Hokejová odysea: Testy (4. časť)

Testy boli zamerané na rýchlosť, odolnosť a vytrvalosť. Mysím, že som ich spravil celkom dobre. Problém by tu nemal byť. Ben na mňa hlavne pri tej rýchlosti trošku čudne pozeral, ale určite som dopadol lepšie ako Sergej.

Ako som cvičil, tak som sa pomaly zoznamoval s týmto ruským hokejistom. Povedal mi, že hral za ruskú reprezentáciu. Ja zatiaľ iba snívam o tom, že raz nastúpim za naše Slovensko. Rozprávali sme sa po rusky a Ben si z nás robil srandu. Sergej nevedel po anglicky takmer nič. Prezradil, že vie pozdraviť, poďakovať, súhlasiť a nesúhlasiť. Povedal som si, že ten to má ešte ľahšie ako ja. Zhruba po polhodine ma napadlo, že neviem na akom poste hráva. Ja som útočník, ale on... Tak som sa ho na to opýtal. Odpovedal, že je obranca. Vtedy som si po prvýkrát uvedomil, aký je veľký...

Keď sme testy ukončili, tak nás Ben povodil po rôznych miestnostiach a zaviedol nás aj do regeneračného centra, kde nám povedal: „Robte si čo chcete, ale neopúšťajte túto miestnosť. Za niekoľko minút som späť. Jasne bábovky?“ Rozmýšľali sme, čo tam budeme robiť. Vlastne, rozmýšľal som o tom iba ja. Pozriem, kde je Sergej a ten už relaxoval vo výrivke. No čo, skočil som za ním.

Plynul čas a Ben nechodil, tak sme prehodili pár slov a došlo mi, že Sergej ku mne ma blízko. Nezdá sa, že by to bol typický Rus. Vlastne, ja som ešte s Rusom nehral, ale nevyzeral na opilca. Každopádne mám vedľa neho izbu. Som rád, že som hneď v prvý deň spoznal takého fajn chlapíka. Bol odo mňa starší asi o päť rokov, ale to bolo bezpredmetné. Rozprávali sme sa o Slovensku, o Rusku, padla reč o rodine a aj o hokeji. Sergej bol nahnevaný, že Rusko nezískalo zlato na majstrovstvách sveta už dlhé roky. Ja som sa zase mohol pochváliť, že sme jedno vyhrali. Potom som dodal, že sme vtedy porazili Rusákov a Sergej na päť minút utíchol. Pozerám na hodiny. Pol hodina prešla a Ben nikde. Vyliezol som z výrivky a hodil na seba uterák.

Medzitým Ben ukazoval výsledky testov doktorovi, ktorý mal rozhodnúť o zdatnosti. Vedel to samozrejme posúdiť aj Ben, ale tím potreboval podpis od lekára mužstva. Klub mal dvoch lekárov. Jeden chodil na zápasy vonku a druhý zostával v aréne a venoval sa zvyšku tímu, ktorý na zápas necestoval.

Výsledky boli uspokojivé a obaja sme nimi prešli. Teraz však potrebovalo počkať na vyjadrenie prezidenta klubu. Ten pravidelne chodieval na zápasy svojich hráčov, ale mal ešte čas. Do večera času dosť a jeho súkromné lietadlo ho na miesto dopraví za chvíľu. Ben sa zdržal práve u neho. Spolu s doktorom a ďalšou skupinkou potrebných ľudí debatovali o nových posilách.

V regeneračnej miestnosti som sa osušoval a Sergej si užíval blahobyt. Porozprával aj o tom, že v Rusku na bázach tímov to bolo veľmi podobné a že aj väčšie a lepšie ako tu. „Jedine, čo sme nemohli, tak to bolo piť naši vodku,“ povedal Sergej a začal sa smiať. V tom do miestnosti prišiel John, ktorý nás úplne odignoroval. Ben nechodil, ale prišiel nejaký pán, ktorý povedal, že ma hľadá šéf. Rýchlo som sa obliekol a utekal za šéfom.

Ďalšia časť (Šéf) vyjde o týždeň v nedeľu.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár