10 krátkych poviedok z NHL

V blogoch na našom portáli ste si už mohli prečítať dva príspevky o 10 poviedkach z kanadsko-americkej NHL. Ak ste ich ešte nečítali, prinášame vám ich zhrnuté v jednom článku.

1. No počkaj, George

V 70. rokoch boli Bruins jedným z najtvrdších tímov v celej NHL. „Big Bad Bruins“ to dokazovali ako na ľade, tak aj mimo neho. Jedným z najtvrdších medveďov bol vtedy Terry O'Reilly, ktorý dostal prezývku Taz (skratka pre tasmánskeho diabla) pre jeho neuveriteľnú hlučnosť a agresivitu. V sezóne 1975-1976 hrali Bruins v Oklahome proti Califorrnia Golden Seals, kde je hlavným zabávačom v hľadisku „Krazy George“ so svojim bubnom. O'Reilly bol akurát na trestnej lavici, keď George buchol do bubnu silnejšie ako sa mu páčilo. Najprv naňho zaútočil hokejkou, potom preliezol trestnú lavicu a začal ho naháňať po hľadisku. Celkom smiešna predstava.



2. Rok Potkanov

Scott Mellanby, hráč Floridy Panthers, je zodpovedný za jeden z najnezvyšajnejších gólových osláv v histórii NHL. Hráči Panthers sedeliv šatni pred ich prvým ďomácim zápasom v sezóne, keď sa zrazu na koberci objavila myš. Mellanby skvelým one-timerom zasiahol myš počas behu a úderom do steny ju zabil. Keď sa táto príhoda dostala na verejnosť, začali fanúšikovia na oslavu gólov hádzať na ľad plastové potkany. Aby toho nebolo dosť, Florida vedená skvelým brankárom Johnom Vanbiesbrouckom sa dostala v tom roku až do finále Stanley Cup-u, kde ale podľahla Coloradu. Fanúšikovia po celej severnej Amerike tak boli počas sezóny 1995-1996 svedkom „potkaních osláv“.



3. New York Jeans Models

Hokejista je drsný chlap nie výnimočne s vybitými zubami. V 70. rokoch 20. storočia túto predstavu hráči New Yorku Rangers úplne zmenili. Phil Esposito, Dave Maloney, Anders Hedberg a Ron Duguay sa na ľade točia v kruhu a spievajú Ooh, la-la, Sasson. Natáčali totižto reklamu na rifle od firmy Sasson. V roku 1979, keď sa táto reklama natáčala sa Rangers dostali až do finále a to popularite reklamy len prospelo. Z hráčov Rangers sa stali najväčšie celebrity v meste a bolo ich možné vidieť v tých najprestížnejších baroch najväčšieho mesta USA.


4. Bieli korčuliari

Keď v roku 1970 Charlie Finley kúpil Oakland Seals, znamenalo to veľké zmeny vo farebnej výbave hráčov. Tím začal nosiť zeleno-zlato-biele dresy ako futbalový tím ich nového majiteľa ale hlavne požadoval od hráčov aby nosili biele korčule, tak ako jeho tím nosil futbalové kopačky. To bol trošku problém, keďže biele korčule existovali len pre krasokorčuliarov. Seals si preto začali korčule natierať bielou farbou, avšak nárazmi pukov a oškriabaním farba stále opukala. A tak počas 78-zápasovej sezóny si hráči perd každým zápasom natierali korčule znova a znova a korčule boli stále ťažšie a ťažšie. Fanúšikovia si robili z takýchto zženštilo zafarbených korčúľ posmešky a Marshall Johnston bol dokonca svedkom toho, ako na neho vlastný fanúšik kričí: „Kde máš kabelku?“. Hráči Seals nosili tieto korčule až do roku 1974, keď Finley tím predal.

5. Vyčíňanie

Rozpory medzi frankofónnymi a anglicky hovoriacimi Kanaďanmi v Montreale neboli ničím výnimočným. 13. marca 1955 sa potýčka medzi montrealským Mauriceom Richardom a bostonským Halom Laycoeom vymkla spod kontroly rozhodcov a Maurice Richard dvoma ranami zložil hlavného rozhodcu k zemi. Campbell suspendoval Richarda do konca sezóny a na celé play-off. Spravil ale chybu, keď navštívil domáci zápas Canadiens. Campbell bol vybučaný publikom a zahádzaný skazenými vajcami a zhnitou zeleninou. Po tom čo v hale vybuchol slzný plyn, musel Campbell halu opustiť. Nepokoje pod názvom "The Richard Riot" potom pokračovali aj v uliciach mesta. Viac ako 50 obchodov bolo vyplienených a viac ako 30 ľudí bolo zranených. Montreal v tomto roku prišiel o Stanley Cup.

6. Zvláštne veci v Buffale

Tretí zápas finále Stanley Cup-u medzi Buffalom a Philadelphiou v roku 1975 sa hral na ľade Sabres.Philadelphia viedla v sérii 2:0 a Buffalo potrebovalo zvíťaziť. Zápas to bol zvláštny od začiatku do konca, pretože počas takmer celého zápasu lietal nad hlavami hráčov netopier (máloktorý hokejista v tej dobe nosil prilbu) až pokiaľ ho pred vhadzovaním v priebehu zápasu konečne Jim Lorentz hokejkou nezložil na zem. Holou rukou vzal zlikvidované zviera a odniesol na striedačku. Len čo sa zbavili na ľade jednej potvory, o pár minút sa do arény dostala hmla a viditeľnosť na ľade sa podstatne zhoršila. Zápas bol prerušený a hráči museli korčuľovať okolo celého klziska aby sa hmla rozptýlila. Pomohlo a zápas pokračoval až do predĺženia, kde sa tešili hráči Buffala vôbec zo svojej prvej finálovej výhry v histórii klubu.



7. Bol Eddie Shore naozaj taký „tvrďas“?

Príbehy o húževnatosti a tvrdosti Eddieho sa stali priam legendami. No jeden z príbehov nie je len fikciou. Keď sa v sezóne 1925-1926 stretli v súboji bostonský tvrďas a Billy Coutu z Montrealu, zo súboja nevzišiel Eddie práve najlepšie. Coutu mu takmer vytrhol celé ucho, ktoré viselo len na malom kuse mäsa. Lekári nevideli žiaden spôsob ako ucho zachrániť ale Eddie ich požiadal, aby mu ho tam skúsili naspäť prišiť. Odmietol lieky proti bolesti a v odraze zrkadla sledoval celú operáciu. Takže áno, Eddie Shore bol naozaj taký tvrďas.

8. Len vlastné dieťa dokáže zlomiť chlapa

Sezóna 1965-1966 zmenila celú kariéru najlepšieho slovenského hokejistu v NHL Stana Mikitu. A ani v Hollywoode by nenatočili lepší príbeh. Mikita nazbieral v raných štyroch sezónach v NHL po 100 trestných minút a stal sa jedným z najšpinavších hráčov ligy, aj keď jeho hokejové schopnosti boli zjavné. To všetko sa ale zmenilo, keď jeho malá dcéra Meg sledovala ocka v televízii a spýtala sa mamy, prečo ocko nehrá a stále sedí na lavici preč od všetkých ostatných. Potom, čo sa to Mikita dozvedel, zmenil svoju hru a chcel byť pre svoju dcéru lepším príkladom. Mikita získla 4-krát Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča súťaže a dvakrát Lady Byng Trophy pre hráča s gentlemanským správaním na ľade. A to všetko len a len kvôli jeho malej dcére.

9. Flyers vs. Pens v priateľskom duchu

Fanúšikovia Philadelphie sú známi ako jedni z najneprívetejších k súperom v NHL vôbec. V roku 1968 dokonca vypískali aj Santa Clausa. 2. marca 1993 sa ale v aréne Flyers stalo niečo, čo sa už asi nikdy nezopakuje a bol to jediný moment, kedy fanúšikovia Fleyers zabudli na rivalitu s Penguins. Na ľad totižto po ťažkom boji s rakovinou prvýkrát vykorčuľoval na ľad a to prvá v hale Flyers. Fanušikovia mu na počudovanie všetkých pripravili vrelé a srdečné privítanie a skandovali dokonca aj keď ich miláčikom strelil gól. Hlásateľ Penguins Mike Lange to nazval zlomovým momentom v svetovom hokeji. „V tento deň som bol naozaj dojatý. Vážne. Ich vrúcnosťou a dobrosrdečnosťou. Myslím, že to šlo z hĺbky duše, to odhodlanie a lásku k hokeju fanúšikovia cítili.“



10. Legenda o Barilkovi

Príbeh Billa Barilka je smutný, tragický a zdá sa priam fantazijný. V roku 1951 strelil hráč Toronta víťazný gól Montrealu a Leafs získali Stanley Cup. V lete Barilko pri lete k rybárčeniu na rieke Seal v Quebecu zmizol a bol vyhlásený na mŕtveho, aj keď telo sa nenašlo celých 11 rokov. Počas týchto 11 rokov nezískali Leafs trofej ani raz. Až v roku 1962, v roku keď sa konečne našlo Barilkovo telo.

Autor článku píše na SlovakNHL.sk aj svoj blog pod názvom Ottawa Senators.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár