Čo sa musí stať, aby sa Peter Bondra dostal do Siene slávy

Sieň Slávy v Toronte v pondelok privítala ďalšiu skupinu svojich nových členov. Opäť sa pritom nedostalo na legendárneho slovenského útočníka Petra Bondru. Poďme si pri tej príležitosti vysvetliť, čo sa musí udiať, aby bol Bondra jedného dňa do tejto vzácnej spoločnosti uvedený.

Cieľom tohto článku nie je polemizovať o tom, či Bondra patrí, alebo nepatrí do Siene slávy, ani podrobne rozoberať jeho úspechy a niektoré klubové alebo ligové rekordy, ktoré vytvoril. Zámerom je skôr poukázať na to, čo by mali kandidáti na vstup do Siene slávy spĺňať, aby si zvýšili svoje šance, že sa raz do tejto spoločnosti dostanú; ako proces výberu nových členov Siene slávy prebieha; ako je na tom v daných súvislostiach samotný Peter Bondra a čo by mu mohlo pomôcť, aby sa aj on jedného dňa dočkal.

Zatiaľ je na zozname čakateľov

Na začiatok je dôležité pripomenúť, že Bondra od prvého možného momentu (od roku 2010, po povinných troch rokoch od ukončenia svojej hráčskej kariéry) patrí na oficiálny zoznam čakateľov na vstup do Siene slávy.

Najväčšie šance na vstup do Siene slávy majú tí bývalí útočníci, ktorí v NHL buď nastrieľali minimálne 400 gólov a pozbierali minimálne 700 asistencií a 1000 kanadských bodov, alebo minimálne šesťkrát vyhrali Stanleyho pohár, minimálne dvakrát vyhrali Kanadský / Svetový pohár a sú členmi Triple Gold Clubu, kam patria hráči, ktorým sa podarilo vyhrať Stanleyho pohár, majstrovstvá sveta aj olympijské hry. Okrem toho sa zohľadňujú aj herné schopnosti kandidátov, ich športový duch, charakter, prínos pre ich tímy alebo prínos pre ľadový hokej vo všeobecnosti.

Toto sú základné podmienky, vymedzené Sieňou slávy v Toronte, pre to, aby bývalý útočník v prípade, že do Siene slávy nebol uvedený v najrýchlejšom možnom čase, teda už v prvom roku svojej zvoliteľnosti, mohol byť zaradený na širší zoznam čakateľov, resp. na takzvaný zoznam nehonorovaných členov, ako ho označuje samotná Sieň slávy.

Bondra spĺňa jednu zo základných štatistických podmienok – v základnej časti NHL nastrieľal celkom 503 gólov. V súčasnosti zostáva jedným zo štyroch čakateľov, ktorí v NHL dali 500 a viac gólov, ale do Siene slávy ešte neboli uvedení (tými ostatnými sú Jeremy Roenick, Keith Tkachuk a Pat Verbeek).

Ostatné základné podmienky Bondra nespĺňa. Jeho 389 asistencií, 892 bodov a chýbajúci triumf v Stanleyho pohári, na Kanadskom / Svetovom pohári či na olympijských hrách je oproti niektorým ďalším čakateľom málo. Neznamená to však, že pre nesplnenie týchto podmienok je jeho vstup do Siene slávy vylúčený.

Prekvapujúcou chybou je, že v kolónke získaných titulov zo svetových šampionátov má na oficiálnom zozname Siene slávy celé tie roky zapísanú taktiež nulu, napriek tomu, že v roku 2002 sa stal majstrom sveta. Avšak, aj keby bol tento zápis správny, jeden svetový titul na uvedenie do Siene slávy sám o sebe nepostačuje, hoci by mu zrejme pomohol. Sieň slávy nezohľadňuje ani to, či bol daný hráč najlepším strelcom šampionátu, ako to bolo v jeho prípade v roku 2002; zohľadňuje iba ceny udelené direktoriátom šampionátu a tie musia byť minimálne dve – Bondra nedostal žiadne. Do Siene slávy môžu byť uvedení aj hráči, ktorí v NHL hrali minimálne alebo v nej dokonca nehrávali vôbec, ale boli mimoriadne úspešní a dlhodobo produktívni na svetových šampionátoch, čo sa Bondru taktiež netýka.

U každého bývalého hráča, ktorý spĺňa niektorú zo základných podmienok pre uvedenie do Siene slávy, sa posudzujú aj jeho individuálne ocenenia získané v NHL. Ani v tomto smere Bondra nemá navrch pred niektorými inými čakateľmi, keďže žiadne významné celosezónne individuálne ocenenia nezískal.

Napriek všetkému však na zozname čakateľov na uvedenie do Siene slávy figuruje a platí to už 13 rokov. Je teda možné, že jedného dňa sa do tejto exkluzívnej spoločnosti môže dostať. Jeho 503 gólov v NHL bolo skrátka dosť na to, aby sa o ňom v týchto konšteláciách mohlo uvažovať.

---

Musí dostať tri štvrtiny hlasov

Zaiste, zapísanie mena bývalého hráča na zoznam čakateľov na uvedenie do Siene slávy ešte neznamená, že dotyčný kandidát sa tam raz určite dostane. Výhodou pre každého z čakateľov, vrátane Petra Bondru, je však to, že členovia výberovej komisie, ktorá rozhoduje o nových členoch, majú tento zoznam každý rok pred sebou a teda šance každého adepta posudzujú pravidelne a opakovane.

V minulosti, v rokoch 1988 až 1998, mala Sieň slávy zavedenú aj jednu špeciálnu kategóriu pre bývalých hokejistov, ktorí mohli byť pri voľbe nových členov prehliadnutí, alebo ktorých šance na uvedenie do Siene slávy by boli obmedzené, ak by boli porovnávaní s hokejistami z modernej éry NHL. Touto cestou sa do Siene slávy dostalo desať persón, ktoré by sa tam za súčasných podmienok nikdy nedostali. Správna rada Siene slávy ale túto špeciálnu kategóriu v roku 2000 ukončila. V súčasnosti platí, že pri vyberaní nových členov vychádza výhradne z oficiálneho a pravidelne aktualizovaného zoznamu čakateľov s konkrétnymi kritériami.

Voľba nových členov Siene slávy vychádza zo stanov uvedených v 55-stranovom dokumente Siene slávy. V kategórii bývalých hráčov – mužov môžu byť každý rok uvedení maximálne štyria. Každý člen výberovej komisie musí svoje výbery odovzdať najneskôr do 15. apríla v príslušnom kalendárnom roku. Hlasovanie výberovej komisie prebieha anonymne a môže byť aj opakované, napr. ak v komisii neexistuje potrebná vysoká zhoda o jednotlivých adeptoch, čo je rozhodujúci faktor. Sieň slávy po hlasovaní oznamuje mená nových členov najneskôr v júni príslušného roka a oficiálnu ceremóniu uskutočňuje v novembri.

Výberovú komisiu, ktorá rozhoduje o tom, kto sa dostane do Siene slávy, tvorí 18 osobností. Najčastejšie ide o bývalých hráčov, trénerov, generálnych manažérov, rozhodcov a riadiacich pracovníkov NHL. Miesto v nej majú aj zástupcovia médií a asociácií. Každý člen môže byť súčasťou výberovej komisie maximálne 15 rokov v piatich trojročných obdobiach, zloženie komisie sa teda pravidelne obmieňa. V súčasnej komisii sedia viaceré persóny, s ktorými sa Bondra počas svojej kariéry stretával na ľade aj mimo neho, napr. Mike Gartner, Joe Sakic, Ron Francis, Igor Larionov alebo Luc Robitaille. V minulosti boli členmi komisie aj Stan Mikita a Peter Šťastný.

Komisia pri voľbe nových členov Siene slávy zohľadňuje najskôr tých bývalých hráčov, ktorí sa nachádzajú v prvom roku zvoliteľnosti. V prípade, že medzi čerstvými kandidátmi na vstup do Siene slávy sa objaví taká osobnosť, ktorá sa výrazne zapísala do histórie NHL a ľadového hokeja, alebo maximálne spĺňa či dokonca prevyšuje určené kritériá, na zoznam čakateľov sa napokon ani nedostane a je zvolená hneď v prvom roku zvoliteľnosti. V budúcnosti možno takýto okamžitý vstup do Siene slávy očakávať napr. u niekdajšieho Bondrovho spoluhráča Jaromíra Jágra – v jeho prípade by bolo ťažké predstaviť si, že by na vstup do Siene slávy musel čakať jeden rok navyše alebo dokonca viac rokov.

Aby sa bývalý hokejista stal novým členom Siene slávy, potrebuje od výberovej komisie získať 75 % hlasov. To znamená, že pre jeho uvedenie musí zahlasovať až 14 z 18 členov komisie. Pre hokejistov, ktorí aktívnu kariéru ukončili už dávnejšie, spĺňajú iba niektoré z podmienok a na zozname čakateľov figurujú už celé roky, tak, ako je to aj v prípade Petra Bondru, je získanie 75 % hlasov komisie mimoriadne ťažké. V tomto smere sú vo výhode čerství kandidáti, ktorým sa v danom roku venuje väčšia pozornosť, a ktorí do zoznamu čakateľov prechádzajú až v prípade, ak nie sú zvolení hneď na prvýkrát.

Bondrovi teda nepostačí, ak by za neho hlasovali piati, desiati či napr. až trinásti členovia komisie. Aby sa do Siene slávy dostal, bude potrebovať hlas až štrnástich z nich.

---

Potrebuje publicitu a povedomie

Získať hlas od troch štvrtín členov pravidelne sa obmieňajúcej výberovej komisie Siene slávy nie je pre hokejistu, ktorý svoju aktívnu kariéru ukončil už dávno a z výraznejších úspechov dosiahol len na métu 500 gólov, nič jednoduchého. Napriek tomu existujú možnosti, ako sa môžu šance Petra Bondru na vstup do Siene slávy zvýšiť. Možno ich zhrnúť dvomi slovami: publicita a povedomie.

V rovine publicity by Bondrovi pomohlo, ak by sa o jeho rôznych úspechoch, aj tých dielčích, častejšie písalo a hovorilo. V tomto smere on aj iní hráči Capitals z jeho generácie dlhoročne doplácali a dodnes doplácajú na nižší záujem o vtedajší tím Capitals v lokálnych denníkoch Washington Post či Washington Times.

Ešte výraznejšie by Bondrovi pomohlo, ak by bol poctený priamo tam, kde prežil najlepšie roky svojej kariéry, teda v klube Washington Capitals.

Azda najbežnejším spôsobom, ako si konkrétny klub NHL môže uctiť svoju legendu a urobiť ju nesmrteľnou, je vyradiť z užívania číslo jej dresu. Capitals sa k potenciálnemu vyradeniu Bondrovho čísla 12 prostredníctvom svojho majiteľa Teda Leonsisa v minulosti už vyjadrili a vyjadrili sa celkom jednoznačne. Zhruba jeden rok po tom, ako Bondra ukončil svoju aktívnu kariéru, Leonsis vyhlásil, že Bondra patrí medzi najlepších hráčov v histórii klubu, že jeho čas určite príde, a že aj on sa v tejto súvislosti dočká svojho veľkého dňa. Po vyradení jeho čísla odvtedy volajú mnohí priaznivci Capitals. Bondrovu dvanástku od ukončenia jeho hráčskej kariéry nenosil žiadny hráč Capitals, a aj tí hráči, ktorí toto číslo nosili v iných kluboch, ho po výmene do Washingtonu z úcty k Bondrovi odmietli. Pokiaľ by sa teda Bondra jedného dňa dočkal vyradenia svojho čísla, samozrejme aj so sprievodným pripomenutím jeho úspechov v drese Capitals a vôbec v NHL, jeho publicita by sa dozaista zvýšila, a tým by sa iste zvýšili aj jeho šance na vstup do Siene slávy, pretože adekvátna publicita ich podmieňuje.

Ďalšou možnosťou je osloviť členov výberovej komisie Siene slávy. Hoci oficiálne návrhy kandidátov podávajú iba členovia komisie, tak široká verejnosť – každý, kto nie je členom komisie, vrátane napr. vás, fanúšikov Petra Bondru – má možnosť zaslať komisii podnet s príbehom hráča, ktorým by sa komisia mohla zaoberať. Sieň slávy v tomto smere odporúča zaslať kvalitné a kvalifikované spracovanie hráčovho príbehu – vysvetliť dôvody, prečo by mal byť uvedený do Siene slávy, priložiť potrebné dokumenty, výstrižky z novín či rozličné audiovizuálne materiály. Materiál je nutné odoslať každý rok najneskôr do 15. marca, aby sa ním komisia prípadne stihla zaoberať. Ak zaslaný materiál osloví niektorého člena v komisii, bude ho prezentovať pred ostatnými členmi na výročnej schôdzi Siene slávy, čo v konečnom dôsledku môže posilňovať povedomie o príslušnom hokejistovi a jeho úspechoch a zvyšovať jeho šance na to, že bude zvolený.

Že publicita a povedomie sú skutočne dôležité a môžu výrazne posilniť šancu niekdajšieho hráča k uvedeniu do Siene slávy, o tom svedčí prípad niekdajšej dlhoročnej hviezdy Slovana Bratislava, útočníka Václava Nedomanského. Nedomanský debutoval v NHL v roku 1977 po niekoľkých sezónach v konkurenčnej WHA. Do zámoria odišiel vo vyššom veku a stihol tam odohrať desať sezón, no väčšie úspechy pozbieral ešte predtým, na medzinárodnej scéne. Bol vôbec prvým hokejistom, ktorý uprostred Studenej vojny ušiel z komunistickej krajiny a po emigrácii si zahral v NHL. Sieň slávy ho dlhé roky prehliadala, všetko sa však zmenilo po tom, ako jeho syn Vashi, filmový režisér, začal zbierať materiál pre dokumentárny film Big Ned, ktorý sa mal ohliadnuť za jeho útekom a mimoriadnou kariérou (tento dokument mal byť dokončený v roku 2017, avšak doteraz nebol vydaný). Vashi prípravu filmu doplnil aj strhujúcou upútavkou, ktorá – ako sa ukázalo neskôr – zarezonovala aj u niektorých členov výberovej komisie Siene slávy. Nemožno tvrdiť, že členovia Siene slávy (že obzvlášť práve oni) o Nedomanskom a detailoch jeho príbehu celé tie roky nevedeli. Bolo však nepochybné, že keď mu v roku 2019, presne po 42 rokoch od jeho debutu v NHL, konečne otvorili dvere do Siene slávy, že ten takzvaný buzz, ktorý okolo neho vplyvom zvýšenej publicity vznikol, mu k vstupu do tejto exkluzívnej spoločnosti významne pomohol.

V rovine publicity Bondrovi viac ako mnohým ďalším čakateľom škodí niečo, čo nemohol ovplyvniť. Hoci bol dvakrát najlepším strelcom základnej časti NHL, bolo to ešte v období, kedy súťaž za tento počin neudeľovala Trofej Mauricea Richarda. Môže to znieť zvláštne a diskutabilne, no jeho východisková pozícia by bola lepšia, ak by v hokejových kruhoch nebol známy „len” ako dvojnásobný najlepší strelec ligy, alebo „len” ako posledný najlepší strelec NHL predtým, ako liga začala túto trofej udeľovať. S príslušnosťou v Sieni slávy sa spája aj určitý cveng, ktorý by mal sprevádzať každého jej člena. Z tohto pohľadu je teda nešťastné, že Bondra ako kandidát na vstup do Siene slávy nemôže byť známy ako dvojnásobný alebo premiérový víťaz tejto trofeje – že vďaka nej nezískal kredit, ktorým by ho táto prestížna a cenená trofej jednoznačne zvýhodňovala.

Bondrove šance, ak by nebol znova a znova zvolený, sa môžu za určitých okolností zvýšiť po roku 2025. Ak by sa dovtedy do Siene slávy nedostal, zaradí sa do kategórie bývalých hráčov, ktorí na zozname čakateľov figurujú už 15 a viac rokov. Sieň slávy má zavedené pravidlo o tom, že ak výberová komisia pri štandardnom hlasovaní nevyberie maximálny počet štyroch bývalých hráčov v jednom roku, tak do ďalšieho hlasovania, v snahe naplniť danú kvótu pre príslušný rok, sú zaradení už iba hráči čakajúci na vstup do Siene slávy minimálne 15 rokov. Takáto situácia však nenastáva veľmi často. Navyše je potrebné zdôrazniť, že Sieň slávy nie je povinná každý rok uvádzať maximálny počet štyroch bývalých hokejistov a ani to nerobí – napr. v rokoch 1968 a 1999 uviedla do svojich radov iba jedného hráča a maximálnu kvótu štyroch mužov sa jej nepodarilo naplniť ani v mnohých ďalších ročníkoch. Bondrovi teda priamo nepomôže ani „nižšia konkurencia”, ako sa v tejto súvislosti niekedy zvykne medzi fanúšikmi špekulovať. Jednoducho, na uvedenie do Siene slávy bude vždy potrebovať 75 % hlasov, aj keby bol na kandidátskej listine úplne sám.

---

Bondrovi by teoreticky mohla pomôcť ešte zmena pravidiel pre uvádzanie nových členov do Siene slávy, ale táto možnosť je veľmi málo pravdepodobná. Sieň slávy v minulosti viackrát menila svoje stanovy, aby mohla uviesť viaceré osobnosti – napr. v roku 1962 takouto cestou uviedla až 27 bývalých hráčov naraz. Týmito krokmi ale skôr dobiehala zameškané z prvých rokov existencie NHL. V súčasnosti na to nemá dôvod.

Peter Bondra má za sebou výnimočnú kariéru, ktorá z neho minimálne na Slovensku a vo Washingtone urobila legendu. Legendou zostane aj bez ohľadu na to, či jedného dňa bude, alebo nebude uvedený do Siene slávy. Ak ale uvažujeme o tom, čo sa musí stať, aby sa do Siene slávy raz dostal, súčasné pravidlá v kontexte súčasnej doby hovoria jasne: svojimi úspechmi potrebuje presvedčiť veľkú väčšinu členov výberovej komisie a k tomu bude potrebovať práve dostatok publicity a povedomia o tom, čo všetko na ľade dokázal.