Návrat späť - 1998: Tikkanenovo minutie rozhodujúcim okamihom

Pred vyše dekádou sa slovenská dvojica vo farbách Washingtonu, Bondra - Zedník, dostala do finále Stanley Cupu. Prekvapenie play-off nastúpilo proti Detroitu. Napriek prehre Caps 0:4 na zápasy zostala táto séria v mysliach fanúšikov a často nesie séria prívlastky ako najvyrovnanejšia z jednoznačných.

Detroit chcel v druhom zápase nadviazať na úspech z predchádzajúceho zápasu, kedy na svojej pôde zdolal Washington 2:1. Naopak Washington si chcel z Joe Louis Areny vziať aspoň, tenisovou terminológiou povedané, jeden brejk. 11. júna 1998 sa tak diváci mohli tešiť na druhý finálový zápas série o Stanleyho pohár.

Tak ako v prvom stretnutí, skóre otvoril Detroit. V ôsmej minúte Holmström za bránou zabojoval a tiesnený prihral Yzermanovi k bráne, a ten pohotovo zakončil za Kölziga - 1:0.

Už o minútu neskôr sa odohrala takmer identická situácia. Spoza brány Kozlov nahrával Fiodorovovi, ale Kölzig si už postrážil pravú žŕdku a ani následné dorážky sa neujali. V prvej tretine už viac gólov nepadlo, a tak do kabín sa išlo za stavu 1:0

Síce Detroit mal viac z hry, vyrovnať sa podarilo Washingtonu. A to vskutku kurióznym gólom. Nikolišin nahodil puk, Osgood si myslel, že sa pískalo rovnako ako hráči Detroitu, ktorí prestali hrať. Lenže hrať neprestal Peter Bondra a vypálil z ťažkého, priam nemožného uhla puk a prekonal Osgooda. Najlepší strelec základnej časti tak ukázal, že pre Washington je hlavnou postavou.

Po vyrovnávajúcom góle Washington ožil a prebral iniciatívu. Dôkazom toho bol gól Chrisa Simona, ktorý v 27. minúte, dorážkou po strele Jeffa Browna od modrej, upravil na 2:1. Ale to nebolo všetko. O štyri minúty zvýšil na 3:1 Adam Oates.

Dvorný nahrávač Caps bol sviatočný strelec, ale keď sa trafil, tak vždy to stálo za to. Tak tomu bolo i teraz, kedy sa krásne uvoľnil cez dvojicu protihráčov a samostatný únik zakončil nádhernou strelou švihom do ľavého vinkla Osgoodovej brány, ktorý nemal najmenšiu šancu.

A o pár minút mohlo byť aj 4:1, keďže sa Washingtonu naskytla možnosť presilovky, keď Chris Osgood neudržal nervy na uzde a hodil puk do rozhodcu. Washington akoby na excesy brankárov mal šťastie. Veď vo finále konferencie proti Buffalu sa Dominik Hašek ohnal vyrážačkou po Petrovi Bondrovi, ktorý ho chvíľku predtým zvalil na zem pri jeho výjazde do rohu ihriska. Presilovku však Washington zahodil, tak ako i viaceré šance v druhej tretine. No napriek tomu museli byť hráči z hlavného mesta USA s výsledkom po dvoch tretinách spokojní. Viedli 3:1

Tretia tretina však bola opäť v znamení Detroitu. Ten priam neuveriteľne pritlačil Washington, ktorý odolával len vďaka heroickému výkonu Olafa Kölziga. Síce Washington v 47. minúte získal možnosť presilovky. Jej začiatok však Caps absolútne nezvládli. Vyhodený puk zachytil v strednom pásme Steve Yzerman, ktorý si v situácii jeden na jedného skúsene poradil s obrancom, ktorého si zasekol a popod pazuchu Kölziga znížil.

Bolo znížené, ale Capitals odpovedali o pár sekúnd neskôr. V tej istej presilovke, po prihrávke spoza brány, napálil spomedzi kruhov nikým nekrytý Joe Juneau krásne pod hornú žŕdku Osgoodovej svätyne. Washignton získal späť dvojgólový náskok.

Lenže tlak Detroitu bol veľký. Hneď o minútu, po zmätkoch v obrannej tretine, doklepol puk Martin Lapointe. Presne toto Detroit potreboval. Rýchlu odpoveď. Na vyrovnanie, či prípadné otočenie, mal ešte 12 minút, a tak Red Wings vrhli všetky sily do útoku. Ale to sa im mohlo kruto vypomstiť.

V polovici tretiny spravil v strednom pásme hrúbku Steve Yzerman, ktorý do jazdy poslal puk fínskemu bitkárovi Esovi Tikkanenovi. Ten išiel sám na Osgooda, položil si ho, obišiel a voči nemu stála len prázdna brána. Situácia, ktorú by hádam každý s prehľadom využil. Ale Tikkanen zaváhal. Minul prázdnu bránu, a tým aj možno rozhodol o osude celej série.

4 minúty pred koncom riadneho hracieho času totiž po individuálnej akcii Doug Brown vystrelil ponad rameno Kölziga a vyrovnal stav tohto nerváku. Detroit ešte mal mnoho šancí na strhnutie víťazstva v riadnej hracej dobe. To sa však nestalo, hlavne kvôli skvelému Kölzigovi. Nasledovalo tak predĺženie.

I v ňom mali prevahu červené krídla, ale Kölziga akoby nie a nie prekonať. Až prišlo nevydarené vyhodenie zo strany Capitals, zachytenie puku Martinom Lapointom, ktorý okamžite nahral pred bránu Krisovi Draperovi a ten bekhendom prekonal Kölziga, pre ktorého to už bola 60. strela vyslaná medzi jeho žrde.

Práve Kölzig bol smutným hrdinom tohto zápasu, ktorý mal Washington rozohraný priam skvelo. Bol to Kölzig, ktorý výrazne držal šance Washingtonu, o čom svedčí i 55 (!) zákrokov. Ale zahodenie Tikkanenovej tutovky a tlak Detroitu rozhodli o osude tohto stretnutia.

Ako sa neskôr ukázalo, Esovo zaváhanie bolo možno rozhodujúcim faktorom série. Ak by strelil gól, tak by to už Detroit s najväčšou pravdepodobnosťou nedotiahol aspoň do predĺženia a Washington by vyhral jeden zápas v Detroite, čím by získal výhodu. Nevyhral však a nezvíťazil ani v zvyšných dvoch zápasoch, ktoré rozhodli o obhajobe Stanley Cupu, ktorý tak zostal v Detroite.

DETROIT RED WINGS - WASHINGTON CAPITALS 5:4pp (1:0, 0:3, 3:1 - 1:0)
Góly: 7:49 Yzerman (Holmstrom, Lidstrom), 46:37 Yzerman, 48:08 M. Lapointe (Larionov, Fetisov), 55:47 D. Brown, 75:24 Draper (M. Lapointe, Shanahan) - 21:51 Bondra (Nikolišin, J. Brown), 26:11 Simon (J. Brown, Hunter), 31:03 Oates (Juneau, C. Johansson), 47:05 Juneau (Gončar, Bellows). Strely na bránu: 60:33, vylúčení: 4:4 na 2 min, presilovky: 0:1, oslabenia: 1:0, rozhodovali: Koharski - Collins, Broseker, návšteva: 19 983. 11. júna 1998 v Joe Louis Arene v Detroite

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár