Z Chicaga Blackhawks sa stala malá dynastia

Po tretíkrát za ostatných šesť rokov sa Chicago dostalo do finále Stanleyho pohára. Po tretíkrát získalo Stanleyho pohár. Robí to z Blackhawks dynastiu? V pravom slova zmysle nie, ale aspoň malou dynastiou v modernej ére NHL sa stali.

Na toto mužstvo Chicaga sa bude v dobrom spomínať aj desiatky rokov od dnešného dňa. V súčasnosti už je nemožné vídať dynastie, aké predvádzali v minulosti Montreal Canadiens, Edmonton Oilers či New York Islanders, ale tento úspech Blackhawks je v ére vyrovnanosti a platového stropu rovnako pozoruhodný ako to, čo dokazovali dynastie minulosti.

Chicago sa stalo prvým tímom po Detroite Red Wings, ktorý dokázal získať v priebehu šiestich rokov tri tituly. Detroit ich pritom získal v ére, keď mohol platiť hviezdnych hráčov a ťažiť z bohatšieho rozpočtu (1997, 1998 a 2002). Naopak, Chicago si od počiatku muselo poradiť s manažovaním platového stropu.

A kde má táto minidynastia počiatok? V roku 2007 a v deň, keď zomrel vtedajší majiteľ Bill Wirtz, ktorý nebol ochotný míňať veľa peňazí na hráčov, čím si v čiernych rokoch tímu pohneval aj fanúšikov. Tí sa začali vracať do United Centre len krátko po tom, čo sa klubu ujal jeho syn Rocky Wirtz.

Ten od počiatku začať porušovať dlhodobé pravidlá stanoveného jeho otcom. Na post generálneho manažéra najal Dalea Tallona a hlavným trénerom sa stal Denis Savard. V roku 2008 si ešte Blackhawks v play-off nezahrali, no o rok neskôr, keď do klubu prišiel tréner Joel Quenneville, postúpili až do konferenčného finále. V roku 2009 sa generálnym manažérom stal Stan Bowman a nová sezóna bola už majstrovská.

To už v mužstve hrali hráči ako Patrick Kane, Jonathan Toews, Brent Seabrook a Duncan Keith, ktorých klub získal prostredníctvom draftu. Prišli aj Patrick Sharp či Marián Hossa, ktorého 12-ročný bohatý kontrakt mnohých strašil, ale neskôr sa ukázal ako správnym krokom. Po prvom titule však klub pár hráčov muselo opustiť.

Blackhawks si s tým poradili a zaistili si do budúcnosti Kanea, Toewsa i Keitha. Spočiatku to tak ružovo nevyzeralo, keď klub vypadol v dvoch rokoch v rade v prvom kole, no skrátený ročník 2013 bol opäť skvelý. Tím ovládol základnú časť a triumfoval aj v play-off. O rok neskôr skončila púť v konferenčnom finále a v tomto roku tím získal svoj tretí triumf za ostatných šesť rokov. Všetky tri pritom získali siedmi hráči z jadra tímu.

Cesta tohtoročným play-off

Chicago zdolalo vo finále Tampu Bay 4:2 na zápasy. Aká cesta však viedla k úspešnej finálovej sérii? Osviežme si to pohľadom na prelom základnej časti a play-off. Kým pri prvých dvoch Stanley Cupoch pod vedením Joela Quennevillea vyhrali Blackhawks svoju divíziu, tentokrát skončili v Centrálnej na treťom mieste. V základnej časti vyhrali 48 zápasov, nazbierali 102 bodov a zaostali za St. Louis Blues a Nashvillom Predators.

Aj napriek tomu, že šesť tímov získalo viac bodov, Chicago hneď od začiatku patrilo k favoritom na titul. Jeho prvou prekážkou bol Nashville. Sériu vyhralo nakoniec v šiestich zápasoch, ale tá ukázala veľké rezervy v mužstve „Čiernych jastrabov“. Obavou boli hlavne výkony brankára Coreyho Crawforda.

Druhé kolo prinieslo meranie síl, ktoré sme dobre poznali z dvoch predošlých rokov: Chicago vs. Minnesota. Wild vstupovali do série s veľkými očakávaniami, ale nakoniec bola séria kratšia ako mnohí čakali. Blackhawks ju vyhrali jasne 4:0 a ukázali, že s nimi treba počítať aj v tejto sezóne.

Vo finále Západnej konferencie narazili Blackhawks po prvýkrát v histórii na Anaheim Ducks, ktorý prešiel prvými dvoma kolami ako nôž maslom. Kalifornský tím bol miernym favoritom a trikrát v sérii vyhrával. Rozhodujúci siedmy zápas však vyhralo Chicago, ktorému to otvorilo dvere do finále. A výsledok tej série sme spoznali dnes.