Bizarný víťazný gól, žiadne podanie rúk. Na toto finále by Montreal rád zabudol

(reprofoto: YouTube/NHL)

Montreal Canadiens sú najúspešnejším klubom v dejinách NHL a vo svojej bohatej histórii napísali mnoho úžasných príbehov. Z času na čas však zažili aj udalosť, na ktorú by najradšej zabudli. Jedna taká sa udiala presne pred 70 rokmi.

Stalo sa v piatok 16. apríla 1954 v siedmom zápase finále Stanleyho pohára v detroitskej Olympii, kde Canadiens hrali o všetko proti domácim Red Wings.

Rozhodujúci zápas série bol po 60 minútach vyrovnaný 1:1. Montreal viedol od 10. minúty zásluhou Floyda Curryho, Detroit vyrovnal v 22. minúte v presilovke po góle Reda Kellyho.

Len po druhýkrát v histórii sa stalo, že o víťazovi Stanleyho pohára muselo rozhodnúť až predĺženie siedmeho zápasu. Dovtedy sa to udialo iba vo finále 1950 medzi Red Wings a newyorskými Rangers, pričom autorom víťazného gólu v nadstavenom čase bol detroitský Pete Babando.

Ako sa zakrátko ukázalo, červeno-biely dres s okrídleným kolesom na hrudi mal aj strelec víťazného gólu z predĺženia siedmeho finále 1954. Spôsob, akým sa o víťazovi Stanleyho pohára 1954 rozhodlo, však Canadiens niesli veľmi ťažko.

Bizarný víťazný gól

Po štyroch minútach a 29 sekundách predĺženia prišiel životný okamih detroitského útočníka Tonyho Leswicka. Leswick stál na pravej strane útočného pásma, len kúsok od mantinelu a modrej čiary. Zo strany sa na neho rútil hviezdny Maurice Richard, ktorého Leswick po celú sériu bedlivo strážil a prenasledoval ho ako tieň. Aby Leswick ustál jeho atak a zároveň mu neprenechal puk, nahodil ho oblúkom k montrealskej bránke. Plachtiaci puk chcel spracovať rukou a následne rýchlo rozohrať obranca Doug Harvey, nešťastne sa však odrazil od jeho rukavice a na veľké prekvapenie všetkých zúčastnených skončil za chrbtom bezmocného brankára Gerryho McNeila.

Montrealský krídelník Bert Olmstead neskôr vyhlasoval, že puk z hokejky Leswicka plachtil vzduchom s takou ľahkosťou, že by sa dal chytiť do zubov. Nešťastník Harvey, inak schopný hráč bejzbalu a jeden z najlepších obrancov v ligových dejinách, sa zasa preslávil vyhlásením, že Leswickov nahodený puk sa povaľoval vo vzduchu tak pomaly, že si mohol prečítať štítok, ktorý bol na ňom vyobrazený.

Tento víťazný gól je dodnes považovaný za jeden z najpodivnejších rozhodujúcich gólov v dejinách finálových bojov o Stanleyho pohár. Navyše prišiel od nečakaného strelca. Tony Leswick patril so svojimi 168 centimetrami medzi najmenších hráčov v súťaži, mal slabšiu strelu, ale dobre korčuľoval, rozdával bodyčeky a dostával sa pod kožu najlepších hráčov súpera. Vďaka tomu bol efektívny. Vo finále 1954 to dokazoval práve v súbojoch s veľkým „Rocket” Richardom, ktorému na ľade nedal dýchať a aj medzi striedaniami ho neustále provokoval a podpichoval.

Žiadne podávanie rúk

Svet postupne obletelo niekoľko fotografií a po čase aj televíznych záberov, na ktorých hrdina Leswick so svojimi kumpánmi bujaro oslavoval a bozkával strieborný pohár lorda Stanleyho. Oslavy, ktoré sa v Olympii strhli prakticky ihneď po strelení nečakaného gólu, však nevoňali hokejistom Canadiens, ktorí si s Red Wings nepodali ruky, ako je po skončení série play-off zvykom, a po rozhodujúcom góle okamžite odišli do šatne.

Pre montrealských bola táto porážka nesmierne bolestivá. Nezniesli fakt, že o držiteľovi pohára nakoniec rozhodol práve provokatér Leswick, ku všetkému takým pračudesným spôsobom a krátko predtým, ako uhýbal bodyčeku ich miláčika Richarda.

Jediným montrealským hráčom, ktorý neskôr po skončení finále zagratuloval víťazom, bol Gaye Stewart, bývalý útočník Detroitu. Uvedomoval si, že jeho spoluhráči to s prirýchlym odchodom zo scény prehnali. „Asi by som sa mal za niektorých našich chlapíkov ospravedlniť,” povedal novinárovi Danovi Marshallovi.

Iný montrealský útočník Lorne Davis po rokoch uviedol, že niekoľkí hráči Canadiens chceli pozápasovú frašku napraviť, ale to už podľa jeho tvrdení nešlo: „Keď sme prišli do šatne, uvedomili sme si, že sme si s nimi nepodali ruky. Pokúšali sme sa vyjsť zo šatne a ísť im pogratulovať do ich šatne, ale fanúšikovia nám to nedovolili.”

Všetko mohlo byť inak

Canadiens pravdepodobne škrelo aj to, že Richard sa v tretej tretine a za vyrovnaného stavu 1:1 za každú cenu hnal za voľným pukom pred bránkovou čiarou Red Wings, a aj skóroval, ale urobil to so zlomenou hokejkou. To bolo zakázané, takže jeho potenciálne víťazný gól nemohol byť uznaný.

Tento málo známy príbeh pripomenul po mnohých rokoch jeho vtedajší spoluhráč Olmstead. V inkriminovanom momente mal Richard za sebou spoluhráčov a ak by nehral so zlomenou hokejkou a nechal puk ležať na ľade, niekto iný ho mohol ľahko postrčiť do odkrytej brány a Canadiens mohli uspieť.

„Nikto o tom nepovedal ani slovo, ani Richard, ale nikdy som na to nezabudol. Každý z nás veľmi dobre vedel, že takto sa strieľať góly nemôžu. Všetko, čo mal v tom momente urobiť, bolo nerobiť nič, a vyhrali by sme Stanleyho pohár,” posťažoval sa Olmstead.

Ďalšie vyhrotené reakcie

Olmstead nebol jediný, kto mal na svojho spoluhráča ťažké srdce. Napríklad brankár McNeil okamžite po bizarnom góle Leswicka bezmocne ukazoval na Harveyho a divil sa, čo to práve vyviedol. Neskôr v šatni sa rozplakal.

Denník Montreal Gazette na druhý deň ráno zverejnil vedľa pozápasovej reportáže novinára Dinka Carrolla veľkú fotografiu Stanleyho pohára na čiernom pozadí, obsypanú kvetmi a pre hokejom pobláznený Montreal doplnenú výstižnými slovami: „Odpočívaj v pokoji, Stanleyho pohár. Smútia za tebou mnohí Montrealčania.”

Montrealský tréner Dick Irvin neskôr vyhlásil, že aj keby si so súpermi napokon podal ruky, nebolo by to úprimné, preto to radšej neurobil. Podobný názor zdieľal manažér Canadiens, Frank J. Selke.

Novinár Edgar Hayes z denníka Detroit Times však nemal pre pozápasové správanie Canadiens žiadne pochopenie a patrične si do nich rypol: „Olympiu opustili v rekordne krátkom čase, očividne nedočkaví domov na ďalší hokejový zápas niekedy v októbri.”

Posledný gól svojho druhu

Šťastná strela Tonyho Leswicka priniesla Detroitu celkovo šieste víťazstvo Stanleyho pohára, druhé za posledné tri roky a tretie za posledných päť rokov.

Red Wings zopakovali triumf z roku 1954 aj v nasledujúcom roku 1955. V tomto finále znova čelili Canadiens a znova ich porazili až v siedmom zápase série. Predĺženie však už potrebné nebolo, čo platí dodnes. Leswickov bizarný gól spred 70 rokov aj naďalej zostáva posledným gólom, ktorý padol v nadstavenom čase siedmeho zápasu finále Stanleyho pohára.

Kvalita a rivalita vtedajších mužstiev Montrealu a Detroitu, neobvyklé vyvrcholenie finálovej série a udalosti, ktoré sa odohrali po jej skončení, zabezpečili siedmemu zápasu finále 1954 pevné miesto v histórii NHL. Aj v dôsledku všetkého neobvyklého, čo priniesol, býva často zaraďovaný medzi najlepšie siedme zápasy play-off, aké sa kedy odohrali.