O tíme

Tím bol založený v roku 1972 ako súčasť ponuky, ktorá mala udržal konkurenčnú WHA (konkrétne tím New York Raiders) mimo Nassau Veterans Memorial Coliseum, ktorá sa stala domovom Islanders od momentu vzniku tímu. Jediným legálny spôsobom, ako to mohla NHL dosiahnuť, bolo vytvorenie nového newyorského tímu.

Aj napriek tomu, že New York Rangers nechceli v meste druhý tím, liga sa rok po tom, čo sa rozšírila na 14 tímov, rozhodla tímu New York Islanders povoliť vstup do súťaže. Ako druhý tím vtedy do NHL vstúpila Atlanta.

Tím sa pomenoval Islanders, pretože sídlil na ostrove Long Island a pred vstupom do ligy musel zaplatiť Rangers 4 milióny dolárov ako poplatok za to, že klub bude hrávať v rovnakom teritóriu.

Vtedajší generálny manažér sa rozhodol, že nevybuduje tím na okamžité víťazstva, ale začne ho skladať s mladých hráčov získaných na draftoch. V úvodnej sezóne sa mu to vypomstilo, pretože tím vyhral iba 12 zápasov a jeho bilancia patrila k najhorším v histórii. Z dlhodobého hľadiska to však nebol zlý krok.

Od roku 1975 sa tím stal na 15 rokov tímom s víťaznou bilanciou. Po sezóne 1974/75 mali Islanders na svojom konte viac bodov, ako vo svojich prvých dvoch sezónach dohromady. Po prvýkrát postúpili do play-off, v ktorom sa dostali do tretieho kola, v ktorom nestačili na Philadelphiu.

Islanders pokračovali v hokejovom raste a v sezóne 1975/76 zaznamenali prvú sezónu, v ktorej prekonali 100-bodovú hranicu. A to existovali ešte len štyri roky. Aj napriek úspechom v základnej časti sa Isles nedarilo v play-off.

V sezónach 1977/78 a 1978/79 sa klubu darilo nadmieru a patril k najväčším favoritom na zisk Stanley Cupu. Prvý vrchol však prišiel až v roku 1980, kedy získal svoj prvý Stanley Cup a začali sa tzv. Roky dynastie, kedy tím dokázal vybojovať strieborný pohár štyrikrát za sebou.

Po zisku svojho štvrtého Stanley Cupu zostali Islanders stále veľmi silným mužstvom a až do konca osemdesiatych rokov vstupovali do sezón ako favoriti na zisk titulu. Postupne však svoju kariéru ukončili najväčšie hviezdy tímu a ten zažil ďalší obrat, tentokrát k horšiemu.

V sezóne 1988/89 tím nazbieral len 61 bodov a začali sa dlhé roky nevýrazných výkonov tohto newyorského tímu, počas ktorých sa však tímu darilo postupovať do play-off. V roku 1993 sa tím postaral o posledný väčší úspech, ktorým bola účasť vo finále Walesovej konferencie.

Od roku 1995 do roku 2000 bol tím známy hlavne tým, že sa neustále menilo jeho vedenie. Postupne klesala návštevnosť, ktorá v roku 2000 nevystúpila cez priemer 12 000 divákov na zápas.

V roku 2000 kúpili tím Charles Wang a Sanjay Kumar. Noví majitelia nechali generálnemu manažérovi voľnosť a ten sa okamžite zbavil budúcich hviezd Roberta Luonga a Olliho Jokinena. Milbury na drafte prekvapil a z prvého miesta draftoval Ricka DiPietra, keď sa čakalo, že si Islanders vyberú buď Danyho Heatleyho alebo Mariána Gáboríka.

Milbury sa stal nenávidenou postavou u fanúšikov Islanders, ktorí ho prezývali aj „Šialený Mike“.

Sezóna 2001/02 sa Islanders celkom vydarila a s 96 bodmi bola najlepšia za posledných 18 rokov a znamenala návrat tímu do play-off, v ktorom odľahol Torontu v prvom kole. O rok neskôr sa tím len tak tak prebojoval do vyraďovacích bojov, v ktorých podľahol v úvodnom kole Ottawe. V roku 2004 Islanders rovnako nepostúpili cez prvé kolo.

V máji 2007 sa Milbury vzdal svojej pozície a novým manažérom sa stal Neil Smith, ktorého po mesiaci nahradil bývalý brankár Garth Snow. Cez leto tím podpísal 15-ročný kontrakt s DiPietrom, ktorý patrí medzi najdlhšie v histórii profesionálneho športu.

V sezóne 2006/07 sa tímu opäť podarilo kvalifikovať do play-off, no opäť sa nedokázal prebojovať cez prvé kolo. V ďalších dvoch sezónach skončili Islanders poslední v divízii a do play-off nenazreli.