Pamätné zápasy NHL so slovenskou stopou II. – VRCHOL Stana Mikitu

Nie je to spomienka na magickú noc plnú rekordov, ktoré vošli do histórie NHL. Nie je to ani zápas, po ktorom by ho spoluhráči nosili na pleciach. Nestrelil jeden zo svojich 16 hattrickov v najprestížnejšej súťaži, nezaznamenal jubilejný 500. gól. Napriek tomu práve o tomto večere Stan Mikita pri hodnotení obdivuhodného 22-ročného profiligového účinkovania poznamenal: „Bol vrcholom mojej kariéry.“

Písal sa 16. apríl 1961. Hokejisti Chicaga Blackhawks cestovali za stavu 3:2 na zápasy vo finálovej sérii bojov o Stanley Cup do Detroitu. Ich cieľ, prelomiť dlhé 23-ročné čakanie klubu na najslávnejšiu trofej, sa mal naplniť. Proti však nestál hocijaký súper. Bol ním „Mr. Hockey“ a jeho Red Wings, ktorí sa navyše mohli spoľahnúť na domácu podporu fanúšikov v slávnom The Old Red Barn. Oba tímy vo finále ťažili z ohromného sebavedomia (pozn. „čierne jastraby“ ho nadobudli semifinálovým vyradením Montrealu Canadiens 4:2 - víťaza základnej časti, navyše ťahajúceho šnúru piatich finálových úspechov po sebe a „červené krídla“ zase pokorením v sezóne iba o dva body horšieho Toronta Maple Leafs – 4:1) a uvedomovali si, že majú veľkú šancu dobyť strieborný grál (jedným dychom totiž treba dodať, že hoci v tom čase ligu stále tvorila originálna šestka, prím v súťaži hrali práve kanadské družstvá Montreal a Toronto).

Do samotného šiesteho zápasu vstúpil lepšie Detroit, keď „Mr.Hockey“ Gordie Howe prihrával v presilovke MacDonaldovi. Ten sám pred prázdnou bránou nemal problém zakončiť. Red Wings udržali najtesnejší náskok do prvej prestávky. V nej tréner „Hawks“, Rudy Pilous, prehovoril svojim hráčom do duše. Zabralo to. Prežili úvodných päť minút tlaku súpera a potom, hoci oslabení, prvý raz udreli. Presadil sa Reg Fleming po samostatnom úniku až z vlastného obranného pásma. Následne prišiel rozhodujúci okamih duelu. Vychádzajúca hviezda Bobby Hull nešetrne „zvalcovala“ náhradného gólmana „Wings“ Bassena (Terry Sawchuk pre zranenie z piateho zápasu série nechytal), aby Ab McDonald strelil najdôležitejší gól kariéry. Dostal prívlastok víťazný. Detroit totiž za zvyšný čas nezareagoval, naopak, jeho manko narástlo na štyri „kúsky“. Postupne sa presadili Nesterenko, Evans a Wharram - 1:5. A tak po konečnom hvizde hlavného rozhodcu prepukla radosť v tábore Blackhawks.

Tešil sa aj vtedy 21-ročný Stan Mikita. Právom. V nadstavbovej časti bol nielen najlepším strelcom Chicaga (6), ale i celého play-off (pozn. bol to tiež on, kto v piatom stretnutí finále zaznamenal víťazný gól a naklonil tým misky váh na stranu „Hawks“ – Chicago vyhralo 6:3). Jedno ale tušiť nemohol. Že taký mladý získa svoj prvý, a zároveň posledný Stanley Cup...

Štatistiky zápasu:

Detroit Red Wings vs. Chicago Blackhawks 1:5
tretiny: 1:0, 0:2, 0:3
strely na bránu: 21-20
brankári: DET – Bassen (L) 15 zákrokov z 20 striel - 60:00 min; CHI – Hall (W) 20/21 - 60:00
návšteva: 14 338 divákov

Góly:
1.tretina
1:0 – DET: MacDonald 19 (Howe, Delvecchio) (PP) 15:24

2. tretina
1:1 – CHI Fleming 6 (unassisted) (SH) 6:25
1:2 – CHI McDonald 14 (Hull, Mikita) 18:49

3. tretina
1:3 – CHI Nesterenko 15 (Pilote, Sloan) 0:57
1:4 – CHI Evans 5 (unassisted) 6:27
1:5 – CHI Wharram 17 (unassisted) 18:00

Ďalšie zaujímavosti:

1. Okrem toho, že Stanley „Stosh“ Mikita zaznamenal v rozhodujúcom stretnutí jeden bod za asistenciu na víťazný gól, vo finálovej sérii si pripísal spolu 7 bodov (3+4) v 6 zápasoch.

2. Bol jedným z prvých hráčov NHL, ktorí experimentovali so zahnutou čepeľou na svojej hokejke. Ktovie, možno práve to ho vynieslo na piedestál medzi strelcami play-off.

3. Prakticky celú sezónu 1960/61 odohral s dvomi zlomenými prstami na nohe.

4. Mikita a jeho Blackhawks, v zostave s novou generáciou hviezdnych hráčov ako Hull, Pilote, či Hall, mali byť po zisku najcennejšej trofeje garantom ďalších veľkých úspechov klubu.

5. Napriek tomu, že „Hawks“ vybojovali Stanley Cup najmä pre svojich fanúšikov, v onú nedeľu 16.4.1961 s nimi oslavovať nemohli. Pre snehovú búrku totiž naspäť do Chicaga neodleteli.

„Iba som im povedal, že šampión berie tisíc dolárov a porazený nič,“ odpovedal Rudy Pilous na otázku, akým spôsobom svojich chlapcov motivoval, aby po prehranej prvej tretine našli silu zvrátiť priebeh duelu (pozn. v skutočnosti dostali hráči Blackhawks za víťazstvo 1750 dolárov na hlavu, zatiaľ čo hokejisti Detroitu iba po 750 dolárov).