Sieň slávy je od pondelka bohatšia o nových členov

Od pondelka sú členmi Hokejovej siene slávy aj Peter Forsberg, Mike Modano, Rob Blake, Dominik Hašek, Pat Burns a Bill McCreary. Všetci, s výnimkou zosnulého Burnsa, sa v Toronte zúčastnili slávnostného ceremoniálu.

Pat Burns sa konečne dočkal

V tohtoročnej triede sa nachádzajú zvučné mená, ale pozornosti sa dočkal hlavne Burns, ktorý v roku 2010 zomrel na rakovinu. Už vtedy mohol byť uvedený do Siene slávy a mnohým ľuďom sa nepáčilo, že mu komisia na sklonku svojho života nedopriala túto radosť.

„Keď ho mohli do siene uviesť, mnoho ľudí bolo nahnevaných, že sa tak nestalo. Veľa ľudí okrem neho,“ povedal v pondelok jeho syn Jason. „Spomínam si, ako by povedal: ‘Vzchop sa, Jason. Niekedy sa tam pravdepodobne dostanem. Mal by si si pripraviť dobrý príhovor, pretože ty tam budeš namiesto mňa stáť.‘“

Teraz už je meno Pata Burnsa medzi legendami a navždy tam zostane. Vyslúžil si to za úspešnú kariéru, počas ktorej vyhral 57,3 % z viac ako 1000 zápasov. Zo slabých Canadiens, Maple Leafs a Bruins urobil víťazné tímy, za čo si trikrát vyslúžil aj Cenu Jacka Adamsa. Siahol si na Stanley Cup, ktorý získal v roku 2003 s New Jersey. Zomrel vo veku 58 rokov.

Z Európanov sa do Siene slávy dostali Hašek a Forsberg

Hašek vyhral počas svojej kariéry každú trofej, ktorú ako brankár mohol – šesťkrát Vezinovu, trikrát Jenningosovu, dvakrát Hartovu a raz Cenu Teda Lindsaya. Okrem toho získal dva Stanley Cupy a kariéru ukončil s najvyššou úspešnosťou zákrokov histórie. S českou reprezentáciou sa stal víťazom olympiády v roku 1998.

„Táto liga je domovom najlepších hráčov na svete a stretol som v nej niekoľko z najúžasnejších ľudí, ktorých poznám. Táto skúsenosť zmenila môj život tak, ako som si nikdy ani nepredstavoval. Všetci ste mi pomohli premeniť môj sen na realitu,“ vyhlásil Hašek.

Forsberg toľko ocenení nezískal, ale čiastočne aj pre jeho zdravotné komplikácie. Inak bol hráčom, ktorý mal priemer viac ako bod na zápas. V 708 dueloch nazbieral 885 bodov a spomedzi ocenení vyhral raz Calderovu trofej, Trofej Arta Rossa a Hartovu trofej. Dvakrát sa stal víťazom Stanley Cupu a vyhral aj olympiádu a majstrovstvá sveta.

„Podstúpil som 21 operácií a podstúpil by som ďalších 21, aby som mohol hrať. Miloval som tento šport tak veľmi. Som hrdý na to, že som tretím Švédom, ktorý sa sem dostal. Tí dvaja boli mojimi vzormi. Želám si, aby som mohol odohrať 20 sezón namiesto tých 12,“ povedal Forsberg, ktorého z krajanov predbehli Borje Salming a Mats Sundin.

Medzi legendami aj Mike Modano a Rob Blake

Modano nezískal počas kariéry žiadne významné individuálne ocenenie, ale v roku 1999 získal Stanley Cup a v 1499 zápasoch strelil 561 gólov a nazbieral spolu 1371 bodov. Kariéru ukončil ako najlepší strelec a najproduktívnejší hráč spomedzi amerických rodákov.

„Je ťažké vysloviť, čo pre mňa znamená byť v spoločnosti najlegendárnejších hráčov na svete. Je to najpokornejší moment v mojej kariére,“ skonštatoval Modano, ktorý za svoj najväčší úspech pochopiteľne považuje Stanley Cup. „Priviesť hokej a nakoniec aj Stanley Cup do Dallasu a štátu Texas je niečo, na čo budem spomínať celý život.“

Blake získal Stanley Cup, olympijské zlato a stal sa aj majstrom sveta, aby sa zaradil medzi elitných hráčov „Triple Gold Clubu“. V NHL odohral ako obranca 1270 duelov a nazbieral 777 bodov. V roku 1998 získal Norrisovu trofej a šesťkrát si zahral v zápase hviezd.

„Ďakujem rodičom za to, že ma naučili, že tvrdá práca prináša svoje ovocie. Toto je tá najväčšia pocta, akú som si mohol kedy predstaviť,“ vyhlásil Blake, ktorý vyrastal na farme.

McCreary 16. rozhodcom v Sieni slávy

Do siene slávy sa dostal aj rozhodca McCreary, ktorý v NHL rozhodoval 1700 zápasov od roku 1984. K tomu viedol aj 282 duelov play-off , z ktorých 15 predstavovali finále Stanley Cupu. Pískal aj finále prvej olympiády s účasťou hráčov NHL. V minulosti sa do Siene slávy dostalo 15 jeho kolegov. Z nich žijú už len štyria.