčom, ktorý trofej získal. Sergej Makarov ju o pár rokov neskôr získal dokonca ako tridsaťjedenročný. Neskôr bol medzi finalistami tejto trofeje aj Marián Hossa.

2000 – Pavol Demitra – Trofej Lady Byngovej

Kým Šťastný získal individuálnu trofej v NHL ako prvý Slovák, Pavol Demitra bol prvým slovenským hokejistom v ére samostatnosti, ktorý zažil podobnú česť. Stalo sa tak po sezóne 1999/2000, v ktorej v drese St. Louis Blues zaznamenal len štyri menšie tresty a 34 plusových bodov v 71 zápasoch. Nazbieral tiež úctyhodný počet bodov – 75. Medzi nominovanými boli vtedy aj Nicklas Lidström a Teemu Selänne.

Demitra mohol v danej sezóne získať aj viac bodov, ak by ju dohral. V závere základnej časti totiž utrpel zranenie a následne vynechal aj play-off. Jeden z najlepších hráčov, akých Slovensko malo, si už v ďalších sezónach nomináciu nevyslúžil, ale naďalej patril k najväčším džentlmenom na ľade. Vylepšil si aj svoje bodové maximá. Vrchol zažil v ročníku 2002/03, keď nazbieral 93 bodov.

2009 – Zdeno Chára – Norrisova trofej

Doteraz posledným slovenským hráčom, ktorý sa tešil z jedného z hlavných ocenení na výročnom odovzdávaní trofejí, bol Zdeno Chára. Toho v roku 2009 tretíkrát nominovali na Norrisovu trofej. Takisto bol aj medzi finalistami ceny pre najlepšieho kapitána. Kým tú nezískal, z ceny pre najlepšieho obrancu sa tešil.

Sezóna 2008/09 bola pre neho vydarená a cenu získal v ťažkej konkurencii ikonického Nicklasa Lidströma a vtedy veľmi produktívneho mladíka Mikea Greena. Slovenský obranca v nej pomohol Bostonu k najlepšej bilancii z tímov Východnej konferencie, Bruins dokonca inkasovali najmenej gólov. Bol aj produktívny, keď nazbieral 19 gólov a 50 bodov. Prejavoval sa ako veľký líder a v Zápase hviezd vytvoril nový rekord v tvrdosti strely. Neskôr bol v nominácii tejto ceny ešte trikrát.

2011 – Zdeno Chára – Cena Marka Messiera

Chárovi sa v roku 2009 nepodarilo uspieť v konkurencii Jaromeho Iginlu v boji o najlepšieho kapitána v NHL. Cenu Marka Messiera, ktorá sa začala udeľovať len v roku 2007, však napokon vo svojej kariére získal. Stalo sa tak v roku 2011, teda v tom istom roku, keď doviedol Boston k najlepšej bilancii na východe i k zisku Stanleyho pohára.

2012 – Jaroslav Halák – Trofej Williama M. Jenningsa

Aj medzi brankármi máme víťaza. Nejde síce o prestížnejšiu Vezinovu trofej, ale aj Trofej Williama M. Jenningsa Jaroslava Haláka potešila. Získal ju v roku 2012 spoločne so svojím vtedajším spoluhráčom so St. Louis Brianom Elliottom. Obaja dokopy inkasovali najmenej gólov v lige – 165. On samotný v tej sezóne inkasoval len 1,97 gólu na zápas, pričom ich odchytal 46 a zaznamenal v nich 92,6% úspešnosť zákrokov.

2020 – Jaroslav Halák – Trofej Williama M. Jenningsa

Po osemročnej odmlke sa Jaroslav Halák stal prvým slovenským odchovancom, ktorý získal rovnakú trofej viac ako raz. Tentoraz už chytával za Boston, ktorý v sezóne 2019/20 inkasoval len 174 gólov. Bratislavský rodák sa opäť o trofej delil, tentoraz s Tuukkom Raskom, ktorý ju získal premiérovo. Halák mal v danej sezóne bilanciu 18-6-6 s 91,9% úspešnosťou zákrokov. Inkasoval 73 gólov, v priemere 2,39 na zápas.